Nie je nočná práca ako nočná práca. Zároveň každý organizmus vníma únavu a pasuje sa s ňou inak. Hazardovať sa ale rozhodne neoplatí.
Sám patrím medzi ľudí, ktorí pracujú aj v noci. Cesta z práce na byt je väčšinou v pohode. Niekedy však idem rovno z práce na východ. Inak sa mi ide za pekného slnečného dňa, inak keď je pod mrakom, za dažďa. Samozrejme, záleží aj na náročnosti pracovnej zmeny. Za priaznivých predpokladov naozaj nemám problém sadnúť a ísť. Ak sa však na konci zmeny necítim, a pociťujem hoci len najmenší náznak únavy, radšej volím cestu tzv. posteľoviec, aspoň na 2 - 3 hodiny. Blíži sa jeseň, počasie býva vrtkavé, a vaša cesta sa preto môže nečakane natiahnuť. Potom už fakt nemusia sily stačiť, stačia stotiny sekundy, a nešťastie môže byť na svete.
Nehody z únavy, či mikrospánku sa nestávajú len počas noci. Mimoriadne kritické sú rána a mikrospánok vás môže dokonca dobehnúť aj počas dňa.
Nepodceňujte únavu za volantom. Tí, ktorí sa necítite byť v optimálnej fyzickej kondícii a rozhodnete sa šoférovať, robte si aspoň časté prestávky. Ďalšou, aj keď nie celkom ideálnou možnosťou, je zverenie auta inému vodičovi. Ten však na tom môže byť ešte horšie, ako vy sám. Dokonca aj jeho vodičské schopnosti na tom môžu byť horšie. Viac rád nájdete vo videu nižšie.
Veľa vodičov si myslí, ze príchod mikrospánku vie a dokáže rozpoznať, resp. sa mu ubrániť. Omyl je však pravdou. Je to tichý zabiják.
Zapamätajte si jedno. Ak jazdíte aj proti únave, riskujete nielen váš život, ale aj život ostatných, nevinných ľudí. S únavou a mikrospákom klesá koncentrácia, padajú viečka, stráca sa kontakt s realitou, a aj na ten najmenší podnet na ceste nemusíte zareagovať, poprípade zareagovať správne. Pri mikrospánku sa auto stane neriadenou strelou. Vodič len málokedy siahne po brzde.
