Test: BMW M6 E63/64

Na začiatok je nutné podotknúť, že športiak sme dostali ako poslední, a podľa toho aj vyzeral. Niekoľko cestných lišajov a na totálku zodraté zadné gumy. Vonku pritom zúril január! Plášte jasne vypovedali o ťažkom živote testovacieho/novinárskeho auta. Na druhej strane, skúste neusmažiť zadné gumy na 500-koňovej zadokolke... Začnem tým, čo sa mi nepáčilo. Verte, neverte, i také tu musím napísať. Predovšetkým – a to sa na mňa nehnevajte – dizajn novej šestky sa mi nepáči. Považujem ho za vrchol Banglovej pomsty milovníkom klasických bavorákov. Dúfal som, že nová šestka bude viac retro a vzhliadne sa v starej E24. Moje sklamanie sa síce časom zmiernilo, ale nič to nemení na fakte, že nová šestka sa mi nepáči. Tvar karosérie mi jednoducho stále pripomína bochník chleba. :-) Lenže v tomto prípade je tu jedno veľké LENŽE. Tým je štítok M na kufri a na bočných prieduchoch, prezrádzajúci, čo sa skrýva pod plechmi a plastmi. A verte mi, pod obalom je fantasticky zladený sofistikovaný stroj. Jednak je tu úžasný vidlicový desaťvalec, ktorý sa predvádza ako nejaká kurtizána a na sebemenší popud pedálom zareve ako vyhladovaný Lion King. To nebol zvuk, ale ZVUK! Ak sa to k vám ešte nedostalo, tento motor získal v kategórii výkonných športových motorov už trikrát medzinárodné ocenenie Motor roka! To sa ešte nikomu nepodarilo.

Ďalšou dominantou je 7-stupňová prevodovka SMG – aj keď charakteru auta i podľa mňa zodpovedá iba najrýchlejší manuálny režim. Na druhej strane vďaka širokému spektru nastavení dokáže s M6 bez trápenia jazdiť fakticky ktokoľvek. Jediné, čo sa mi na pohonnom ústrojenstve naozaj nepozdávalo, boli strašné šupy, ktoré úžasný aktívny M-diferenciál pri každom rýchlom preradení od motora dostával. Zakaždým som zaň vyronil slzu. Chcem veriť tomu, že je to dôsledok predošlého zverského zaobchádzania. Po prvýkrát som sa dokonca dokázal zžiť s páčkovým radením na volante, ktoré je skutočne veľmi intuitívne a maximálne účinné. Spolu s presným a citlivým riadením má vodič neuveriteľnú spätnú väzbu, akú dokáže sprostredkovať okrem BMW iba veľmi málo áut. Svoju rýchlosť podáva M6 tak prirodzene, ako by o nič nešlo, ako by to bola len nejaká nezáväzná hra, ako flirt cez internet. Čo si budeme hovoriť, za mnohé môže vyspelá elektronika. Em-šestka je vybavená systémom MDrive, vyvinutým pre M5. Ten zlučuje všetky nastavenia auta. Ak započítame dva výkonové režimy motora (400 a 507 koní), tri možné režimy stabilizačného systému, rovnaký počet možností nastavenia podvozka a ďalších 11 režimov sedemstupňovej prevodovky SMG (5 pre samočinný režim, 5 pre manuál a 1 najrýchlejší pre vypnutú stabilizáciu), zistíte, že ako pilot máte k dispozícii spolu 186 možností správania sa vašej M6-ky... Keďže každému vyhovuje niečo iné, pomocou systému IDrive je možné naprogramovať si jedno z nastavení a uložiť ho do pamäte. Z nej ho môžete okamžite aktivovať pomocou tlačidla M na volante. Musím priznať aj to, že napriek môjmu purizmu (mojimi modlami sú Ariel Atom a KTM XBow) som si veľmi ľahko zvykol aj na taký výdobytok, ako je head-up displej. Neodvádza totiž zrak vodiča mimo cesty pred sebou a poskytuje presne také množstvo informácií, aké ste schopní bezmyšlienkovite vnímať.

Vďaka špecifickým podmienkam (január, zodraté zimné gumy) som bol nútený užívať si hlavne pozdĺžne zrýchlenie. Vyzeralo to asi takto: posadil som do auta ďalších troch ľudí (všetko entuziastov), vyšiel som na diaľnicu a pokojne som sa rozbehol na cca 130 km/h. Prepol som na režim Power, zvolil manuálny módus prevodovky a podradil som zo 6 na 3. Potom som zarazil plyn do podlahy. V tej chvíli ožilo tisíc čertov a auto vyrazilo besne vpred. To, čo sa odohráva medzi 6- až 8-tisíc otáčkami, to je ťažko opísať slovami. To treba jednoducho zažiť. A pri tom všetkom je tučná M6-ka s váhou necelých 1 800 kíl obratná takmer ako E30-ka. Počas akčných skúšok na trati pezinského AutoSlalomu síce nebola najrýchlejšia, lenže o rýchly prejazd trate sa každý z nás prestal snažiť v momente prvého driftu. Na tie je totiž toto auto ako stvorené...
   

Na záver mi nenapadá nič lepšie než stručné zhrnutie – s M6 sa síce povozí každý, ale iba skutočný znalec a dobrý pilot si to užije... M6 vs. 635 CSI

Na novú šestku sa všetci entuziasti tešili ako malé deti. Stará šestka radu E24 sa stala klasikou, ešte kým sa vyrábala, a práve na tom si mnohí zakladali. Čakali sme žraločie retro a prišlo toto čudo. Nepríťažlivý vzhľad však plne supluje fantastická kvalita a charizma, opierajúca sa o techniku v jej útrobách. A v tom si nijak nezadá so svojím predchodcom. Bohužiaľ sme pre adekvátne porovnanie nezohnali pravú M6 – pretože sa u nás žiadna nevyskytuje. Museli sme si vystačiť s 635 CSI, ale obrovská charizma z neho žiarila na všetky strany bez ohľadu na to, či stálo alebo sa hýbalo. Podobnosť proporcií a fakticky zhodnosť základnej konštrukčnej schémy oboch áut hovorí jasnou rečou – u BMW vedia, čo robia, a to už veľmi dlho...