Otázky a odpovede:
1. Aká je spotreba pri studenom a aká pri zohriatom motore?
Spotreba tohto motora je extrémne nízka, a to sa nebavím o „papierových“ údajoch (fabrika udáva 4,3/3,2/3,6 l/100 km), ale o reálnych skúsenostiach z testovania auta. Klasický medzimestský úsek BB-Revúca (súčasť mojej cesty z Bratislavy domov, úsek dlhý 85 km z celkových 300 km) dalo Clio za 3,2 l/100 km, okruh Topspeed.sk (100 km, vrátane diaľnice) následne za 3,9 l/100 km. Viac údajov napíšem v teste, ale ten motor skrátka nežerie. Spotrebu studeného motora netreba riešiť, 10 km medzimestskú trasu aj so studeným štartom zvládlo Clio so spotrebou 3,6 l/100 km.
2. Aké otáčky dosahuje pri 90 km/h a 130 km/h?
Pri 90 km/h motor točí 1700 ot./min. (VI.), na diaľnici je to pri 130 km/h presne 2400 ot./min. (VI.).
Ani na diaľnici motor neotravuje hlukom, 2400 otáčok pri 130 km/h je znesiteľná hranica.
3. Vieme niečo z technických detailov aktuálnej verzie motora K9K?
Aktuálna evolúcia motora 1.5 dCi (K9K) s označením „Blue dCi“ prešla zaujímavými konštrukčnými zmenami. Všetky jeho verzie sú výkonnejšie a dostali zlepšenia na poli použitých materiálov. Blok je liatinový (lepšia akustika), osemventilová hlava z hliníka (menej trenia, lepšie chladenie), rozsiahlejšia je aj aplikácia syntetického diamantu na trecích plochách (znižuje trenie aj opotrebovanie, čo následne bráni reťazeniu ďalších porúch), vstrekovanie Bosch pracuje s max. vstrekovacím tlakom 2000 barov, VGT turbodúchadlo má elektrickú reguláciu (rýchlejšia ako podtlakom), vodný medzichladič stláčaného vzduchu (menší objem vzduchu v okruhu) a čo je asi najdôležitejšie, SCR katalyzátor (AdBlue). Motor tak môže pracovať s podstatne väčšou účinnosťou a surové emisie oxidov dusíka zachytí práve v SCR katalyzátore. Výsledkom úprav sú reálne rýchlejšie reakcie a veľmi príjemná lineárna charakteristika motora.
Motor 1.5 Blue dCi 115 je z užívateľského hľadiska výborný agregát. Jazdilo sa mi s ním príjemnejšie, než s benzínovým trojvalcom 1.0 TCe 100.
4. Aká je jeho dynamika, je spoľahlivý? Aká je jeho životnosť?
Dynamika je absolútne uspokojivá. Pri prázdnom, aj naloženom aute. Tu je rozhodujúcim faktorom najmä jeho krútiaci moment 260 Nm dostupný v širokom otáčkovom rozsahu (toľko kedysi nemala ani legendárna Octavia 1.9 TDI s rotačným vstrekovacím čerpadlom). Nejde pritom ani tak o statický krútiaci moment, ale ten reálny, teda schopnosť zatiahnuť v reálnom čase (jeho tabuľková hodnota sa zisťuje na „brzde“ metodikou, ktorá nezohľadňuje faktor času). Práve tu sa ukazuje výhoda vodou chladeného medzichladiča stláčaného vzduchu (turbo stláča menší objem vzduchu) a pohotovejšej elektrickej regulácie turba. K spoľahlivosti sa vyjadriť zatiaľ neviem, ale predpoklady na ňu sú slušné. Rovnako by som sa nebál ani životnosti (najmä pri tankovaní kvalitnej nafty a poctivých výmenách motorového oleja).
Kedysi to so spoľahlivosťou motora 1.5 dCi nebolo tak ružové. Na 11 rokov starej fotke je motor "môjho" testovacieho Renaultu Thalia 1.5 dCi (február 2009), dynamicky bol však už vtedy na špičkovej úrovni.
5. Je dosť miesta vzadu? Viete si sadnúť za seba?
Ja si za seba sadnem relatívne v pohode. Som vysoký 182 cm, ale je pravdou, že sedávam trochu bližšie k volantu, než ostatní, takže ideálne je vyskúšať si to osobne. Ale je tu viac miesta, než v Peugeote 208. Nebál by som sa využiteľnosti Clia pri cestovaní vo štvorici, ale dal by som si pozor na jeden detail. Ak rodinné využitie, bezpodmienečne na menších diskoch. Tieto veľké robia vzadu na niektorých povrchoch zbytočný hluk (použitie pneumatík s menším profilom) a pri prepružení trochu narúšajú spojité pohyby karosérie (na priečnych nerovnostiach nadhadzujú zadkom).
Vzadu to vydržíte aj na dlhšej trase. Renault si dal záležať aj na farebnom zladení.
6. Čo si ako motoristický novinár myslíš o zlej povesti francúzskych áut. Platí to aj pre motor 1.5 Blue dCi?
Trošku síce odbočím, ale za zlú povesť si, v mojich očiach, môžu francúzske automobilky samy. Dosť dobre si spomínam na obdobie veľkého šetrenia, ktoré svojho času predvádzali na nových testovacích autách. Pravdepodobne práve kombinácia „optimalizácie“ na poli materiálov, kvality montáže, povrchovej úpravy, či použitých technológií a príchodu nových, neodskúšaných riešení (v tomto prístupe kedysi exceloval najmä Renault) sa neraz podpísala na veľkej poruchovosti, či slabej výdrži francúzskych áut. Dnes naopak pozorujem obrovský skok ich kvalitatívnej úrovne a evidentnú snahu, dobehnúť zameškané (mimochodom, už Renault Laguna III, či dokonca Laguna II po facelifte patrili medzi nedocenené „držiaky“). Lenže prvý dojem sa na druhýkrát robí veľmi ťažko. A tak sme často náchylní napríklad nemeckým autám odpustiť aj to, čo by sme nemali, „Taliana“ bez svedomia odsúdime za najmenší prehrešok a francúzske auto prirodzene považujeme za „lacný šerbel“. Už to však dávno neplatí, skôr mám pocit, že pôdu pod nohami začali nedávno strácať „Nemci“. Ale písať vo všeobecnej rovine nemá význam, vždy záleží od konkrétneho auta, samozrejme.
Podobne je to aj s motorom 1.5 dCi. Keď sa objavil prvýkrát, bol dosť problematickým agregátom. Odchádzalo na ňom vstrekovanie (čerpadlá aj vstrekovače) a jeho silnejšie verzie sa najmä v ťažších autách dosť systematicky zadierali na „kľuke“. Potom sa na scéne objavili prvé stop-štart systémy a problémy sa ešte prehĺbili. Postupom rokov však fabrika motor 1.5 dCi vypiplala a najmä po spojení s automobilkou Mercedes-Benz a následných drahých úpravách z neho urobili hádam najspoľahlivejší malý naftový motor súčasnosti. Vysokotlakové čerpadlá sa nepridierajú, piliny z nich už nelikvidujú vlastné vstrekovače a ložiská na kľukovom hriadeli „držia“ aj pri dlhých servisných intervaloch. Mimochodom, za zlú povesť mnohých motorov často môžu aj samotní prevádzkovatelia. Zbytočne predlžujú servisné intervaly (motorový, či prevodový olej), neriešia rozvody, kvôli centu za nekvalitnú naftu si dajú vŕtať koleno a neraz to všetko kombinujú s nesprávnym jazdným štýlom (nie všetci, pravdaže).
Zlú povesť francúzskych áut na poli spoľahlivosti paradoxne zachraňovala rumunská Dacia. Zobrazený Logan Pick-up (testoval som ho v júni 2009) bol po mechanickej stránke nezmarom (hoci z veľkej časti využíval francúzsku mechaniku).
7. Ako zodvihnúť stierače, keď búchajú do prednej kapoty?
Treba aktivovať ich „servisnú polohu“, pri ktorej sa presunú hore na čelné okno a zostanú tam stáť. Vtedy sa dajú ich ramienka ľahko vymeniť. Presná kombinácia krokov, ako stierače dostať do servisnej polohy, by mala byť popísaná v „Návode na použitie“ k autu. Priznám sa, že som to zabudol dohľadať. Každopádne, dopátrať sa k tomu nemôže byť problém. Stierače ukryté pod hranou kapoty dnes majú takmer všetky autá. Dôvody na to sú pritom dva - aerodynamika a bezpečnosť zrazených chodcov.
