Test: Toyota Corolla 1,6 Valvematic

Prvá Corolla zišla z výrobného pásu v novembri 1966. Za 50 rokov existencie predala Toyota viac ako 44 miliónov áut s týmto označením. Dokonca každá piata Toyota je Corolla. Je to prosto legenda. Napriek tomu bol pre mňa test Corolly náročný. Prečo? Je to dosť nevýrazné auto, no slabiny, ale aj plusy som hľadal ťažko. Musel som sa prevteliť do vodiča, ktorý auto nekupuje srdcom, ale rozumom. Presne takých Corolla uspokojí a že sa jej to náramne darí už viete.

Dostali sme už v poradí od 11. generáciu Corolly. Tá minulý rok prešla modernizáciou. Okrem modernejšej techniky dostala iný vzhľad. Zmeny badať najmä na predných a zadných svetlách a na prednom nárazníku. Mne sa facelift páči, ale stretol som sa aj s opačnými reakciami.

Vnútri tiež došlo k malým zmenám. Najvýraznejšou sú asi kruhové výduchy klimatizácie na bokoch palubnej dosky. Celkovo na mňa interiér testovaného kusu (stredná výbava Active) pôsobil výborným dojmom. Nie je to žiadny luxus, no sú tu kvalitné materiály a prepracované detaily. Subjektívne je vydarenejší, než napríklad v RAV4 alebo v Priuse. Na kvalitnejší interiér od Toyoty si ozaj nepamätám.

Vzadu si užijú komfort aj vyššie osoby

Veľmi ma potešil posed, ten je na danú kategóriu autá veľmi dobrý. Aj keď jeden z kolegov sa sťažoval na slabý rozsah nastavenia volantu. Ja som s výškou 182 cm nemal žiadny problém. Sedačky sú skôr komfortné, ale presne také sa hodia k charakteru auta. Rázvor má hodnotu až 2700 mm, čo je na nižšiu strednú triedu nadpriemer. Vzadu je teda až prekvapivo veľa miesta a zmestia sa sem aj osoby s výškou 190 cm. S priestorom na hlavu to však už také slávne nie je. Vzadu poteší aj takmer rovná podlaha.

Batožinový priestor má slušných 452 litrov. Klasickým problémom sedanov je však pomerne úzky otvor medzi kufrom a zadnými sedačkami. Tie sú sklápateľné len v pomere 40:60.

Multimediálny systém Toyota Touch 2 používa rozhranie v podobe 7“ dotykového displeja s rozlíšením 800 x 480 pixelov. Hneď vedľa sú kapacitné tlačidlá pre základné funkcie. Bohužiaľ, ovládanie audia je preto neintuitívne. Vďaka možnosti ovládania na volante mi to však neprekážalo. Našťastie, ovládanie klimatizácie je pomocou analógových tlačidiel, takže to nerozptyľuje počas jazdy. Toyota Touch 2 je pritom celkom prehľadný a intuitívny systém, no občas reaguje pomalšie.

Atmosférický motor? Stará dobrá klasika? Ak čakáte živý motor, tak budete sklamaní. Motor 1,6 Valvematic má silné sedatíva s názvom Euro6. Reakcia na zošliapnutie plynu je letargická. Je to škoda, keďže atmosférické jednotky od Mazdy a Hondy sú aj v dnešnej dobe oveľa živšie. No verím tomu, že mnohým vodičom to nebude prekážať a bude ich zaujímať najmä spoľahlivosť. Tá bude iste nadpriemerná.

1,6 Valvematic má výkon 97 kW (132 koní). Na bežné jazdenie úplne postačuje. No motor musíte točiť, pretože maximálny výkon prichádza až pri 6400 otáčkach a krútiaci moment 160 Nm vrcholí pri 4 400 ot. Ťahá dobre od cca 4000 otáčok. Akcelerácia na stovku trvá rovných 10 sekúnd. Maximálka je síce 200 km/h, no pri diaľničných tempách zásadné zrýchľovanie nepríde.

A aká je spotreba? Kolegom sa podarilo na testovacej trase (mesto, diaľnica, mimo mesta) zajazdiť 6,9 litra. V meste a na diaľnici však očakávajte spotrebu okolo 7,5 litra. Mimo mesta sa dá jazdiť aj okolo 6 litrov na sto. Určite poteší nádrž s poctivým objemom 55 litrov. Na šestku pri 130 km/h točí motor cca 3200 ot./min. Auto je však slušne odhlučnené od okolitého diania, vrátane agregátu.

Mimochodom, testovaný kus bol vybavený 6-stupňovým manuálom. Páka je možno trochu dlhšia, než býva dnes zvykom, ale vďaka tomu je blízko volantu. Chod je primerane tuhý a dráhy presne vymedzené. Prevodovku CVT však odporúčam len veľmi veľmi zarytým odporcom manuálu.

A čo jazdné vlastnosti? Auto je naladené skôr na komfortnú nôtu a tak to má byť. Zákrut sa síce nezľakne, no rozhodne to nie je žiadny športovec. Ani neviem ako mi to napadlo, ale vyskúšal som, či sa dá vypnúť stabilizácia (ESC). Na moje obrovské prekvapenie sa dá vypnúť kompletne. To dnes v bežných autách ozaj treba hľadať. Prudkým ubratím plynu v zákrute, alebo za pomoci ručnej brzdy sa tak môžete šmýkať na povrchoch s horšou trakciou. Zimné blbnutie na snehu je teda možné. Takže si dokážete užiť trochu radosti z jazdy. Toto ponúka už máloktoré vozidlo. :-)

Na šoférovanie v tomto aute nie ste úplne sami. Od druhého stupňa výbavy Active je v základnej výbave balík bezpečnostných systémov Toyota Safety Sense. Obsahuje asistenta na predchádzanie kolíziám (PCS), systém sledovania pruhov (LDA), systém rozpoznávania dopravných značiek (RSA) a automatické diaľkové svetlá (AHB). K fungovaniu systému LDA mám výhrady. V žiadnom aute som nezažil tak citlivého asistenta na udržanie v jazdných pruhoch. K čiare sa stačí priblížiť na cca 5 - 10 cm a auto začne panicky pípať. Raz dokonca začal pípať pri prejazde čiar prechodu pre chodcov. :-) Našťastie, systém sa dá vypnúť a zostane vypnutý aj po ďalšom naštartovaní. A to je super.

Na druhej strane, automatické LED svetlá fungovali nadpriemerne dobre. Vypínali sa včas, len prepínanie späť na diaľkové trvalo občas o 2-3 sekundy dlhšie, než by to robil človek. Horšie bolo to, že niekoľko ľudí mi blikalo na stretávacie svetlá, ktoré neboli zjavne dobre nakalibrované a oslepovali ich. Ale ak jazdíte často v noci, tak si za LED svetlá určite priplaťte, svietia fakt slušne.

Kto bude typickým zákazníkom Corolly? Človek, ktorý sa potrebuje dostať z bodu A do bodu B komfortne a hlavne spoľahlivo. Niekto, kto chce mať auto dlho a nemá potrebu ho meniť každých 3 - 5 rokov. Corolla nemá žiadne komplikované technologické výstrelky, ktoré by mohli časom robiť zlobu a zvyšovať počet návštev a účet za servis.

Toyota Corolla je obyčajné auto a takým aj má byť. Inak by nedokázalo zaujať zákazníkov na celom svete. Navyše prichádza s obrovským tromfom v podobe skvelého pomeru ceny a hodnoty. Osobne by som volil sofistikovanejší a praktickejší typ Auris hatchback, alebo kombi.

Toyota Corolla 1,6 Valvematic 6MT Active

rok výroby 2016