Spotreba paliva dnes a v minulosti
Žerú dnešné autá menej ako rovnako výkonné stroje v minulosti? Ak to vezmeme v globále, tak určite áno. Je tu priame vstrekovanie paliva, lepšia aerodynamika, presnejšie riadenie motora a množstvo ďalších systémov, ktoré podporujú nižšiu spotrebu. Navyše, výrobcovia používajú prevodovky so 7, 8 a dokonca 10 prevodovými stupňami. A tí, ktorí ostali pri klasike v podobe 6 stupňov, ich až neprirodzene natiahli. Ak to zjednoduším, na dnešnom 200 kW BMW budete jazdiť za menej, ako na rovnako výkonnom modeli tej istej značky spred 15 rokov. Čo je smutné, a v konečnom dôsledku si to odskáče zákazník, je rozdiel medzi udávanou a reálnou spotrebou paliva. Tá sa podľa ICCT v EÚ líši od normovanej o hrozných 42 %!!! Nelichotivý je aj posledný trend vývoja „parametra“. Pred desiatimi rokmi to bolo „len“ 16 %... Diesele klamú v rozdiele spotreby o 5 % viac ako benzínové motory. A prichádzajú najväčší hriešnici v klamaní svojho pána, a to plug-in hybridy. Reálne totiž dosiahnu iba 30 % z udávaného dojazdu! No a, podržte sa, priemerný rozdiel medzi udávanou a reálnou spotrebou sa líši o 176 %!
V reále 3x viac, aj keď...
Opäť zjednodušene. Ak vám výrobca v nedávnej minulosti udal, že máte v kombinovanej prevádzke jazdiť za 8 litrov, tak ste za toľko jazdili a nebol problém ani podliezť udávanú spotrebu. Ako je to dnes? BMW X5 xDrive40e by si malo vystačiť s 3,3 l/100 km. Realita? 9 litrov ako nič! Tu to strieľa do výšin. Nehovorím teda, že na tak veľké, luxusné a vybavené auto je to veľa. Je to veľmi dobrá hodnota, ale ide o ten rozdiel medzi tým, čo sa nám snažia nahovoriť, a realitou. Dokonca to už dnes berieme tak, že údaje o priemernej spotrebe súdny človek vôbec neberie vážne a vyzerajú fajn akurát tak na propagačných materiáloch automobiliek.
Papier znesie veľa. Zákazníci taktiež
Toto nie je problém automobiliek, ale aj EÚ. Zdá sa, že „odborníkov“ v Bruseli nezaujíma reálny svet, ale stačí, že všetko vyzerá TIP TOP iba na papieri. Ďalším ich "úspechom" je osekávať hodnoty v percentách. "Do roku XY znížte emisie a spotrebu o toľko %". Avšak vôbec nerozumejú, a ani nechcú, ako taký motor pracuje a či zakomponované zmeny (v %) sú z fyzikálneho hľadiska možné. A tak vzniká začarovaný kruh, kedy automobilky hľadajú všelijaké možnosti, ako nezmyselné obmedzenia obísť. Kto na to doplatí? No my, obyčajní zákazníci! Heslo „náš zákazník, náš pán“ nabralo úplne iný význam.
Podľa výskumu ICCT, náklady na prevádzku auta sú v priemere o 400 eur vyššie, ako by mali byť podľa papierov. Z celého cirkusu vyplýva, že downsizing a hybridy nepriniesli to konkrétne ovocie, na ktoré nás lákali, alebo nie v takom rozsahu. Aj keď spotreba áut sa zlepšuje, klesá oveľa rýchlejšie na papieri, ako v skutočnosti. Fenoménu nepomáha ani deravá norma na meranie spotreby NEDC, ktorú (chvalabohu) nahrádza WLTP. Určite nejazdíme v uzavretých priestoroch, v nízkych rýchlostiach, s nekonečným zrýchľovaním na požadovanú rýchlosť a pri optimálnej teplote.
No a keď sa v článku hrám s percentami po celý čas, podľa ICCT, nová norma merania spotreby WLTP prinesie rozdiel medzi udávaným a reálnym apetítom 20 %. Avšak iba dočasne, odborníci hovoria o dierach aj v novej norme a výrobcovia motorov ich po čase začnú využívať.
V Amerike spravodlivejšie (spotreba paliva)
Čo ICCT navrhuje? Inšpirovať sa USA. Tam sú dlhodobo percentuálne rozdiely najmenšie. Agentúra EPA testuje spotrebu nových áut v reálnych podmienkach pri zapnutej klimatizácii a nízkej teplote. Test je „nepriestrelný“ a veľmi prísny. V prípade, že zistia príliš veľké rozdiely, na rad prichádzajú sankcie. Svoje o tom vie BMW, Ford, Kia a Hyundai. Pre zaujímavosť, najhoršie v štatistike rozdielov medzi normovanou a reálnou spotrebou vystupuje Japonsko. Tam sa, najmä kvôli vysokému stupňu elektrifikácie a hybridizácie, líši udávaná a praktická spotreba o 60 %.
Zdroj: ICCT
