Pre model GLA to však nie je žiadna hanba. Jeho revír je primárne mesto a kratšie trasy. Jeho úlohou je bojovať o parkovacie miesta s nákupmi, s deťmi, s obrubníkmi a so zápchami. Nás však počas trojdňového programu nič ani len podobné nečakalo. Práve naopak. Čakala nás cesta skrz Slovensko. Južnou cestou na východ a severnou na západ. Kombinácia diaľnic a ciest prvej, druhej, tretej a dokonca aj štvrtej triedy. Do toho niekoľko vsuviek lesmi, kameňolomami a lúkami. A pre toto zadanie sa skvelo hodia väčšie a robustnejšie vysoké medvede. Ľudia v Mercedese to veľmi dobre vedia, preto do mixu pripravili GLC a GLC Coupé, GLE, GLS a typ G.
Jednou zo zastávok pri prechode z juhu na sever bola vodná nádrž Domaša. Po väčšinu roka je pokojná a kľudná, prakticky bez ľudí. A potom prídu letné prázdniny... :)
Na nové mená sa ťažko zvykalo
Aj keď sa to mnohým nezdá, medvede patria medzi moje najobľúbenejšie značky. Jeden mám už 6 rokov a ani po rokoch by som nemenil. Netvrdím, že je bez chýb. To v žiadnom prípade. Ale kombinácia jeho tvarov, štýlu, kvality a spoľahlivosti sú len ťažko prekonateľné. Značku sledujem podrobnejšie a nenútene. Neviem ako v prípade kolegov, no hlavnou misiou prvého dňa pre mňa bolo zvyknúť si na nové mená. Veď jedine Mercedes G sa volá rovnako. Všetky ostatné majú buď nové meno, alebo sú rovno modely, ktoré nedávno neexistovali. Samozrejme, väčšina debát s kolegami sa točila okolo prezentovaných produktov. Musel som neraz pripadať ako pribrzdený, keď som uprostred vety robil väčšiu pauzu než je bežné, aby som k familiárnemu tvaru priradil správne písmená. Hotový scrabble. To, čo všetci poznáme ako typ GL, sa teraz volá GLS, obľúbené ML prekrstili na GLE, GLK má anglickejšie označenie GLC... :) A aby to fakt nebolo jednoduché, coupé stredne veľkého SUV predtým nerobili, navyše sa náramne podobá na kupé GLE. Takže ďalší problém plynulo a správne autá pomenovať. Myslím, že ešte potrvá pár rokov, než zas dokážem všetky modely Mercedes osloviť na prvú správne.
Nie som žiaden znalec, no mám dojem, že rôznych zámočkov, kaštielikov a bývalých panstiev hodných obdivu už máme celkom zopár. Jedným z krásne novozreštaurovaných je zámok Halíč. Teraz sa oficiálne volá Galicia Nueva a má 4 hviezdičky. Jeho fotením som sa veľmi nezapodieval, mám len pár amatérskych záberov. Určite urobíte lepšie, keď si pozriete zámok Halíč na webstránkach. Ak hľadáte nové romantické miesto pre víkendové vyvenčenie polovičky, chcete svadbu, alebo krstiny v neopozeranom prostredí a vzdialenosť k Lučencu vás neodradí, vrelo odporúčam. Hodnotenie v recenziách Google má krásnych 4,8 z 5 možných.
Na prvý úsek medzi Bratislavou a Halíčom sme s kolegom nafasovali Géčko. Áno, jasné, model G500 si iste každý rád vyskúša kdekoľvek. No ak sú cesty, kde sa maco vyslovene nehodí, sú to diaľnice. V tempe nad 130 km/h od vetra hučí viac ako všetky ostatné autá v kolóne dokopy a žerie podobne. Géčko sme ako jediné auto na pumpách čapovali dvakrát častejšie než ostatné. Z pestrého portfólia schopností Mercedesu G nás jeho talent na diaľniciach zaujímal najmenej. Ale to asi každého, a tak sme sklapli a nasadli do vopred určeného rozdelenia áut. Kým sme sa dostali za Nitru a odbočili z R1, palubák ukazoval 18 l/100 km. To sa na okreskách so všakovakým profilom ešte podarilo upraviť na 19,5. Na druhej strane sme sa však na aerodynamike spolujazdcovej strany bočného okna celkom dlho dobre zabávali a natočili o tom aj krátke videá. Turbulencie za sloními ušami (späťákmi) spôsobujú v daždi putovanie vody nielen hore oknom, ale aj smerom dopredu, proti rýchlej jazde. Toto fakt len tak na žiadnom aute neuvidíte... :)
Pre každý ďalší úsek sme už mohli striedať káry ľubovoľne. Mať veľké auto sa nám zapáčilo, tak sme siahli po ešte väčšom GLS. Väčšina áut v kolóne mala vzduchové pruženie airmatic a preto aj napriek biednym úsekom ciest bola jazda v korábe s kolesami ohromne pohodlná. Žiaden európsky výrobca nemá v ponuke nič tejto veľkosti, X5 či Q7 vedľa vyzerajú malé. Primárnym trhom tohto typu je však Amerika a Rusko. Tam akosi odjakživa bolo vždy všetko väčšie. Osobne s veľkými autami nemám problém, práve naopak. Nielen, že mám vodičské oprávnenie na väčšinu skupín, ale veľké autá aj rád riadim. No musia dávať zmysel. A úprimne, okrem viac než 5-člennej rodiny mi GLS (predtým GL) zmysel stále nedáva. No možno si len nedokážem užívať život až tak dobre ako ostatní. Už kompletne mimo diaľnic sme to namierili do severnej časti vinohradníckej oblasti Tokaj. Zhruba 10 % z nej je na Slovensku, podstatná časť patrí Maďarom. Vďaka Šengenu a voľnému prejazdu hraníc sme si to z Košíc švihli cez Maďarsko, aby sme sa vrátili nazad do jednej z najjužnejších častí východu SR, do obce Veľká Tŕňa. Osobne vínu nerozumiem a ani mu neholdujem, preto som v známej vinárni Ostrožovič J&J ocenil viac kuchyňu, než plesnivú pivnicu a 16 druhov vína v nej. No ak máte vínko radi a máte možnosť sa z času na čas túlať Slovenskom, Veľká Tŕňa určite nebude zbytočná zastávka...