Koišovci tvrdia, že je takmer isté Sierra RS Cosworth s pohonom zadných kolies v stave ako je táto môže byť na svete jedine vo Ford Múzeu... Nedovolím si protirečiť!
Keď sa šéfom oddelenia Ford Motorsport stal Stuart Turner už vedel, že Ford už v rely nie je konkurencieschopný. Vedel, že modrý ovál potrebuje nové náradie na bitku s konkurenciou. Stuart pre svoje nadšenie a začiatok nového projektu získal Waltera Hayesa (zástupcu prezidenta pre PR). Walter mal za sebou fenomenálne úspechy s Fordom GT40 na LeMans v 60. rokoch a tiež doposiaľ najúspešnejší projekt pretekárskeho motora Cosworth DFV so 154 víťazstvami a 12. titulmi šampiónov v GP F1 v 60 a 70. rokoch. Toto bola základná silná dvojka pri zrode nového projektu Sierra RS.
Walter pre spoluprácu odporučil britskú značku Cosworth. Pri návšteve obom chalani z Cosworthu ukázali vlastný projekt, na ktorom pracovali. Motor známy ako YAA - atmosférický dvojvačkový DOHC dvojliter so 4 ventilmi na valec postavený na bloku Ford T88 známom z Ford Pinto. Ukázalo sa, že toto bude ideálny základ pre budúceho relyšampióna Sierru RS. Pre rely však bolo nutné prepĺňanie. Zadanie od Fordu znelo nasledovne: cestné verzie budú mať 180 k, pretekárska verzia 300 k. Cosworth odpovedal kladne, no dal si dve podmienky:
1) motor bude mať v cestnej verzii minimálne 150 kW (204 k)
2) Ford objedná najmenej 15 000 kusov.
To bolo 3x viac než bolo pre homologizáciu do rely potrebné. Napriek tomu Ford Motorsport povedal ÁNO! Podmienka množstva motorov neskôr svetu priniesla ďalšie a ďalšie verzie Sierry RS Cosworth 4x4 a potom Escort RS Cosworth.
Ako sa neskôr ukázalo, väčším problémom bolo nájsť vhodnú prevodovku. Vybrali Borg-Warner T5, ktorú ford používal v Mustangu. Lenže viacotáčkový motor Cosworth robil skriniam zle. To prinútilo firmu Borg-Warner postaviť pre Sierru RS samostatnú linku na výrobu upravených prevodoviek.
Aby komplikácií nebolo málo, Sierra si pre tento projekt tiež musela preskákať svoje... Keď sa v roku 1983 rozhodli pre tento typ ako základ budúceho rely auta (pre zadný pohon a malý odpor vzduchu) zdalo sa, že pretekárka verzia by mohla zlepšiť neoprávnene pošramotené meno sériovky predstavenej v roku 1982. Lothar Pinske, šéf karosárov vyžadoval pri štarte projektu voľné ruky. Hlavnou úlohou bolo stabilizovať Sierru pre vysoké rýchlosti. Prax totiž ukázala, že Sierra trpí veľkým nadľahčovaním prednej časti a zhoršenej ovládateľnosti už pri stredných rýchlostiach.
Po rozsiahlom testovaní vo vzduchovom tuneli a na okruhu Nardo boli hotové prvé prototypy. Keď ich prezentovali manažmentu, nadšenie či radosť určite neboli tie správne slová na opis prvej reakcie. Prototypy stáli na báze najvýkonnejšej verzie XR4i s mnohými ďalšími doplnkami z laminátu a hliníka. Najväčším problémom bolo zadné nadrozmerné krídlo, ktoré sa pre tieto autá stali neskôr hlavným poznávacím znakom. Pinske naliehal, že tieto úpravy sú pre úspech auta nutné! Zadné krídlo malo zabezpečiť stabilitu až do rýchlostí 300 km/h, otvory pri predných svetlách zas dosť vzduchu pre medzichladič stlačeného vzduchu a tučné blatníky boli potrebné pre 10" široké disky okruhových verzií. Ako asi tušíte, manažment podľahol a dal projektu zelenú...
Najväčšia frustrácia všetkých ešte len čakala. V roku 1984 sa Walter rozbehol po najväčších predajcoch Ford v Európe, aby zmapoval šance na predajný úspech tohto "monštra". Odozva bola deprimujúca. Díleri odhadovali, že nepredajú viac než 1500 ks. Walter Hayes sa však nevzdával. Keď mal k dispozícii prvé kusy, začal predajcov pozývať na dynamické prezentácie. Tak sa mu podarilo získať pre Sierru RS prvých fanúšikov. Vo Forde sa pre istotu rozhodli osekať náklady na výrobu, takže Sierru RS bolo možné získať len v troch farbách (čierna, biela a modrá) a len jednu farbu interiéru (sivú). Na zozname príplatkov boli len dve veci: centrál a elektrické okná. Takto sa Sierra RS prvýkrát ukázala svetu na autosalóne v Ženeve v roku 1985. Pôvodný plán bol začať s predajom od septembra a ukončiť výrobu v lete 1986. Nakoniec sa predaj začal až v lete 1986, z prvej verzie vyrobili 5545 kusov. 500 z nich šlo priamo do Aston Martin na prestavbu na špeciálnu verziu Sierra RS500 Cosworth.
Ak aj nemáte radi dejepis, iste vám netreba vysvetľovať, že Sierra RS Cosworth bola mimoriadne úspešná na okruhoch, aj v rely. Už v roku 1987 vyhrala WTCC. Za jej volantom bojovali také mená ako Klaus Ludwig, Roberto Ravaglia... Po zrušení Group B v rely sa automobilky museli rýchlo preorientovať na Group A. Ford, podobne ako ostatní zistil, že na zavedenú konkurenciu s pohonom oboch náprav (Lancia a Mazda) naozaj nemá. Roky 1988 a 1989 boli trápením. Na pevné povrchy používali výkonné a dobre odladené zadokolky, pre šotolinu a sneh však museli siahnuť po slabých štvorkolkách, ktoré mali minimálne o 100k menej ako 300 koňoví konkurenti. A preto napriek menám ako Stiq Blomqvist, Carlos Sainz, Didier Auriol a Ari Vatanen sa Sierre RS nedarilo dostávať na pódiá. Títo páni však dokázali vo väčšine prípadov doviesť neposednú zadokolku do top 5! V roku 1990 prišla verzia Sierra RS Cosworth 4x4 a začala sa nová éra!
Kúsok z nášho videa je jedným zo série prvých. Nádherne zreštaurovaný do pôvodného stavu nadšencami z Bánoviec nad Bebravou - Koiš Racing Team. Za projektom je Stano Koiš a jeho nadšenie pre túto značku a jej špeciálne, nie len historické kúsky. Obdivujeme a fandíme zároveň!
foto: autosportfoto.sk
