Vývoj nehodovosti v rámci krajov SR. Foto: sme.sk
Po prvýkrát za 10 rokov sme dokázali neprekročiť Bruselom odporúčané/akceptovateľné číslo smrteľných nehôd do 305.
Najhorší bol rok 1998 s 819 usmrtenými
Aj keď počet umrtí na cestách stále len neklesal, minuloročný výsledok je v ohromnom kontraste s rekordnými 819 usmrtenými v roku 1998. Počty mŕtvych klesajú nepretržite od roku 2009, keď sa zmenili pravidlá cestnej premávky. Jednou z hlavných zmien bolo zavedenie max. 50 km/h v obci. A aj keď väčšina z nás jazdí podľa rýchlomera 60 km/h (skutočná rýchlosť je cca 54-56 km/h), je to výrazne menej než podobne akceptované prekračovanie pôvodnej 60-ky. Je dokázané, že kolízia s chodcom/cyklistom v 50-ke dáva najzraniteľnejším účastníkom premávky až o 50% väčšie šance na prežitie.
Meria sa u nás úmrtnosť na cestách inak ako v zahraničí?
Nie. Napriek tomu, že sa od roku 2009 stretávam pomerne často (od zavedenia novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách) s názorom, že kompetentní zmenili spôsob vyhodnocovania umrtia na následky dopravnej nehody (vraj ak účastnik nehody neumrie priamo na mieste, alebo vo veľmi krátkom čase po nehode) nie je evidovaný ako usmrtený pri dopravnej nehode. Štatistiky dopravných nehôd s usmrtenými, alebo ťažko zranenými má Slovensko kompatibilné so zahraničím už celé desaťročie. V roku 2002 zahynulo na našich cestách 620 ľudí. Z tohto údaja pochádza základ pre Bruselom určené zníženie na 305 v horizonte 10 rokov. Prišiel však rok 2007, kedy počet smrteľných úrazov dokonca stúpol na 627. S týmto číslom v polčase k dosiahnutiu 51% poklesu vznikla novela zákona o cestnej premávke.
Dlhoročne neriešená ignorácia priestupkov cyklistov a chodcov je doslova nebezpečná a voči vodičom aj veľmi neferová.
Čo znižuje umrtnosť najviac?
Minister vnútra Robert Kaliňák odôvodňuje menší počet mŕtvych aj modernejším vybavením záchranárov a hasičov či policajtmi v teréne. „Zásadný vplyv mala aj rozširujúca sa cestná sieť,“ tvrdí. Ako príklad spomenul najmä rýchlostnú cestu R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, ktorú otvorili na jeseň 2011. Nitriansky kraj však napriek tomu ako jeden z dvoch zaznamenal nárast fatálnych nehôd. Hoci 46-km úsek novej cesty s názvom Pribina vedie Nitrianskym krajom, práve ten kraj zaznamenal vlani najvyšší prírastok smrteľných havárií. Oproti roku 2010 ich počet stúpol o desať na 42. Hovorkyňa nitrianskej polície Božena Bruchterová tvrdí, že za nárastom sú najmä nehody v iných častiach kraja, predovšetkým v okrese Nové Zámky. Európska únia na členské krajiny tlačí, aby aj ďalej zvyšovali bezpečnosť, nový záväzok je počet obetí pod 172 do roku 2020. Kaliňák si ďalšie znižovanie tragických nehôd sľubuje najmä od objektívnej zodpovednosti a od inteligentných dopravných systémov.
Čo by pomohlo najviac?
1) Celkom jednoznačne dobudovanie diaľničnej siete. Krč, v ktorom sa na Slovensku buduje prepojenie BA - KE už dve desaťročia máta všetkých z nás. Každá vláda má na tento projekt až úžasne krátky termín pred voľbami a následne nehanebné odkladanie o celé roky. Rovnako juh Slovenska si zaslúži dotiahnutie rýchlostných ciest zo západu na východ. Obe tieto riešenia by výrazne odľahčili premávku v mnohých obciach, neprehľadných úsekoch a už dlhodobo preťažených cestách.
2) Skutočné, nie len teoretické stíhanie a trestanie hrubých prečinov účastníkov premávky. Polícia sa celé roky "vyvŕšuje" len na vodičoch, pretože ich vníma ako "bonitných" klientov s peniazmi na platenie pokút. Dlhoročne neriešená ignorácia priestupkov cyklistov a chodcov je doslova nebezpečná a voči vodičom aj veľmi neferová.
3) V neposlednom rade komplexne prepracovať systém výučby v autoškolách. Bez zveličovania sa dá povedať, že dnes dostane oprávnenie jazdiť každý, kto to je schopný zaplatiť. Tvrdý, až krutý boj medzi autoškolami o "klienta" spôsobil, že úroveň výučby je žalostné nízka (česť výnimkám, ktorých je zlomok a tak väčšina absolventov autoškôl naozaj nezodpovedá ani základným požiadavkám!).
Objektívna zodpovednosť v praxi? Ešte to potrvá...
Objektívnu zodpovednosť, ktorá umožňuje pokutovať majiteľov áut potom, ako priestupok nasníma kamera, zaviedli zákonom. Polícia ju však zatiaľ v praxi nevyužíva, nemá softvér na automatické posielanie pokút. „Keď sme testovali systém pri preťaženosti vozidiel, dve váhy zaznamenali 20-tisíc priestupkov za mesiac! Podobne rýchlosť prekročilo vyše 20 percent áut,“ hovorí policajný viceprezident Ľubomír Ábel. Na ručné spracovanie nemajú dosť policajtov. Centrálny dopravný inšpektorát, ktorý dokáže priestupky posielať automaticky, by mohol byť podľa neho vybudovaný do konca roku 2015. Na papieri zatiaľ ostáva aj Národný systém dopravných informácií za 150 miliónov eur. Vodičov má okamžite informovať o všetkom dôležitom na cestách. „Verejná súťaž a realizácia by mali prebehnúť buď koncom tohto, alebo začiatkom budúceho volebného obdobia,“ povedal hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.
