Sústredenie pred jazdou v monoposte F3
Rannú jazdu na F3 som na okruhu Paul Ricard začal razantne. Na trať som síce vyrážal tretí v poradí, ale už na konci prvého kola som dobehol jazdca predo mnou a v úvode cieľovej rovinky som ho predbehol. V druhom kole som sa dostal pred ďalšiu ef-trojku, ktorej pilot mal nejaké problémy. Aj napriek hodinám vo štvrtom kole som prišiel do depa s náskokom pred ostatnými. Začínalo sa mi to páčiť. :)
V monoposte F3 na trati
Blížila sa ale hlavná udalosť dňa. Na slnkom zaliatej ploche ma čaká neskutočne dramatická ef-jednotka pripravená na to, aby som do nej sadol. Mechanici pre mňa chystajú monopost F1 Prost AP02 V8, s ktorým budem jazdiť 8 kôl. S mohutnými pneumatikami budí rešpekt už na pohľad. Na pokyn mechanika sadám alebo skôr líham do kokpitu. Niekde ďaleko vpredu a hore sú tri pedále. Aj spojkový, ale ten ja budem potrebovať len na rozjazd. Adrenalín stúpa, dojmy a pocity sa násobia, zvuková kulisa výrazne zmohutnela. Mechanik mi zapína a uťahuje bezpečnostné pásy. Ak by s tým včas neskončil, iste mi prasknú kľúčne kosti. A nasadzuje malý volant s pádlami na radenie rýchlostí. Dostávam posledné pokyny, potom spolu hľadáme 3-milimetrovú toleranciu, pri ktorej má zabrať spojka. Tú polohu pedálu si treba zapamätať. Okamihy posledných pokynov, vybičovaná psychika a sústredenie. Ale moja túžba pilotovať monopost F1 je silná. „Dokážem to za každú cenu.“
Pred jazdou v monoposte F1 - takúto chvíľu si treba riadne vychutnať
Dávam si na hlavu nehorľavú kuklu a prilbu, naťahujem rukavice a sústreďujem sa. Je teplo, hoci mi nad hlavou držia slnečník. Ešte som sa síce ani nepohol, motor je tiež ešte ticho, ale cítim sa nádherne. Ten pocit je neopísateľný. Prestávam vnímať okolie a kochám sa pohľadom ponad vysoký predok monopostu a predné pneumatiky. Veľa však dopredu vidieť nie je. Neviem sa už dočkať, kedy sa to začne. Chcem si to naplno užiť, ale nesmiem vyletieť z trate. Zapnem kontakt, mechanik pomocou vzduchovej pištole naštartuje motor, ten neskutočne zareve. Nádherný zvuk. Motor treba hneď podchytiť a udržať ho na úrovni cca 3.300 otáčok /1 min. Pridávam plyn a zvyšujem otáčky až kým mi Patrick, inak bývalý pilot F1, nedá pokyn na štart. Stláčam spojku, potom pravé pádlo pod volantom a cvakne tam rovno dvojka. Povoľujem spojkový pedál a čakám na tie tri milimetre záberu. Rozbieham sa plynule ešte bez zvyšovania otáčok. Spojku podržím, aby sa preklzovala a dostatočne sa zahriala, až skoro do výjazdu na trať. Je totiž karbónová rovnako ako brzdy. A následne vstupujem do úzkeho okruhu tých, ktorí pilotovali monopost F1 na okruhu Paul Ricard, skutočnej pretekárskej trati!
