Ferrari GTO
V kalendároch bol rok 1984 a Enzo Ferrari skonštruoval cestné auto, ktoré mohlo získať homologizáciu FIA. Všetko začalo v roku 1980, kedy sa Ferrari rozhodlo postaviť konkurenta pre Porsche 959, ktoré patrilo do kategórie Group B. Aby cestný automobil mohol získať homologizáciu na túto kategóriu, musel výrobca vyrobiť minimálne 200 kusov. Tak vzniklo Ferrari GTO (Gran Turismo Omologato). Autu prischlo neoficiálne označenie 288 GTO.
Legenda vychádzala z 308 GTO. Môžeme povedať, že GTO je prvým cestným Ferrari s preplňovaným motorom. V8 je navyše po prvýkrát uložená pozdĺžne. Dovtedy bolo u Ferrari zvykom montovať motor priečne.
Osemvalec mal objem 2855 cm3 a bol nadopovaný dvojicou turbodúchadiel. Odtiaľto pochádza aj jeho značenie. Vo Ferrari mali zmysel pre symboliku a teda 288 predstavuje 2,8 litra objemu a 8 valcov. Výkon bol 298 kW (406 k). GTO dokázalo vďaka nemu prekročiť 300 km/h.
Sériova výroba tejto legendy bola naozaj krátka. Z výrobných liniek zišlo od roku 1984 do 1985 len 272 kusov. K nim Ferrari pridalo ešte 5 kusov Evoluzione.
Ferrari F40
Talianskej automobilke trvalo predstavenie nového technického vrcholu len 3 roky od konca výroby 288 GTO. Konštruktéri jasne vychádzali z predošlého typu. Vďaka tomu v roku 1987 vzniklo auto, ktoré mnohí označujú za najlepšie športové a pretekárske auto všetkých čias. Rovnako mnohí s týmto tvrdením vôbec nesúhlasia.
F40 s úplne jednoduchým a funkčným dizajnom dostalo pod kapotu dvojito preplňovaný osemvalec s objemom 2,9 litra. Jeho výkon bol 351 kW (478 k). F40 vážila len 1100 kg. Výrobca už v tej dobe použil na jeho konštrukciu karbónové vlákna a kevlar. Pininfarina navrhol klinový tvar karosérie a vznikol prvý sériovo vyrábaný automobil s maximálnou 320 km/h.
Ferrari F40 sa začala od Porsche 959 poriadne vzďaľovať. Kým Porsche malo luxusný interiér spolu s prepracovaným pohonom všetkých kolies, Ferrari bolo presne na opačnej strane. Surová sila išla výhradne na zadné kolesá. V interiéri bola okrem volantu a pedálov len klimatizácia. Chýbala zvuková izolácia, koberčeky, ozvučenie a dokonca aj kľučky.
F40 je posledné Ferrari, ktoré vzniklo pred smrťou Enza v roku 1988. Do roku 1992 Taliani vyrobili 1315 kusov. Všetky boli v červenej farbe.
Ferrari malo vždy blízko k Formule 1. 288 GTO je prvým superautom, ktoré bežným vodičom prinieslo techniku z najrýchlejších okruhov.
Ferrari F50
V roku 1995 prišlo na scénu F50. Napodobniť úspech F40 však už nebolo možné. Sčasti si za to môže aj samotné Ferrari, ktoré zvolilo úplne odlišný prístup. Geniálne jednoduché línie karosérie nahradili aerodynamikou. F50 je navyše barchetta. To znamená, že má odoberateľnú pevnú strechu.
Ferrari zabudlo aj na to, že F40 bola kráľom rýchlosti a verejnosť čosi podobné očakávala aj od F50. Maximálka však klesla o 8 km/h. Napriek tomu je to prvé Ferrari, ktoré je priamo spojené s Formulou 1. Konštrukcia sa opäť nezaobišla bez masívneho využitia uhlíkových vláken. Ferrari pridalo aj elektronicky ovládané odpruženie push-rod. Hlavné spojenie tvorí motor. 4,7 litrový dvanásťvalec priamo vychádza z motora monopostov F1 s označením F92A, ktorý riadili Jean Alesi, Ivan Capelli a Nicola Laurini. Agregát bol neoddeliteľnou súčasťou podvozku.
Úspechu nepomohli ani farby. F50 mala na výber 5 farieb. Ferrari zastavilo výrobu v roku 1997. Dovtedy vyrobilo len 349 kusov.
Ferrari F40 bolo naozaj úspešné. Po ňom prišlo F50, ktoré verejnosť príliš neprijala. Enzo je opäť najlepšie.
Ferrari Enzo
Ferrari chcelo spojiť svet bežných ciest s okruhmi F1 ešte viac. V roku 2002 preto prišlo natoľko výnimočné auto, že nesie meno samotného Enza.
Telo z uhlíkových vláken, poloautomatická šesťstupňová prevodovka s pádlami pod volantom a karbónovo keramické brzdy. To všetko bolo napojené na 6 litrový dvanásťvalec s výkonom 479 kW (651 k).
Napriek tomu, že Enzo nemá vzadu žiadne krídlo, jeho aerodynamický prítlak je väčší ako u jeho predchodcov. Ferrari pôvodne naplánovalo vyrobiť 349 kusov. Tie predalo ešte predtým, ako vôbec vyrobilo prvý kus. V roku 2003 k nim pridalo ďalších 50 kusov, takže celkové číslo sa malo zastaviť na hodnote 399. Potom však výrobca daroval jeden kus Vatikánu a teda celkovo vyrobil 400 kusov.
Ferrari a Maserati síce patria pod Fiat, no k zdieľaniu motorov a iných častí nikdy nemali blízko. Enzo urobilo jednu veľkú výnimku a darovalo motor, podvozok a prevodovku Maserati MC12, z ktorého vzniklo 50 kusov.
