BMW 330d na krááásnych plecháčoch
A ako tu na výstavisku naplánovali parkovanie? Nijako, pretože je zvládnuté je priam zúfalo. Výstavisko je na letisku, všetky garáže a parkoviská sú plné. Nakoniec volíme krátkodobé parkovisko a budeme musieť pár krát preparkovať. Ináč sa fakt nedá.
Je novinársky deň a výstava v plnom prúde. Toľko nových, alebo aspoň inovovaných modelov, uchvacujúce nové zelené technológie, ale aj klasické autá a chuťovky, pri ktorých sa mi hlava točí. Je tu z čoho vyberať. Ako človek, uvedomujúci si dôležitosť zmiernenia dopadu automobilového priemyslu na ekológiu, som prebehla aj pavilón The green vision (priznávam, že dosť narýchlo) a bola som zvedavá na nové hybridy. Bolo ich tu neúrekom. Avšak ako priaznivec poriadnej sily pod kapotou, neviem, som z toho celého zmätená. Ako prvý hybrid som v 2007 vyskúšala Lexus LS600h. Je úžasný, dokonalý, nevedela som sa ho nabažiť. Avšak spotrebu mimo mesta som na ňom mala cez 15l. Hmm.. Susedia jazdia Hondu Insight Hybrid, spotrebu majú asi 5,5l/100km a to jazdia VEĽMI pomaly a výlučne predpisovo. Takže o nejakom užívaní si auta u nich nie je ani reči a o šetrení v podstate tiež nie. To nie je pre mňa.
Preto som bola príjemne prekvapená Volvom, ktoré predstavilo novú V60 Plug-in Hybrid, ktoré ponúka tri režimy jazdy : Pure – jazda čisto na elektromotor s dojazdom 50km - čo by malo bohato vystačiť na cestu do práce a späť, Hybrid - absolútne nová spolupráca dieselového a elektrického motora s predpokladanou spotrebou 1,9l a Power – 5 valcový turbodiesel D5, čo je 215 koní, na prednej náprave + ďalších 70 koní na zadnej náprave poháňanej elektrickým motorom ERAD. To už znie lepšie, auto je nádherné, ekologické a keď treba, tak na to môžem aj poriadne dupnúť a vychutnať si ho naplno. Tak sa mi to páči.
Cez BMW, Mercedes a Porsche sa presúvam k Lamborghini, Ferrari, Maserati, Pagani, Rinspeed, Bentley, Koenigsegg, Aston Martin.
A konečne sa dostávam k tomu, prečo som sem merala takú dlhú cestu – krásne silné autá, s dokonalými motormi, výbavami a dizajnom. Cez BMW, Mercedes a Porsche (úžasná 911 Black Edition, dokonalé, čisté, pre mňa bude vždy srdcovka) sa presúvam k Lamborghini, Ferrari, Maserati, Pagani, Rinspeed, Bentley, Koenigsegg, Aston Martin. Nádherné, vzrušujúce. A to som ich obdivovala bez toho, aby som sa previezla a vychutnala si každé zadunenie, zahrmenie motorov, odpich, zatlačenie do hĺbky sedadla, okamžite zovretá krv a zimomriavky na celom tele pri zrýchlení z 0 na 100 za menej než 5 sekúnd. A tie výtvory, ktoré vznikajú v dielňach svetových dizajnérskych štúdií a úpravárenských firiem ako Pininfarina, Mansory, DeTomaso a ďalšie, to sú skvosty. Je dych vyrážajúce, keď z nádherných áut spravia také krásne čačky. Našťastie nie som z tých, ktorí si musia sadnúť do každého auta a všetko ochytať, ale Cadillac Escalade ma pritiahol takou intenzitou, že som neodolala, na chvíľku som si predstavila že som juhoamerický narkobarón. Teda autom. Je to cool.
Cadillac Escalade ma pritiahol takou intenzitou, že som neodolala...
Z každej strany zaznieva iná reč, ľudia sú okúzlení, každý si tu nájde po čom túžil. Okrem vystavovateľov a novinárov z celého sveta sa tu premávajú páni v rokoch, ktorí si medzi prvými prišli vybrať nejaký bonbónik z týchto Lukulských hodov. Indovia v turbanoch, Arabi, anglickí gentlemani, Rusi, nemeckí pánkovia s exotickými spoločníčkami. Je tu všeličo. Slečna si vybrala nádhernú Alpinu, päťkové BMW o akom tiež tajne zatiaľ IBA snívam. Páni si podali ruky a už je ruka v rukáve. Vyzývavá mulatka sa však nemieni znížiť a dať najavo radosť z tak krásneho darčeka, naďalej sa tvári dostatočne znudene, akoby jej priateľ daroval kolobežku. Tak sa to robí. A tak to aj vychádza.
foto (c) Andrej Špánik
Pozrela som si aj zopár odhaľovaní noviniek, uchvacujúce koncepty, krásne ladné tvary. Som zvedavá kedy u nás tie nádhery budem stretávať, v Bratislave by ich zopár mohlo potrhať asfalt. Ale vzhľadom na stav vozovky tu hrozí presný opak. Ani sa neoplatí takého tátoša na tých dierach ničiť. Alebo sa jednoducho presťahujem do Ženevy a budem ich vídať denne. Ešte uvidím..
Všimla som si, že veľa automobiliek tento rok vsadilo na matné farby karosérie. Vždy som ochkala nad matnou čiernou, ktorú bolo možné vidieť na zopár fešáckych autách aj v BA, ale teraz už bude skutočne na výber. Biela matná perleť, čistá matná čerň alebo matná hnedá, tí vyvolení si môžu nechať namiešať odtieň presne podľa svojich predstáv. Verím že na svoje si príde každý.
foto (c) Andrej Špánik
Končíme, najvyšší čas ísť domov. Unavení sme poriadne. Nohy ma našťastie nebolia, mäkučké mokasíny sú snáď jediná vhodná obuv keď to chcete celé niekoľko krát obehnúť. Ale ako to robia tie hostesky, ktoré celý deň stáli na pekelne vysokých opätkoch a neustále sa snažili tváriť, že ich to baví a cítia sa výborne? Vlniť a štelovať sa X hodín pod neuveriteľným množstvom žiaru a horúčavu sálajúcich reflektorov, klobúk dole. Som veľmi zvedavá aké svieže budú ku koncu výstavy. A keď už sme pri hosteskách, neodpustím si poznámočku (čisto ženskú a ješitnú), že napriek určite zdĺhavým výberom, ktorými prešli, som pri tých nádherných tátošoch čakala omnoho viac. Taktiež, ak ponúkam auto, ktoré bude stáť niekoľko desiatok tisíc Eur a nechám sa po ňom plaziť dve zúrivo sexi modelky, dám si snáď záležať aj na tom, aby nemali topánky o dve čísla väčšie a úplne rozdielne šaty. To je na túto tému všetko, aby som náhodou nebola obvinená zo závisti :) Ale verím, že popri fotogalérii áut sa dočkáme aj fotogalérie hostesiek. A potom posúdite aj sami.
Po preplazení sa Švajčiarskom je tu konečne Nemecko a môžeme pridať. Rútime sa 230, chvíľami aj rýchlejšie (vraj sme šli aj 250, ale to som vraj spala), do revu motora reve aj Landa a jeho „holky a mašiny“. Všetci nám uhýbajú z cesty, skvelý adrenalín, mám pocit, že tých 304 koní chce vyskočiť spod kapoty. Nádhera. Ako sa Tomáš vyjadril, škoda že to Nemecko je také krátke. Nakoniec sa neskoro po polnoci dokotúľame domov a výlet je za nami. Autosalón v Ženeve by som rada navštívila aj budúci rok, je tam úplne iná atmosféra ako sme zvyknutí na našich Autosalónoch (vhodný čas na úvahu o tom, prečo u nás máme Autosalóny dva a nič moc na nich aj tak neukazujú, ale k tomu sa snáď dostanem nabudúce). No a ten budúci rok tam pôjdem, ale už jedine letecky.
autor: Zuzana Š.