Aj keď počasie zo začiatku nevyzeralo ideálne, nakoniec to nemohlo lepšie dopadnúť. Žiaden úpek, príjemných 20 až 22 °C, zatiahnutá obloha s občasným vánkom. Na miesto som dorazil s meškaním, pri vjazde do areálu sa totiž stala menšia nehoda, ktorá vytvorila pomerne dlhú kolónu. Za to organizátori samozrejme nemohli, „poďakovanie“ patrí účastníkom tejto nepríjemnej udalosti.
Na hlavné námestie som sa dostal až o deviatej a celý areál bol už v tom čase v dolnej časti zaplnený autami v šiestich radoch. Oveľa viac vozidiel stálo aj po stranách, kde v minulých rokoch toľko áut neparkovalo.
Tradičný sponzor, známy brniansky predajca mníchovských áut, tu opäť vystavoval staré BMW a asi najviac ma z nich potešil len málo vídaný roadster Z1, navyše v stave, ako keby včera opustil fabriku. Na originálnych diskoch Alpina a červenom laku bol neprehliadnuteľný. Ak vás zaujímajú nákladné autá a autobusy, sledujte náš sesterský web Proficars, kde onedlho nájdete článok a hlavne fotografie venované úžitkovým strojom.
Ale späť k tomu, čo nás zaujímalo najviac. Preskočíme tému motoriek, velorexov i historických áut spred roku 1970 a rovno prejdeme k zvyšným účastníkom s autami z rokov 1970 až 1989. Iste, boli tu aj novšie kúsky, organizátor podľa všetkého postupne upúšťa od trendu vozidiel len do roku 1989. Je to logický krok, keďže existujú mnohé zaujímavé historické autá aj z 90. rokov a ak majú nárok na veteránske značky, pretože sú na trhu viac ako 30 rokov, prečo ich sem nepustiť.
Opäť menej škodoviek
Komunita domácej mladoboleslavskej značky Škoda bola opäť o čosi skromnejšia. Pre niekoho je to sklamanie, pre iných, ktorí hľadajú tú nádhernú otvorenosť a rôznorodosť, to bola skôr výhoda. Opäť ma prekvapilo väčšie množstvo starých Mercedesov a tentokrát aj áut z Mníchova. Asi najrozšírenejším modelom bolo BMW E30, starých trojok som napočítal snáď pätnásť kusov. A tiež niekoľko starších pätiek E34 a E28, šestiek E24 alebo sedmičiek E32 a E23. Naopak na pľaci som prekvapivo nenašiel ani jednu osmičku E31.
Audi dorazilo v porovnaní so spomínanou nemeckou konkurenciou o niečo menej, aj ich počty ale stúpajú. Modely V8 a 100 boli zastúpené vo viacerých exemplároch. Okrem starých Opelov Kadett či GT nechýbali ani talianske Fiaty, množstvo áut od Alfy Romeo alebo Lancie. Rovnako sa vzmáha aj francúzska sekcia. Renaulty, Citroëny... Peugeotov bolo menej. Príjemne prekvapili tiež japonské autá.
Tento rok sa objavilo aj množstvo severanov.
Majitelia dotvárajú celkový dojem
Ak máte radšej americké autá, návštevu Veteranfestu ľutovať nebudete. Mali vyhradenú samostatnú plochu.
Na podobných akciách ma teší hlavne možnosť porozprávať sa s majiteľmi, ktorí vám ochotne prezradia aj tie najmešie detaily, pretože majú (väčšinou) neuveriteľné znalosti o svojich autách. Takto som vyspovedal nadšenca s nádherným Citroënom SM, ktorý nám predviedol, ako funguje natáčanie svetiel, hydraulické odpruženie či riadenie, ktoré vždy vráti volant do stredovej polohy, aj keď auto stojí na mieste a má naštartovaný motor. Toto sú veci, ktoré naživo len tak niekde neuvidíte.
Vždy ma fascinovali detaily.
Čo dodať na záver? Ktokoľvek premýšľa, či uprednostniť inú akciu, tak mu to neodporúčam. Ak ste zo západného Slovenska, do Slavkova to nemáte viac ako dve či tri hodinky cesty. Vstupné je s ohľadom na veľkosť akcie a množstvo áut minimálne, k tomu nádherné prostredie, aj kvalitné cesty v okolí. Podľa usporiadateľov prišlo na tohtoročný Veteranfest 1215 vozidiel, čo je (ak ma neklame pamäť) doteraz najvyšší počet účastníkov. Organizátorom letí poďakovanie a vidíme sa opäť o rok.
