Spádová oblasť východného okolia Bratislavy s približne 100 tisícmi motoristami (dovedna až cca 250 tisíc obyvateľmi) a ktorá má minimálne rovnaký počet vozidiel sa tak stane neprejazdnou. Veď podľa Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý v máji 2020 zverejnil analýzu – Hodnota za peniaze projektu Diaľnica D1 Bratislava – Senec, 1. úsek Bratislava – Triblavina, I. a II. etapa (Výstavba križovatky D1 a D4, rozšírenie a rekonštrukcia D1) – úsekom diaľnice D1 v súčasnosti prechádza viac ako 70 tisíc vozidiel denne, z čoho 12 % je ťažká doprava. Ak sa otvorením križovatky Triblavina (ktorá je hotová a dá sa otvoriť) len polovica presunie na Seneckú cestu a priľahlé komunikácie nastane v daných úsekoch dopravná apokalypsa.
Podľa tohto dokumentu za dobudovanie križovatky Ivanka-sever je zodpovedný štát. V zmluve s koncesionárom PPP projektu D4/R7 prevzal štát zodpovednosť za vybudovanie dôležitých častí križovatky do 31. januára 2019. Štát má záväzok platiť koncesionárovi D4/R7 plnú platbu za dostupnosť (55 miliónov eur ročne) bez ohľadu na nemožnosť využitia obchvatu vinou chýbajúcej križovatky. Odhad nákladov je 132,6 milióna EUR bez DPH. Oslovili sme preto všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili prečo nie je a nebude až do roku 2026 križovatka D1D4 hotová a akým spôsobom chcú riešiť dopravu v Bratislave a okolí. Bývalý starosta Vajnôr Ján Mrva, ktorý bol s problémami okolo križovatky D1D4 konfrontovaný viac ako 6 rokov, sa vyjadril ku všetkým procesným otázkam.
“Šíri sa klamstvo o tom, že nie bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti môže zato, že križovatka D1D4 nebude ešte 5 rokov kvôli samospráve Vajnôr alebo Občianskému združeniu Triblavina a tak to treba dať na správnu mieru. To, že je D4 popod D1 je víťazstvom vajnorskej samosprávy po 6 ročnom boji, kedy sme v roku 2012 štúdiou presvedčili Národnú diaľničnú spoločnosť, že to ide urobiť podobne ako na Triblavine čo sa dovtedy akože projekčne nedalo. Nebola to pravda. Nikto tu nepotrebuje najväčšiu križovatku na pilótoch v Európe, ako sme tu kedysi mali mať a o akej nám hovorili,“ povedal na úvod Ján Mrva.
Je šokujúce, že momentálne nepoznáme zhotoviteľa, ani nemáme stavebný plán, nevieme kto to bude robiť a za koľko!
Fakt je ten, že najdôležitejšia križovatka, ktorá mala prepojiť diaľnice D1D4 a tým komplexne odľahčiť, zjednodušiť a zrýchliť dopravu v Bratislave najbližších päť rokov nebude.
“Bývalé vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti to nezvládlo projekčne a stavebne v minulosti a myslím si, že ani zákonne a určite nie s ohľadom ochrany verejného záujmu a je to jednoznačne ich chyba, len a len ich chyba a nie chyba ani vajnorskej samosprávy, či iných samospráv, čo chránia záujmy svojich spoluobčanov a ani Občianského združenia Triblavina. To čo sa deje dnes je iba zúfalé poukazovanie prstom zlým smerom, aby sa odvrátila pozornosť od nezvládnutých procesov Národnou diaľničnou spoločnosťou v minulosti. Je trestuhodné, že Národná diaľničná spoločnosť v minulosti nekonala, vedomá si tejto situácie a nezabezpečila ani financie z rozpočtu SR, aby mohla zabezpečiť verejné obstarávanie na výstavbu najpotrebnejšej križovatky na Slovensku. Teraz, keď sa konečne aj verejne o tom vie je treba hasiť a konať. Národná diaľničná spoločnosť je na ťahu a má viaceré možností ako celý proces radikálne zrýchliť. Počnúc tým, že požiada Vládu SR, aby stavba strategickej križovatky bola vyhlásená za významnú investíciu,“ doplnil Ján Mrva.
Vinníkov môžeme hľadať pekne hlboko do minulosti, ale zodpovedný je každý, kto do toho mal za uplynulých päť rokov čo povedať. No úplným šokom je, že budeme platiť za dielo, ktorého základným a najdôležitejším zmyslom malo byť vyriešenie tranzitu okolo Bratislavy. Pričom tento základný princíp nie je a nebude ďalších päť rokov naplnený a napriek tomu budeme koncesionárovi platiť ďalších 30 rokov viac ako 850 miliónov EUR.
“Podľa mne známych informácií a tak si to aj pamätám a potvrdil som si to v Občianskom združení Triblavina bola križovatka D1 D4 vyňatá z projektu cca v roku 2017 a to kvôli kolektorom a nie kvôli tomu čo už dávno bolo v projekte zapracované a teda, že ide D4 pôjde pod D1 od roku 2012 a teda dávno pred tendrom na koncesionára. Kto tvrdí, že to bolo kvôli samospráve Vajnor či Mrvovi tak bohapusto klame. Projektanti z dodávateľskej firmy pre Národnú diaľničnú spoločnosť vtedy intenzívne preprojektovávali križovatku D1D4 na bezkolektorovú, lebo to súviselo so zmenou stavby križovatky Triblavina na bezkolektorovú, za ktorej dostavbu s kolektormi som viedol petíciu s tisíckami podpisov ľudí z nášho regiónu Triblavina. O vyňatie križovatky D1 D4 zo stavby D4 nežiadala ani mestská časť Vajnory, ani občan starosta Mrva, ani Občianke združenie Triblavina a ani nato nemajú kompetencie, bolo to len a len rozhodnutie bývalého vedenia NDS“ povedal Ján Mrva
Bývalého starostu Vajnôr prekvapuje, ako málo o celom projekte a problémoch s tým spojených vie súčasne vedenie ministerstva dopravy, ako aj Národná diaľničná spoločnosť.
“Som o tom presvedčený, že nové vedenie Národnej diaľničnej spoločnosti je zavádzané tak ako aj noví činitelia na ministerstve dopravy a nemajú o historických súvislostiach vôbec pravdivé informácie z vnútra NDS či z ministerstva. To, že je križovatka D1D4 vyňatá sme sa dozvedeli len pokútne a neoficiálne.“ dodáva Mrva.
Problémom je nielen križovatka D1D4, ale aj kolektory na diaľnici D1 v danom úseku, čiže paralelné komunikácie, ktoré by mali zberať dopravu z okolitých obcí. Obyvatelia Bratislavy a okolia navyše vôbec netušia, že my síce budeme mať dokončený obchvat D4R7, ale že diaľnica D4 nebude fyzicky prepojená s diaľnicou D1.
“Mám pocit a písali sme o tom roky dozadu v rokoch 2017 - 2018 a aj robili tlačové besedy a informovali verejnosť, že sa zmena stavebného povolenia stavby križovatky Triblavina bez kolektorov nerobila na prospech verejného záujmu. Ale skôr na prospech developerov z okolia, čomu nasvedčuje aj to, že pri rokovaniach Občianskeho združenia Triblavina s Národnou diaľničnou spoločnosťou boli minimálne 2 x prítomní investori-developeri najväčších rozvojových plôch pri Triblavine, čo aj vlastnili takzvané blokačné parcely zo zjazdov z križovatky Triblavina do územia načo sme neveriacky pozerali a aj to zverejnili na tlačovej besede v NRSR v roku 2017 - 2018. Som smutný, že toľko potrebné kolektory medzi D1D4 a križovatkou Triblavina nebudú, ale to, že by nemala byť fungujúca križovatka vôbec, tak to asi nikto nečakal. Tak isto ako všetci ľudia z nášho regiónu chcem, aby toľko očakávaná najdôležitejšia dopravná stavba na Slovensku bola dokončená a to čo najskôr a odbremenila by naše regionálne cesty minimálne od tranzitu,“ doplnil bývalý starosta.
Je šokujúce, že momentálne nepoznáme zhotoviteľa, ani len vysúťaženého, ani nemáme stavebný plán, nevieme kto to bude robiť a za koľko! Pritom iba súkromné investície PPP projektu pre D4R7 dosahujú takmer jednu miliardu eur, v čom je zahrnuté financovanie, projektovanie, výstavba, prevádzka a údržba. Štát bude koncesionárovi počas tridsiatich rokov postupne uhrádzať platby za dostupnosť úsekov, vrátane stavebných nákladov v objeme 858 miliónov eur.
“Budem rád ak by sa ešte aj vylepšila križovatka D4 a Senecká, ktorá ako si pamätám má stále jednu zásadnú chybu, že neexistuje z D4 v smere na Karpaty vratný zjazd na Seneckú cestu späť na Zlaté piesky, ktorým by do logistického centra z Seneckej vchádzali kamióny a tie by nehatili dopravu na Seneckej od križovatky Triblavina po D4 a čo si pamätám chýba aj ďalší logický lapsus a to zjazd z D4 v smere na Jarovce na Seneckú cestu a vlastne križovatka s Seneckou cestou je naprojektovaná ako polotovar neúplná a to v čase keď všetci už vedeli, že okolo letiska logicky budú vznikať logistické centra. Je treba, aby sa aj miestne samosprávy zobudili a aj Bratislavský samosprávny kraj a začali vyvíjať tlak a angažovať aj svojich spoluobčanov. Verím, že sa križovatku D1D4 podarí čo najskôr dať do predčasného dočasného užívania aspoň tak, že sa bude dať minimálne odkloniť tranzit z D1 na D4,“ dodal Ján Mrva.
autor: redakcia.zoznam.sk
