Či sa to niekomu páči, alebo nie, automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského priemyslu. Lenže aj Slovensko, ako aj celá Európa, musí riešiť veľmi naliehavé výzvy nového desaťročia, ale zároveň usilovne súťažiť s inými krajinami, ktoré by nám bez mihnutia oka radi časť výroby vyfúkli. Ako sme na tom z hľadiska konkurenčnej schopnosti zisťoval Zväz automobilového priemyslu SR v exkluzívnej štúdii. Pozitívna veru nie je.
Štúdiu spracoval tím nezávislého inštitútu vo Viedni (Industriewissenschafliches Institut Wien) na čele s prof. Mikulášom Luptáčikom. Konkurenčnú schopnosť automobilového priemyslu hodnotili z pohľadu nákladov a inovácií. Prvá časť štúdie analyzuje nákladovú konkurencieschopnosť automobilového priemyslu na Slovensku v porovnaní s automobilovým priemyslom v krajinách Vyšehradskej štvorky a v Bulharsku, Rumunsku, Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a Nemecku. Druhá časť analyzuje potenciál Slovenska v oblasti inovácií, vedy a výskumu, pričom porovnanie je doplnené o ďalšie európske krajiny.
Náklady práce u nás sú už príliš vysoké
Pri analýze vývoja celkových nákladov práce je dôležitá ich štruktúra, teda pomer miezd a platov (priame náklady práce) a vedľajších nákladov práce (daň z príjmu a príspevky na sociálne poistenie). Ako ukazuje štúdia, Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom krajín Európskej únie, aj celej eurozóny. Len podiel príspevkov na sociálne poistenie hradené zamestnávateľom predstavuje na celkových pracovných nákladoch 23,5 %. Vyšší podiel vykazuje iba Česká republika. Ostatné krajiny analyzované v tejto štúdii, ako napríklad Poľsko, Maďarsko či Portugalsko, zaťažujú zamestnávateľov o 4 až 9 percentuálnych bodov menej. Navyše podiel príspevkov na sociálne poistenie má na Slovensku najvyšší prírastok spomedzi všetkých skúmaných krajín (v roku 2018 bol o 2,7 percentuálnych bodov vyšší ako v roku 2011).
„Ďalšou sledovanou veličinou je prírastok nákladov v súvislosti s produktivitou práce,“ hovorí autor štúdie Mikuláš Luptáčik. „Oproti roku 2010 na Slovensku môžeme vidieť nárast produktivity práce o 28,8 % no nákladov na zamestnanca až o 44,1 %"! Rýchlejší rast nákladov práce nad úroveň rastu produktivity práce implikuje zvýšenie jednotkových nákladov práce a tiež indikuje pokles nákladovej konkurenčnej schopnosti automobilového priemyslu na Slovensku.“
Slabý potenciál inovácií
Pri porovnaní podielu výskumníkov na celkovej zamestnanosti v automobilovom priemysle Slovensko výrazne zaostáva. Lídrom v tejto oblasti je Nemecko s takmer 10 % výskumníkov, nasledované Spojeným kráľovstvom s 4,99 %. Okolo dvoch percent sa pohybujú Fínsko a Maďarsko. Slovensko dosahuje necelé 1 %. Ide teda o dlhodobé podfinancovanie výdavkov na výskum a vývoj zo strany štátu, nižšie percento výdavkov z HDP malo už iba Bulharsko a Rumunsko. Ak by sme sa mali dostať na úroveň Českej republiky, Maďarska, Portugalska, Španielska či Poľska, mali by sa výdavky na výskum a vývoj zvýšiť približne o 50 %.
Stagnujú už aj zahraničné ivestície
Zástupcovia Zväzu automobilového priemyslu SR dlhodobo poukazujú na potrebu zachovania konkurencieschopnosti kľúčového odvetia nášho hospodárstva, ktoré generuje priamo či nepriamo 275-tisíc pracovných miest a na celkovej priemyselnej produkcii sa podieľa 49,5 percentami. Aj preto štúdiu prijali so znepokojením. „Pokles nákladovej konkurencieschopnosti automobilového priemyslu môže viesť k zníženiu záujmu o investovanie na Slovensku, čo bude mať priamy dopad na prílev zahraničných investícií,“ hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „Stagnáciu v tomto smere pociťujeme prakticky už od roku 2015.“ Aj preto ZAP SR v začal dialóg s vládou, kde zadefinoval hlavné bariéry ďalšieho napredovania a zachovania konkurencieschopnosti automobilového odvetvia na Slovensku. Zároveň zadefinoval aj priority pre nadchádzajúcu vládu. „Patrí k nim zamedzenie zvyšovania daňovo-odvodového mixu zamestnávateľov, ako aj zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pre zamestnancov a zavedenie moderných pracovno-právnych vzťahov,“ hovorí Alexander Matušek. „Za nevyhnutné považujeme aj vytvorenie stratégie na zachovanie množstva produkcie a pracovných miest v automobilovom priemysle v súvislosti so zásadnými zmenami, ktoré tento sektor čakajú v najbližších rokoch."
Čo to bude znamenať pre náš priemysel?
Výsledky štúdie sú alarmujúce nielen pre automobilový priemysel. Ten je totiž symbiózou strojárskeho, elektrotechnického a chemického priemyslu. Ak Slovensko chce zostať priemyselnou krajinou, a vyzerá to tak, že inú alternatívu zatiaľ nemá, politici by podľa Asociácie priemyselných zväzov mali počúvať zamestnávateľov. Priemysel treba vnímať v širšom časovom horizonte, akým je jedno volebné obdobie,” konštatuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov. Smutnou realitou posledných mesiacov bolo podľa neho prijímanie veľkého množstva poslaneckých návrhov, ktoré obchádzali riadny legislatívny proces. „Zrýchlené konanie za stovky miliónov eur sme naposledy zažili len nedávno. Tým istým spôsobom bolo už v minulosti prijatých množstvo opatrení, ktoré firmám rapídne zdvihli mzdové náklady,” dodáva Andrej Lasz. APZ má vážne podozrenie, že Slovenská republika prijímaním tak dôležitej legislatívy ako sú príplatky, minimálna mzda či rekreačné poukazy prostredníctvom poslaneckých návrhov v skrátenom konaní bez možnosti riadnej konzultácie so sociálnymi partnermi porušila dohovor č. 144 z roku 1976 Medzinárodnej organizácie práce. V tejto súvislosti preto podá v krátkom čase oficiálnu sťažnosť.
