Maserati Quattroporte- prvé 3 dejstvá

Prvá generácia (1963- 1971)

Maserati Quattroporte začalo vznikať v roku 1961. Automobilka bola v tom čase populárna, no jej ponuka neobsahovala nič praktické. Popud na vznik štvordverového sedanu dal dvornému dizajnéri islamský líder, Aga Khan IV.

Toto bola práca pre Pietra Frua, ktorý už o rok predstavil výsledok svojej práce. Maserati bolo s týmto autom spokojné a preto v roku 1963 predstavilo jeho finálnu podobu. Sedan používal oceľové monokokové šasi s dvojitými lichobežníkmi vpredu a nápravu DeDion vzadu. Pod kapotou pracoval 4,2 litrový osemvalec s dvomi karburátormi. Maximálny výkon bol 191 kW (260 k). Quattroporte malo k dispozícii 5 stupňový manuál alebo 3 stupňový automat. Maximálna rýchlosť bola 210 až 230 km/h.
V roku 1966 prišla modernizácia. Automobilka zvýšila objem motora na 4,7 litra. Výkon agregátu preto vystúpil na 206 kW (280 k) a neskôr až na 217 kW (295 k). Prvá generácia dostala dvojité predné svetlá a tuhú zadnú nápravu s listovými vzperami. Do príplatkovej výbavy pribudol samosvorný diferenciál.

Quattroporte bolo úspešné, no Maserati malo finančné problémy. Tie vyústili v roku 1968 k tomu, že automobilku ovládol Citroën. Pár kusov tohto sedanu ešte vyrobili v rokoch 1970 a 1971, no nadvláda Francúzov znamenala pre sedan dočasný koniec.

Druhá generácia (1974-1978)

Prvý impulz k tvorbe prvej generácie dal opäť Aga Kahn IV., ktorý si na základe platformy Maserati Indy objednal u Pietra Frua druhú generáciu Quattroporte. Dizajnér predstavil svoje dielo v roku 1971 na autosalóne v Paríži a o rok neskôr v Ženeve. Verejnosť prijala pokračovanie sedanu so 4,9 litrovou V8 s maximálnym výkonom 221 kW (300 k) vynikajúco.

Citroën však rozhodol inak. Druhú generáciu zveril do rúk dizajnéra Marcella Gandiniho, ktorý na predĺženom šasi Citroën SM postavil hranaté pokračovanie sedanu Quattroporte. Aga Kahn IV. sa predsa len dočkal svojej verzie. Nakoniec vznikol ešte jeden exemplár, ktorý získal španielsky kráľ.

Francúzi nedokázali postavil plnohodnotné Quattroporte. Pod kapotu nainštalovali len 3,0 litrový šesťvalec s výkonom 155 k (200 k), ktorý silu posielal na predné kolesá. Sedan s hmotnosťou 1600 kg tak dokázal jazdiť ledva 200 km/h. Záujem o toto auto bol minimálny a preto sa Citroën v roku 1968 tejto značky zbavil. Kúpil ju Andrejo de Tomaso, vlastník malej legendárnej značky. Ten výrobu druhej generácie ukončil. 13 predaných kusov predstavoval úplné dno.

Tretia generácia (1979-1990)

Nový majiteľ priviedol na svet najdlhšie vyrábané Quattroporte už v roku 1977. Do predaja ho však poslal až o 2 roky neskôr. Pod kapotou bol v základe 4,2 litrový osemvalec. Vrcholná verzia mala 4,9 litrovú pohonnú jednotku V8 s výkonom 206 kW (280 k).

Hmotnosť 1780 kg však jazdnej dynamike vôbec neprispievala. Luxus na palube bol jednoducho ťažký. Verejnosť však to však prijala lepšie, ako výrobca čakal. V roku 1986 prišla na trh aj verzia Royale s vyladeným motorom na 221 kW (300 k) a s hmotnosťou 1900 kg. Automobilka celkovo za 11 rokov predala 2155 kusov.

Na trhu bola v tom čase ešte jedna verzia. Karosáreň Salvatore Diamonte urobila z tretej generácie nepredajný artikel. Na palubu pridala také veci ako minibar, video, bielu kožu a orechové drevo. Astronomická cena 210 miliónov lír v tom čase zodpovedala 160 000 dolárom.

Zdroj: autoblog.com

Prečítajte si aj: Maserati ukázalo nové Quattroporte. Zbohom dynamika, vitaj luxus