I to, ako silno a jasne postoj k autu vyjadríte, má niekoľko stupňov. Auto môžete ignorovať, alebo sa oň zaujímať. Hovoriť o ňom v pozitívnom či negatívnom zmysle. Tváriť sa, že vám je z neho nevoľno, či vyskakovať a šantiť, keď ho vidíte. A práve najvyššie prejavy sú tie, ktoré Volvo očakáva. Presne ako deti – buď je to blééé, alebo jéééj. Švédi očakávajú, že C30-ku budeme vnímať čierno-bielo. Buď sa páči, alebo nepáči. Samozrejme, bavíme sa o dizajne a vizuálnom dojme. Na aute vôbec nemusíte jazdiť, aby ste naň mali názor. Podobne ako keď hľadáte partnera... Ak sa vám niekto nepáči, alebo váš odpudzuje, môže byť i stelesnením Dona Bosca. Nedostane šancu a vy jeho hodnoty nikdy neobjavíte. Iste, mnohí z vás našli krásu vnútra človeka po týždňoch či mesiacoch strávených spoločne. Koľkí však môžu stráviť s novým autom, ktorého vnútorné a skryté kvality ani len netušíte, týždeň a viac? Navyše, krása je pominuteľná, treba hľadať vnútorné hodnoty. Absolútne súhlasím, ale...
Vzájomné sympatie a sexepíl sú nesmierne dôležité. Navyše, tu sa bavíme o autách, nie ľuďoch. I keď ide o volvo, ktorého dlhoročné partnerstvá s majiteľom sú legendárne, stále hovoríme o spoločnom desaťročí, nie živote. Mal som príležitosť prežiť s C30-kou týždeň. Objavil som jej vnútorné kvality i nedostatky. Každopádne, už dávno predtým som sa prudko a jednoznačne zaradil medzi tých jéééj. Medzi tých, ktorí v súvislosti s C30 šantia a vyskakujú. Tých, ktorým sa drobné volvo páči, je, minimálne v mojom okolí, nepomerne viac než tých, čo „tyčkujú“. Vlastne neviem, či si spomeniem na jedinú negatívnu reakciu. I keď je C30 primárne určená pre – dnes s takou obľubou spomínaných – dynamicky žijúcich mladých ľudí, páči sa všetkým. Babám i chalanom, mladým i starým. Neustále otáčala hlavy, zastavovala kroky a dvíhala ukazováky. Dokonca i tým, čo sedeli v podstatne drahších, výkonnejších či urodzenejších autách. Skladám poklonu dizajnérom a dovolím si tvrdiť, že toto je najkrajšie volvo vôbec. Mnohí, vrátane mňa, zakričali: „Konečne!“ Konečne má Volvo v ponuke malé auto, ktoré malo mať dávno. Morálny (i keď s veľkou pauzou) priamy nástupca typu 480 z 80. rokov.
Dynamika a sviežosť zovňajšku sa mi vnútri strácajú. Prístrojovka sa síce neponáša na žiadnu inú, ale až na riešenie stredového panela s rozložením ovládačov a netradičným tiahlym prekrytím pred radiacou pákou je veľmi konzervatívna a nešportová. Rovnako sedadlá. Najšportovejšej verzii proste nezodpovedajú. Keď v nich sedíte, neveríte, že ste v najvýkonnejšej verzii. Keď dnu pozeráte, neveríte, že sem dali komfortné, nešportové kreslá. Ich tvar držanie tela v zákrutách veľmi nezabezpečí. Zato optimálny posed si v nich nájdete okamžite. Volant, bohužiaľ, tiež nepochádza zo sortimentu Volvo Sport – ak taký vôbec existuje. Je však nastaviteľný v oboch smeroch a na dotyk i uchopenie je nesmierne príjemný. Počet odkladacích miest na drobnosti je nadštandardný a priestor na sedenie na všetkých štyroch miestach je, s ohľadom na kategóriu, kráľovský. Verím, že vás presvedčí už to, že kamoš s mierami 190/130 dozadu vôbec nastúpil. Že sa tam dokonca cítil komfortne, sa už nechcelo veriť ani mne...
Výhľad je napriek hrubým stĺpikom – súčasť pasívnej bezpečnosti mohutnej klietky – prekvapivo dobrý. Dokonca smerom dozadu, hlavne pri cúvaní, natoľko, že lepšie to môže byť už len v pikape. Hlboké zadné okno, priehľadné i pod úrovňou stierača a fakt, že tu nie je plato (dostanete ho na požiadanie) spolu vytvárajú pre cúvanie neskutočné podmienky. Po rokoch cúvania podľa zrkadiel som si doslova užíval výhľad priamym pohľadom vzad. S cétrickou sa totiž dá bezpečne zacúvať presnejšie než s navigáciou parkovacieho asistenta. Výhľad vzad oceníte nielen v tesných uličkách a podzemných garážach, ale i za jazdy v spätnom zrkadle. Kufor bez plata neustále sťa výklad však asi nepoteší – poznáte to, život je otázkou priorít. Všetky ovládače sú nádherne na svojom mieste. Po chvíľke intuitívne kontrolujete celé auto a všetky jeho systémy azda okrem podrobného nastavenia auta/audia v menu na displeji. Ale tu zas tak často nik nechodí. To raz nastavíte a bodka. Solídnosť veľkých súrodencov je v C30 veľmi výrazná. Čo do vypracovania, jednotlivých zvukov i pocitu pri používaní gombíkov, riadenia a hlavne radenia. Páka 6-stupňovej mechaniky doslova pozýva preraďovať. Nie krátkymi dráhami, ale precíznosťou a solídnosťou, s akou to zvláda. V tejto verzii však radíte len pre radosť, lebo sila a pružnosť motora to skoro vôbec nevyžadujú.
T5 totiž znamená zážihový radový dvaapolitrový 5-valec a turbo. Má podmanivý, hlboký klokotavý zvuk. To od štvorvalca nezačujete. Pri plnom zošliapnutí v nízkych otáčkach mi pripomínal bublanie amerických muscle cars. Výrobcom udávané parametre 162 kW (220 k) a 320 Nm nie sú na objem obzvlášť silácke. Vyhovujú konzervativizmu značky a snahe ponúknuť kultúrnejší chod a trvácnosť, nie brutálnu silu. Volvo verejne deklaruje, že toto je ďalšie LPT (low pressure turbo). Jemnosť však pociťujem zakaždým. Dokonca i keď stláčam až podozrivo mäkký pedál spojky. To by som v takej výkonnej verzii nečakal. Keď cétricke naložím, papierovým parametrom by som azda uveril. Má silu a s krásnou zvukovou kulisou sa slušne rozbehne. Ale čakal som viac. Viac dravosti, agresivity i živelnosti. Nechce sa mi veriť, že zrýchlenie z 0 na 100 km/h naozaj zvláda za skvelých 6,7 s. Ani uvedenú maximálku 240 km/h sa mi nepodarilo vykrútiť. Preto ma zvlášť doslova šokovali údaje z valcovej brzdy, kde sme motoru odmerali až 176 kW (240 k) a 337 Nm! Celý týždeň som sa snažil vypátrať, kde a prečo sa prejav sily stráca. Vyšli mi dva dôvody. O pätinu menší plniaci tlak oproti dvojlitrovej turbo konkurencii, ktorá ponúka rovnaký, alebo väčší výkon (Astra OPC, Audi S3) a hmotnosť. Pohľad do TP s cifrou 1 404 kg ma dosť zarazil. Toľko vážia autá konkurencie väčšie o jednu i dve kategórie. Nemusím vám pripomínať, že len máloktoré z nich ponúka takú pasívnu bezpečnosť. Výkonová hmotnosť je podľa výrobcu 8,67 kg/kW, naše meranie ju posúva na 7,97 kg/kW.
Jazdné vlastnosti sú učebnicové a veľmi bezpečné. Až po limit je auto precízne neutrálne. Prudké ubratie plynu v zákrute nepošle zadok do pretáčavého šmyku. Keď som si chcel zašantiť, nepomohlo ani riešenie dva – potiahnutie ručnej brzdy. Jej účinok je totiž veľmi mdlý a nábeh pomalý, čo na väčšine povrchov na odtrhnutie zadných kolies nestačí. Navyše to nie je práve šetrný spôsob ako s novým autom zaobchádzať. Skutočnú zábavu za volantom prináša až level 3 – pribrzdenie v zákrute ľavou nohou. Keďže túto rely techniku dobre neovládam, vychutnával som si iné prednosti. A verte, je ich viac než veľa. Mnohé z nich má v génoch zakódované každé moderné volvo. Napríklad rýchlosť a dynamika, ktoré prichádzajú veľmi kultúrne, a zamatový nástup sily verzie T5. Tiež čitateľné neutrálne jazdné vlastnosti a výkonné brzdy, ktoré veľmi slušne a bezpečne spomalia i z vysokých rýchlostí. Na druhej strane sa však práve tie ukázali byť trošku „zabrzdené“ počas prudkých spomalení počas slalomového testu. I preto a pre mierne mäkšie pruženie nie je výsledný priemerný čas zo slalomu taký, ako sme očakávali. To všetko súvisí so spomínanou menšou mierou agresivity a živelnosti tohto modelu.
Práve pokoj a ticho i vo vysokých rýchlostiach, a hlavne nesmierne príjemný pobyt vo vnútri som si, i ostatní na palube, užíval s každým ďalším kilometrom viac a viac. Hlavne za volantom som sa cítil, sťa by som tu strávil detstvo. Škvrnou na celej tejto idylke je spotreba, ktorá so svojimi číslami odradí od bezcieľneho vyvážania sa. I keď som sa snažil, dostať sa mimo mesta pod 9 l, sa stalo rovnako nemožné, ako jazdiť v meste za menej ako za 13. Ak si začnete výkon a silu užívať, pripravte sa na spotrebu okolo 15 l/100 km. OK, štvrťtisícové stádo koní treba napojiť. Ale volvo má extra smädné plemeno. Podľa mňa je až strašidelné čítať v okamihoch prudšieho rozbehu z miesta na displeji okamžitej spotreby cifry 70 a 80 l/100 km. Túto úprimnosť si mohli konštruktéri v záujme väčšej duševnej pohody vodiča odpustiť. Na tom istom displeji sa mi však ohromne páčia správy pre vodiča typu „pouziva se levy zadni bezpecnostni pas“, „dvere spolujezdce nejsou zavreny“, „cinnost funkce BLIS omezena“ a podobne.
Nedá mi znova nepripomenúť ohromnú prepracovanosť celého auta. I to, ako príjemne celé funguje, ako krásne sa ovláda. Riadiť a jazdiť vo Volve C30 je zážitok. A to sa týka hlavne najvýkonnejšej verzie T5. Nie adrenalín, ako by sa dalo očakávať, ale pokoj, sila a harmónia sú slová, ktoré ho vystihujú najlepšie.
