Zďaleka nie všetky klimatizácie sú rovnaké a efektívne. Moderné systémy okrem schopnosti vetrať a chladiť interiér aj automaticky rozpoznajú znečistenie vzduchu prachom, peľom, alebo inými čiastočkami a automaticky zavrú klapku pre vnútornú cirkuláciu. Každá taká funkcia však vyžaduje stovky hodín testovania v laboratóriách aj v bežnej premávke. Moderná automatická klimatizácia by mala fungovať vhodne pre všetky typy postáv v interiéri, od širokých statných chlapov, cez útle ženy vpredu, po interiér obsadený piatimi dospelými, alebo vzadu deťmi. A tiež od použitia v severných štátoch Európy po rovníkové oblasti Zeme.
Prečo sa trojzónová klíma stáva štandardom?
Trojzónová klimatizácia začína byť, špeciálne pre väčšie autá, nový štandard. Problém totiž je, že vpredu sediaci sú cez veľké čelné sklo silným slnkom zohrievaní celkom inak ako vzadu sediaci pod strechou a prevažne v tieni. Preto aby vpredu netrpeli prehriatím a vzadu podchladením existuje troj-, alebo dokonca štvorzónová klimatizácia.
Čo dokáže AirCare?
Väčšina ľudí netuší, že ventilácia vzduchu je v režime Auto po väčšinu jazdy prepnutá na vnútornú cirkuláciu. Má snímače pre detegovanie prašnosti a kontaminácie v husto obývaných oblastiach a zabraňuje jej vstupu do kabíny. Vedľajší pozitívny efekt je, že so zavretou klapkou prechádza vzduch kabínovým filtrom neustále a tým sa čistí aj na vnútornom okruhu. Keď sa vlhkosť vzduchu veľmi zníži, alebo zvýši, systém automaticky otvorí vonkajší prívod vzduchu do kabíny tak, aby sa nezačali rosiť okná. Systém má tiež nastavené výmeny vzduchu tak, aby sa nestal vydýchaným skôr, než to bude nekomfortné. Preto mieša vonkajší a vnútorný vzduch vždy, keď to podmienky dovoľujú.
Čo všetko digitálna klíma vyhodnocuje vás prekvapí
Moderné klimatizácie využívajú ozaj veľa snímačov pre efektívnejšie fungovanie. Dávno sú preč doby, keď bolo treba len stlačiť kombík A/C a nastaviť si zmiešavanie vzduchu pre pohodovú teplotu. Dnes je to monitorovanie vonkajšej teploty, vnútornej teploty, tlaku systému, vlhkosti vnútri a vonku, nastavenie výkonu kompresora a dokonca je tu snímač slnečných lúčov, ktorý dokáže určiť smer dopadu lúčov. Podľa toho upravuje teplotu inak na ľavej a pravej strane auta... Inými slovami, automatická klimatizácia má naozaj veľmi veľa možností a funkcií, ktoré ľudia ani nemusia poznať, no ocenia ich.
Najprv nová klíma, potom prototyp auta
Keďže všetok vývoj niečo trvá a je tu dlhodobá snaha vznik nového auta skracovať, nové generácie a riešenia ventilácie áut testujú skôr, než vzniknú prototypy áut novej generácie. Testy prebiehajú na súčasných autách, ktoré sú zvonka nerozoznateľné od tých v predajniach. "Jazdíme s nimi do polárnych oblastí aj v púšti. Jar a jeseň sú skvelými príležitosťami testovať automatické módy. Môžete byť v situácii, keď je vonku jemný mráz, ale ostrejšie lúče slnka interiér auta zahrejú a toto musí klíma rozoznať porovnaním údajov viacerých teplomerov. Toto je azda najzložitejšia situácia na zvládnutie pre režim Auto. Preto viacero snímačov musí správne vyhodnotiť situáciu a vybrať správnu teplotu vzduchu pre oblasť nôh, hrude, tváre a pre okná. Dovedna tak, že vodič nemá dôvod na režim Auto siahať a meniť ho," tvrdí vývojár klimatizácií Ján Hrnčíř zo Škoda Auto.
Aj interiér má aerodynamiku
Asi každý motorista už videl obrázky, alebo videá, zo vzduchových tunelov, ktoré jemným prifarbovaním prúdu vzduchu ukazujú ako má auto zvládnutú vonkajšiu aerodynamiku. Stále väčšiu pozornosť venujú vývojári aj vnútornej aerodynamike. Konkrétne v interiéri. Prúdenie vzduchu v kabíne totiž ovplyvňuje nie len komfort pasažierov, ale prekvapivo aj bezpečnosť a akustiku.
"Správne nastavené prúdenie vzduchu ovplyvní viditeľnosť z auta. Rozmrazí okná v zime tam, kde to treba najskôr. Rovnako tak pomôže odhmliť okná po celý rok keď prší. Počítačové simulácie majú za úlohu preveriť, či niekde vzduchotechnika nespôsobí pískanie, alebo hučanie. V tomto smere výkonná výpočtová technika zásadne skracuje čas kedysi mesiace dlhého testovania a meraní. Nie je to len ventilátor, ktorý môže byť zdrojom hluku, ale aj nesprávne navrhnuté prieduchy. No všetko to sa testuje aj na cestách v reálnej premávke. Tieto testy ešte žiaden labák nedokáže nahradiť plnohodnotne. "Naše komory nám ukážu výkon a účinnosť klímy, ale nedokáže simulovať potrebu nastavenia softvéru klímy. Toto je nutné zisťovať, merať a vyhodnocovať tisíckami najazdených kilometrov vo veľmi studené rána, horúce poludnia a silné dažde," dodáva pán Hrnčíř.
Púšť uprostred Mladej Boleslavi
Každý renomovaný výrobca áut musí mať aj laboratória pre testovanie vzduchotechniky. Škoda Auto ich má od mája 2019 štyri samostatné klimatizované komory v ktorých dokáže vytvárať teploty od -40 ° do + 60 °C. To je interval celých 100 stupňov!
"Pre naše potreby testovania zväčša nastavujeme podmienky v komore na 40 °C," vysvetľuje vývojár klimatizácií Ján Hrnčíř. "Efektivita klimatizácie je navyše overovaná používaním špeciálnymi lampami, ktoré nahrádzajú doslova pálivé slnečné žiarenie s výkonom 1000 wattov na m2. To je sila slnka arizonskej púšte. Sledujeme komfort a spôsob ako dosiahneme teplotu 25 °C v oblasti hlavy do 20 minút." Aby fungovalo všetko automaticky, bez nutnosti zásahov vodiča, bez ohľadu či sa jedná o auto jazdiace v Česku, alebo v Austrálii, vyžaduje to množstvo kalkulácií, skúseností a trpezlivé testovanie. Napríklad Škoda dáva podľa veľkosti kabíny do svojich typov rovnakú klímu. Líšia sa len softvérom pre jednotlivé regióny.
"Rozlišujeme krajiny v miernom pásme a tropické krajiny. Napríklad pre Indiu a Čínu má ventilátor oveľa ostrejšiu nábehovú krivku, pre rýchlejšiu cirkuláciu vzduchu v kabíne. Európske modely majú na ventilátore pozvoľnejší nábeh. A to zďaleka nie je jediný rozdiel..."
