"Erzeta" z minulosti
Za minulého režimu jedna z najuznávanejších rýchlostných skúšok v Európe je dnes horským prechodom a spojnicou medzi severom a juhom Slovenského raja. Mimo letnej turistickej sezóny je oficiálne uzatvorená (október - apríl). Zakázané ovocie chutí najlepšie, a práve v tomto období ju odporúčam absolvovať. Či už s obľúbeným hothatcom, zadokolkou alebo bežným rodinným presúvadlom. To, ako kombinuje správne klopené zákruty, krátke roviny s drsným asfaltom a brutálne „rallye“ podkovy je impozantné. Zlá nálada? Ako recept na ňu odporúčam práve jazdu cez sedlo Kopanec. Okamžitý úsmev od ucha k uchu je zaručený. Čo sa týka kvality asfaltu, ten je zvrásnený a čo-to si už odžil. Hlboké výtlky tu však nie sú, nápravu v nich nenecháte. Na vrchu je krátky úsek nového a mimoriadne kvalitného asfaltu.
Jazda cez Kopanec je zážitok. Či už v zime, alebo v lete.
Začínam pri jazere Blajzloch, motor Mazdy a môj tep sa pokojne prevaľujú na voľnobeh. Zatiaľ. Trasu začínam na dlhších rovinkách a tiahlych zákrutách. Keďže je letná turistická sezóna, „pílu“ nepôjdem, dávam si pozor na cyklistov a zahraničných „vodičov“, ktorí takúto cestu jazdia po prvýkrát. Výraz ich tváre a pootvorené ústa hovoria za všetko. Stúpam postupne nahor, míňam prvú „podkovu“ a v mysli si viem presne predstaviť atmosféru na rýchlostnej skúške z minulosti, kedy sa tu ozajstní jazdci preháňali na rýchlych Škodách a Fiatoch.
V okolí trasy môžete navštíviť množstvo turistických atrakcií. Na fotke je kaňon Veľký Sokol.
Pre fanúšikov rýchlej jazdy a prírody
Práve som si spomenul na jazdu v zime, pri čerstvých 15 cm snehu a ľadu pod ním. Okrem môjho wintercaru - 20 ročnej „buchty na kapote“ a nejakej zveri tu neprešla ani noha (pneumatika). Som späť v prítomnosti a po krásnych serpentínach stúpam hore, na sedlo Kopanec. Kochám sa pohľadom na horské lesy, prišiel som však jazdiť a preto vytáčam dvojku nad 7000 ot a procedúra sa opakuje. S tým rozdielom, že schádzam dole a priemerné brzdy dostávajú zabrať. Prichádzam na križovatku, kde sa pripájam na cestu č. 67 a cez rázovitú osadu Stratená pokračujem na moje obľúbené Dedinky. Tak ako zbožňujem autá, užívam si aj prírodu a výhľad na Palcmanskú Mašu. Priehradu, kde je jedna z najchladnejších vôd na Slovensku. Samozrejme, s dobrou náladou po skvelej jazde.
Video vyhliadkovej jazdy po križovatku s cestou č. 67 si môžete pozrieť v priloženom videu. Čo sa týka bodov záujmu v okolí tejto trasy, odporúčam túry v Slovenskom raji (Veľký Sokol, Suchá Belá), vodnú nádrž Palcmanská Maša, Lyžiarske stredisko Mlynky Gugel a Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Miestom pre nedeľnú prechádzku je tu jazero Blajzloch, štartovací bod mojej jazdy.
