Ostatným prírastkom do elitnej skupiny stíhačiek bez krídiel je novozélandský Jetblack. Jeho existencia je verejnosti známa od októbra. O prekonanie rekordu by sa radi pokúsili v roku 2016. Chalani na to idú zhurta, chcú pokoriť hneď novú šialenú hranicu 1 000 mph, teda 1609 km/h! Teraz vás asi napadne "jasné, ďaľší snílkovia", ale nie je to také stratené. Členmi Jetblack tímu sú totiž Frank Dyer a Glynne Bowsher, bývalý šéf inižierov projektu Thrust SSC.
Zakladateľ tímu Richard Nowland mal pôvodne v pláne len prekonanie pozemného rekordu Austrálie. Po nákupe dvoch motorov Rolls Royce Avon 206 turbojet však svoje plány posunul na vyššiu úroveň. Na dizajne Jetblack-u sa stále pracuje. Šéfaerodynamik tímu Richard Roake je zatiaľ s tvarom vozu spokojný, treba ešte popracovať na otvore sania, lebo množstvo vzduchu prúdiace vnútrom nenapĺňa očakávania. Jetblack zaujme najmä netradičným tvarom (v porovnaní s ostatnými) a taktiež tým, že to bude nateraz jediný špeciál vyrobený z kompozitov. Jeho súperi totiž využívajú oceľové šasi s hliníkovou karosériou.
Napriek použitiu kompozitov to nebude žiadna ľahká konštrukcia. Celé vozidlo bude vážiť približne 3 500 kg. O túto hmotnosť sa postarajú hlavne prúdový motor s dvomi hybridnými raketovými motormi, ktoré spolu budú mať ťah až 267 kN. Pre predstavivosť, MiG-29 má motory silné 162 kN pri prídavnom spalovaní, ľudovo forsážou. Na dĺžku bude mať 12,9 m a valiť sa bude na hliníkových kolesách s priemerom 850 mm. O brzdách zmienka nepadla.
Vráťme sa ešte k začiatku článku, kde som spomínal viacerých účastníkov. Tými sú Sonic Wind (USA), Silver Bullet RV1 (AUS), Aussie Invader 5R (AUS), North American Eagle (USA), a samozrejme i Bloodhound SSC (GB). Je tu teda 6 tímov, ktoré v najbližších rokoch budú skúšať dosiahnuť nemožné. Pozemný rýchlostný rekord je totiž stále neprebádaná oblasť. Mám tým na mysli najmä ovládateľnosť vozu v tak vysokej rýchlosti a predovšetkým aerodynamiku, ktorá sa dá nasimulovať, ale nie odskúšať. Bude to ešte zaujímavé...
