Akcia Máčanka síce začínala v piatok, 4. mája, to však bolo určené štartujúcim. Keďže sme sa k nim nerátali, s novou Navarou by to nebolo príliš vhodné z dôvodu zachovania celistvosti auta, cestu sme si naplánovali so spoznávaním zaujímavých miest naprieč Slovenskom.
Piatok sme vyrazili z Bratislavy na obed, vyhli sme sa tak klasickým poobedňajším zápcham a cesta dlhá cez 500 km určite zaberie viac ako 6 hodín. Obzvlášť ak idete na aute, ktoré nie je príliš stavané na dlhé diaľničné trasy. A to nemyslím výkonom, ktorého má dostatok. Z 2,3 l vznetového motora dostali konštruktéri 140 kW (190 k) a 450 Nm, to zaručuje dostatok sily nielen v teréne, ale aj na diaľnici. Za Bratislavou sme nastavili tempomat na 110 km/h a aj napriek vysokému odporu vzduchu nebol v Navare vysoký hluk z obtekania vzduchu ani z odvaľovania pneumatík. Keďže sme dostali Navaru bez prekrytia korby, nemohli sme do nej žiadne veci naskladať.
Interiér pracovnej Navary sa na prvý pohľad príliš nelíši od bežných osobných áut. Ani po takmer 1 500 km sme z neho nevystupovali s pocitom únavy. Samozrejme, nie v jednom kuse.
Množstvo techniky na natáčanie, fotenie, zbalené veci na „fungovanie“, to sme jednoducho v štvorčlennej posádke nemali šancu dostať do interiéru. Od partnera AutoKelly sme na vyskúšanie dostali strešné nosiče a box na strechu, ktorý nám veľmi pomohol pri balení. Box Neumann sa zmestil presne nad strechu Double Cab Navary a aj napriek zvažujúcej prednej časti pojal všetku techniku a niekoľko malých kufrov batožiny s celkovým objemom skoro 300 l.
Ani prudký zjazd z kopca Navaru nevyvedie z miery, asistent na zjazd z kopca funguje bezproblémovo a niekedy na naše pomery až príliš pomaly.
Späť však k ceste. Po opustení D1 a napojení na R1 za Trnavou sme skúsili nastaviť tempomat na 130 km/h a čakali sme, ako sa s touto rýchlosťou Navara s boxom na streche popasuje. Aerodynamický svišť od boxu už bol výrazne vyšší, Navara však nemala problém ani s dlhodobým dodržiavaním tejto rýchlosti. Horšie to bolo však so spotrebou, ktorá nechcela aktuálne klesnúť pod 10 l/100 km, a tak sme zmiernili tempo na 120 km/h, otáčky motora klesli na 2 500 a aj aerodynamický svišť sa výrazne zmiernil.
V tomto tempe sme pokračovali ďalej okolo Nitry, Hronského Beňadika alebo Žiaru nad Hronom až do Banskej Bystrice. Pre čo najkratšiu trasu sme najprv zvolili cestu cez Banskú Bystricu, horský prechod Čertovicu a ďalej smerom po D1 do Prešova. Na Čertovicu sa vždy teším, množstvo zaujímavých zákrut a menšia hustota dopravy voči Donovalom ma vždy presvedčí zvoliť túto trasu. Bohužiaľ, kvalita asfaltu neodpovedá kvalite cesty 1. triedy. Výhľad z vrchného parkoviska je naozaj perfektný.
Spišský hrad je dominantou nielen Spišu, ale celého Slovenska. Preto nás veľmi mrzí kvalita prístupovej cesty k nemu, turista si môže myslieť, že sa blíži skôr k nejakej bohom zabudnutej osade.
Po napojení na diaľnicu D1 cesta opäť ubiehala o niečo rýchlejšie, nový úsek okolo Levoče výrazne skrátil čas na cestovanie. Pred Spišským hradom sme však zliezli z diaľnice a skúsili starú cestu. Dominantu Spišu, Spišský hrad, sme tiež nemohli nespomenúť, odporúčame kompetentným porozmýšľať nad prístupovou cestou. Tá je totiž na úrovni spojnice 2 odľahlých dedín a nie na úrovni prístupovej cesty k najväčšiemu hradu v strednej Európe. Za toto sa môžeme naozaj hanbiť.
Nostalgici určite navstívia aj priesmyk Branisko. Ak si ho nepamätáte ani z mladosti a máte čas, odporúčam jeho prechod.
Pre nostalgikov sme vyskúšali aj prechod starým horským prechodom Branisko. Ako malý chlapec si pamätám, že otec sa vždy snažil predbehnúť čo najviac áut ešte pre týmto prechodom, na ňom je totiž minimum miesta na predbiehacie manévre a pomalé nákladné auto vám cestu predĺžilo aj o 15 minút. Dnes to však už neplatí, na Branisku sme stretli 2 autá a aj to smerom oproti nám. Škoda opäť horšieho povrchu, ktorý aktuálne „látajú“, s novým povrchom by sa tu s prehľadom mohli jazdiť preteky do vrchu.
Za Širokým sme opäť nabehli na D1-tku a pokračovali cez Prešov ďalej na východ. Ten aj napriek poobedným hodinám (cca 17:00) bol naozaj výrazne upchatý a kto si myslí, že zápchy sú súčasťou len Bratislavy a okolia, mal by sa prísť pozrieť sem. Ďalej na východ sú už len cesty 1. triedy, na akciu do Sniny sme dorazili s krátkou zastávkou vo večerných hodinách (cca 19:00).
Cesta späť
Cestou späť v nedeľu sme sa rozhodli o menšiu zachádzku. Keď už sme boli v Snine, chcel som vidieť hraničný prechod na Ukrajinu alebo zatopený lom v Beňatine, ktorý sa trocha podobá na ten z filmu Čiara. Napriek naplánovanému programu sme vyrazili zo Sniny až okolo pol 2 poobede, čo znamenalo, že do Bratislavy dorazíme naozaj neskoro večer. Vo večerných hodinách vám môže pripadať cesta za Sninou smerom na Starinu nejaká tmavá. Je to tým, že v týchto miestach je najmenej svetelného smogu. Pri prechádzke v noci tak uvidíte nebeské divadlo v plnej nádhere. Za zastávku ešte stojí vodná nádrž Starina a miesto zvané Gazdoraň. Tam sa však dostanete z asfaltky iba peši, za ten výšľap to však stojí.
Cesta smerom na Ukrajinu ma prekvapila veľmi dobrým povrchom, zatopený lom v Beňatine bol veľmi peknou zastávkou pre „fotogenickú“ Navaru. Smer Sobrance, Michalovce a Košice sme prešli za 1,5 hodiny so zastávkou na Dargove. Škoda len malého občerstvenia, toto miesto si zaslúži zastávku a v letných dňoch nemusí stačiť ani malé parkovisko. V okolí Košíc sme už videli rozostavanú D1 smer Dargov, snáď budú práce aj na nej pokračovať podľa plánu. Škoda len absencie času. Na východe je jednoznačne čo pozerať a hlavne relaxovať. Jeden víkend je rozhodne málo.
Zatopený lom v Beňatine je očiam turistov najprv ukrytý, po jeho objavení vám však dopraje nádherne čistú vodu.
Južná trasa z Košíc do Bratislavy má omnoho menej kvalitných rýchlostných úsekov. Horský prechod Soroška si vždy pamätám vďaka nádhernému výhľadu z malého parkoviska tesne pod vrcholom. Pár rokov som tadeto nešiel a nestačil sa čudovať, že je už naň zakázaný vstup, čo aj tak vodiči nerešpektovali. Smola, pekný výhľad si teda nevychutnám. O pár km ďalej je dominanta tohto okolia, hrad Krásna Hôrka. Tá je však stále uzatvorená aj napriek sľubom o jej rýchlom otvorení po ničivom požiari. Opäť tak trochu sklamanie. Cesta po južnom Slovensku je rýchla, pomohli k nej aj niektoré úseky R2, ako napríklad obchvat Tornale alebo Oždianskych serpentín. Krátky úsek R2 pred zvolenom skrátil cestu podľa navigácie o výrazných 15 minút, škoda, že nové úseky na južnej trase stavajú tak pomalým tempom.
Dargov je známy asi väčšine z nás, je to ale klasická zastávka na trase z Michaloviec do Košíc.
R1 zo Zvolena už vo večerných hodinách neponúka mnoho fotografických zážitkov, cesta v okolí Hronu však priniesla na čelné sklo a masku Navary množstvo múch, ktoré sme ťažko dostali dole až po pár minútach wapkovania. Do Bratislavy sme dorazili tesne pred 22. hodinou. Diaľničné úseky sme zdolávali s tempomatom nastaveným na 115 km/h, silný bočný vietor v spojení s vysokou stavbou auta a boxom na streche priniesol nepríjemnú nestabilitu vo vysokej rýchlosti.
Krásna Hôrka je po požiari stále uzavretá, bohužiaľ. Snáď sa to čím skôr zmení.
Čo dodať na záver? Aj napriek nie príliš vysokému očakávaniu ma Navara nadchla. Nestratila sa ani na diaľnici, silný motor mal dostatok sily vo všetkých režimoch, chýbala mu len trocha výraznejšia výkonová špička. Terénne vlastnosti auta sme neskúšali úplným prejazdom polmetrových brázd, chceli sme vozidlo vrátiť v „normálnom“ stave. Terénom sme však jazdili, aj napriek prekríženiu náprav sa Navara nekrútila a s kolesom vo vzduchu nevychádzali z interiéru pazvuky ani nič podobné. Trochu nám vadilo fungovanie klimatizácie, ktorá chvíľu fúkala ľadový a chvíľu horúci vzduchu. Nevedela jednoducho udržať nastavenú teplotu v kabíne. Za celý čas som tiež neprišiel na to, ako zistiť vonkajšiu teplotu. Nenašiel som ju v menu palubného počítača medzi budíkmi a ani na stredovom monitore. Žeby ho Navara nemala? A koľko nám Navara zožrala? Po príchode do Sniny na palubnom počítači svietilo rovných 9,0 l so zapnutou klimatizáciou, ktorá bežala vkuse. Pri ceste späť, spodom, od cca polky cesty spotreba skočila na slušných 8,2 litra, a to všetko so strešným boxom.
A ešte otázka, akú trasu by ste si pri ceste na východ zvolili vy? Vyjadrite sa v diskusii, čo by ste prípadne na konkrétnej trase navštívili, alebo čo odporúčate navštíviť.
Aj takúto spúšť mŕtvych múch na predku Navary zanechala jazda po R1 vo večerných hodinách okolo rieky Hron.
