Civic VI. generácie bol športovo ladený model. Z 1,6 l atmosférického motora ponúka 118 kW (160 k). Aké to bolo pre všetkých prekvapenie s príchodom VII. generácie, keď tá dostala motor už len s výkonom 81 kW (110 k) pri 5 600 ot a 152 Nm pri 4300 ot. Ekonomika doby velila: otáčky zásadne dole, a to zo 6400 na 5600 ot, spotreba tiež dole. Nehľadíme na športovosť, ale ekonomiku.
Hmotnosť nového celohliníkového motora D16 klesla o 12 kg. Pohotovostná hmotnosť hatchbacku klesla na 1135 kg. Nadštvorcovému motoru pomáha riadenie sacích ventilov systémom VTEC. Dobrému rozprášeniu paliva vcelku špeciálne vstrekovače. Každý má štyri otvory. A špeciálne riadenie ventilov? Atmosférický motor pracuje až do 4200 it ako trojventil. Dôvod? Lepšie rozrášenie paliva a zníženie mech. strát a spotreby. Prechod vzduchu cez motorový priestor je značne obmedzený. Aj prúdenie vzduchu pod autom potláča nenápadný spojler. Hodnota cx sa podľa modelu karosérie, obutia a inej výbavy hýbe od 0,34 po 0,32. Predpokladajme, že moje auto má cx 0,33.
Kým iné autá mali už vtedy ukazovateľ okamžitej aj celkovej spotreby, Honda sa mu dlho bránila. Nízke výrobné náklady boli tiež kľúčové pri voľbe sériovej ale aj možnej príplatkovej výbavy. Tu patrí aj prevodovka. Tá bráni optimálnej spotrebe daného modelu. Je tu len 5. manuál. Ním stúpa spotreba o približne 3%. Nepomohol ani benzín E10 s primiešaním cca 7-8% liehu. Tiež stratil z energetickej hodnoty. Moje pokusné auto má najazdených 129 000 km.
Vyraziť z Bratislavy do Novej Sedlice a späť má zádrhel
Som z Nitry, pokus tu musí aj skončiť. Takže, najprv pôjdem z Nitry do Bratislavy. Tam sa otáčam na moste pri Ikea. Na chvíľu zastavávka na benzínovej pumpe OMV na D1 hneď za letiskom smer Trnava. Kávička, foto a o 10h vyrážame na trasu až do Polonín. Po ranných 86 km z Nitry do BA ma teraz ešte čaká 527 km do Novej Sedlice.
Je pekelná horúčava, tak mi žena vraví, že so mnou nepôjde kdesi až na Podkarpatskú Rus. V Nitre prejdem cez mesto a vyložím ju doma. Za mestom vybehnem znova na R1. Záťaž auta je aj tak adekvátna dvom dospelým osobám, pretože mám naložené campingové potreby /stan, spacáky, stoličky, stôl atď. Rýchlosť z BA je stále na hodnote 100 km/h. Ak by som šiel rýchlosťou 110 km/h, bolo by potrebné zvýšiť výkon na hnacích kolesách o 2,5 kW. Motor by tak za hodinu jazdy spálil o cca 625 gr. paliva navyše. To je o 0,8 l. viac.
Výkon potrebný na prekonanie odporu vzduchu stúpa až treťou mocninou rýchlosti!
Dnes, 12. 8. všetky teplomery popri R1 ukazujú svorne 36°C. To je aj určitá výhoda, pretože auto sa ľahšie prediera krajinou. Molekuly vzduchu sú od seba ďalej, a tak aerodynamický odpor všetkého klesá. Prichádzam k Hontianskym Nemciam. Pri parkoviskách začína diaľnica klesať k Hronu. Ak k tomuto klesaniu prídem rýchlosťou 100 km/h a zaradím neutrál, začne sa diať nasledovné: Ak je teplota vzduchu do 10°C , tak tou istou rýchlosťou prídem až dolu. Ale, ak je teplota okolo 25°C, auto zrýchli až na 118 km/h.
Dnes je 35°C, tak v dolnej časti dosahujem rýchlosť až 128 km/h! Toto platí o bezvetrí a pre konkrétne vozidlo. Dosť bolo teórie. Na parkovisku Voznica, vďaka lesom na okolí, je už príjemnejšie. V Podbrezovej odbočujem na Čertovicu. V hornej časti ma zastavuje semafór. Opravujú most. Kolóna sa rozbehne slimačím tempom, a tak o hospodárnej jazde nemôže byť reč. Prejdem obcou Hybe a o chvíľu stojím na najkrajšom ďialničnom odpočívadle Štrba. Ale čo to? Kým na pohroní bolo bezvetrie, tu fúka západný vietor, až hvízda. To je ale dobre, ide v môj prospech. Smerom na Prešov zvýšim rýchlosť na 120 km/h. Prechod mestom napodiv postupuje plynulo, vďaka fungujúcej zelenej vlne. Teplo graduje. Za Stakčínom krajina mení výzor. Vchádzam do Polonín. Je príjemné cestovať v tôni lesa. Naľavo sa objaví vodná nádrž Starina. O siedmej večer, po deviatich hodinách jazdy s viacerými prestávkami z Bratislavy, som v Novej Sedlici. Zamierim k miestnemu hostincu, kde zisťujem možnosť prenocovania. Ale áno, máme ešte jednu izbu voľnú. Výborne, nemusím stavať stan. Auto si dajte k nám do dvora, inak zaplatíte parkovné 7 €. Na dvore je aj posedenie. Pivečko chutí znamenite. Ochladilo sa. Nebo je plné hviezd. Mliečnu dráhu vidím ako nikdy predtým. Ešte jedno pivko, vravím krčmárke. Nejako tu máte chladno. Jáaj, viete, u nás sa vraví že: „Na svätého Ilji je v Poloninách už po lete“. A to je kedy? 2. augusta.
Ráno svieti slnko, idem si objednať kávičku. Sadkajte si, hneď to bude! Prinesie mi tácku s raňajkami a kávičkou. To je v cene. Tu asi zabudli na infláciu. Suma, ktorú platím, mi vyrazila dych. Lúčím sa a pani krčmárka mi podáva ešte pohár medu. To máte grátis a na Vianoce, pre nich 6. januára, si na nás spomeňte. Štartujem motor a letmým pohľadom na palivomer zisťujem, že v nádrži je ešte vyše polovica paliva. To ma ukľudňuje. Prvú zástavku mám ešte v Poloninách v sedle Barankovec /483 m n m/. Úžasné množstvo kvetín ma fascinuje. Zrazu idú dvaja cyklisti. On a ona. Majú za sebou 1200 km! Na bicykloch! Bláznivé. O chvílu sme v cieli. Gratulujem. Jazdu východoslovenskou nížinou charakterizuje prach a páľava. Konečne Prešov. Tu stáčam na juh, smer Margecany, Mníšek nad Hnilcom, Grajnárské sedlo, Mlynky, Dedinky. Týmto smerom si trasu predĺžim o 24 km. V campingu si postavím stan a šup do vody. Slnko praží na nevydržanie, a tak je studená voda balzam. Večer sa ochladilo. Pri pivečku v bufete zisťujem, že suchých smrekov v lese nad obcou značne pribudlo. Kým pred piatimi rokmi bolo vidno ojedinelý poškodený strom, teraz je to už na zaplakanie.
Na druhý deň balím a znenazdajky je obed. Ešte kávička a vyrážam. Do Nitry to je ešte asi 245 km. Prechádzam cez sedlo Besník (nadm. výška 1000 m). Do cieľa v Nitre (140 m n. m) pôjdem v sume stále dolu „kopcom“. Nekonečné úseky auto beží na neutrál. V Brezne je už teplo na nevydržanie. V Podbrezovej v motoreste si dám kávičku. Ďalšiu v Budči. O piatej popoludní som v Nitre. Tachometer ukazuje 1102 km. Rezerva ešte nesvieti! Pokus prejsť 2x naprieč celým Slovenskom na jednu nádrž je teda úspešný.
Tu by mohol článok skončiť... no stale je tam palivo :)
Lenže jazda stále na tú istú nádrž pokračuje. Na druhý deň vyrážame okúpať sa na Počúvadlo. Hore – dolu je to 180 km. Po ceste domov sa rozsvecuje žiarovka rezervy. Na další deň pokus pokračuje. Koľko kilometrov vlastne auto prejde na nádrž? Vyrážam smer Šurany – Vráble – Úľany n./Žitavou – Nitra /letisko/ so zámerom dojazdiť nádrž do poslednej kvapky benzínu. Toto je nebezpečný pokus! Ak by auto zastalo v bežnej premávke kdesi za zákrutou... Takže v Nitre pri letisku odbočujem na poľnú betónovú cestu. Tu budem jazdiť až do definitívneho konca. Tá cesta má len 6 km, a tak na konci zabrzdiť – otočenie a znova na koniec.
Keď sa to zopakuje asi 10x krát, začínam strácať nervy. Preboha, nech už ten motor „zdochne“. Konečne! Ostalo ticho. Odfotím tachometer. Ten ukazuje 1415,5 km! V kufri mám bandasku a pomocou odmerného valca nalejem do nádrže 2,5 lit. paliva. Motor naskočí, ako keby som ho bežne vypol. Čerpacia stanica je na dohľad. Tankujem a snažím sa dostať do nádrže max. možného. Benzín je po okraj a stojan ukazuje 54,24 lit. Idem zaplatiť, benzín je stále po okraj. Viem však, že nádrž nie je celkom plná. Po 3 km som doma a po hladine „po uzáver“ niet ani stopy.
V zákrutách, pribrzdením, zrýchlením sa z nádrže dostanú vzduchové bubliny, a tak doma nastupuje opäť odmerný valec. Do nádrže vojde ešte neuveriteľných 5,35 lit. A teraz pozor. Moderné autá palivom neprelievajte. Mohol by sa zahltiť systém odsávania pár z nádrže.
Summa sumárum?
V aute pred diaľkovým pokusom teda bolo natankovaných 62,09 litra. Vidno, že s deklarovaným objemom nádrže podľa výrobcu cca 50 l, to je v skutočnosti niekde úplne inde. Samozrejme, nezaratúvajú plné hrdlo a možno ďalšie miesta. Priemerná spotreba bola 4,38 l/100km. Prejdená vzdialenosť = 1415,5 km je značná. Veď, keby som vyrazil z Bratislavy na juhozápad s plnou nádržou, tak by som prišiel až do francúzskeho Calais na pobreží Atlantiku.
Pokus prejsť 2x naprieč celým Slovenskom teda vyšiel.
Vyšiel by aj vtedy, ak by nádrž bola skutočne len 50 litrová. Vtedy by sa spotrebovalo 48,18 litra. To by stačilo. Niekto si teraz povie - zas nejaký slimačí „economy run“. Nie, bola to pomerne svižná jazda, hlavne na okreskách a so spústou zastávok. Bol to skrátka výlet, ktorý sledoval, že aj staré dobré atmosférické motory s pekelnou výdržou nepatria ešte na smetisko dejín.
text a foto: Marián Fink, NITRA
