Oplatí sa kúpiť kniha Stop nezákonným pokutám?

Toto je len jedna z mnohých otázok, na ktoré sa pokúsim odpovedať. Čo si o tejto publikácii myslieť? Pre koho je určená? Pochopí ju aj človek, bez právneho vzdelania? Zameral som sa na veci, ktoré by ma ako laika zaujímali. Sám mam právne vzdelanie, takže sa na to pokúsim pozrieť aj trochu viac odborným okom. Aby sme neboli jednostranní, knihu sme dali na nezávislú recenziu aj profesionálovi Matejovi Slezákovi, členovi Slovenskej advokátskej komory.

Stop nezákonným pokutám z pohľadu JUDr. Mateja Slezáka, spolupracujúceho advokáta advokátskej kancelárie ius aegis

"Predloženú knižnú publikáciu hodnotíme pozitívne, predstavuje prvú ucelenú publikáciu na poli ochrany motoristov pred častokrát svojvoľným postupom zo strany silových zložiek Slovenskej republiky a takisto rozhodne môže prispieť k zvýšeniu miery právneho povedomia všetkých šoférov na cestách. 

Knižná publikácia ponúka základnú orientáciu pri náročnom pochopení trestného, resp. priestupkového práva, resp. krátky exkurz týmto právnym odvetvím. Treba jedným dychom dodať, že knižka je nielen určená pre bežných motoristov ne-právnikov, ale môže slúžiť aj pre odbornú verejnosť, nakoľko jednotlivé skutkové okolnosti sú podporené aktuálnou rozhodovacou činnosťou slovenských súdov vrátane najvyšších súdnych autorít.

Kniha je písaná user friendly spôsobom, ktorá umožňuje čitateľov pochopiť nielen základy trestného a priestupkového práva, ale dáva aj praktický návod na riešenie konkrétnych situácií, s ktorými sa stretol hádam každý motorista na cestách, resp. s jeho motorovým vozidlom. 

Záverom by sme chceli poukázať a pripomenúť, že na naplnenie znakov priestupku musí byť súčasne splnená tak materiálna, ako aj formálna stránka priestupku. Častokrát však policajti postupujú prísno formalisticky, keď vidia len porušenie znenie zákona (formálna stránka) bez reálne spoločenskej škodlivosti (materiálna stránka). Postup polície je zjavne motivovaný len snahou o potrestanie motoristu formou uloženia pokuty, aj keď by v mnohých prípadoch stačilo na vyriešenie veci iba napomenutie, prípadne žiaden správny trest. 

Už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V tomto ohľade je totiž predovšetkým vecou motoristov na úseku cestnej premávky, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva."

JUDr. Matej Slezák Advokát
Člen Slovenskej advokátskej komory - č. oprávnenia 7662 

Právne vedomie na Slovensku nie je na vysokej úrovni. Hoci právnikov a absolventov práva chrlia vysoké školy jedna radosť. A presne tak mi pripadá koncipovaná aj kniha. Absolvent Karlovej univerzity v Prahe spracoval rozsiahlu diplomovú prácu (ak si dobre spomínam, tak to bolo cez 400 strán). A dostal nápad svoju prácu premeniť na knihu, ktorá by mohla pomôcť vodičom. S predstavou, že ju vytiahnu pred policajtom a budú tým obhajovať svoje protiprávne konanie, veľmi stotožnený nie som. Kto písal diplomovku alebo len bakalárku, sa snaží prácu spočiatku formulovať všeobecnejšie. A presne tak je písaná aj táto kniha. Naozaj bežnému človekovi bez právneho vzdelania sú však tieto informácie k ničomu. Nezapamätá si ich a keď sa ich má učiť, tak sa rovno môže prihlásiť na vysokú školu s podobným zameraním.

Policajt sa pri cestnej kontrole stretne s rôznymi úkazmi za volantom. Tí vodiči sa dajú rozdeliť do skupín. A jednou z nich by boli absolventi právnickej VŠ (Bc., Mgr., prípadne JUDr.), ktorí zožrali múdrosť sveta a za svet si nepriznajú chybu. Je to hrdosť? Skôr nedostatok sebareflexie.

Ako teda jedinečnú knihu STOP NEZÁKONNÝM POKUTÁM, ktorú môžete získať za 22,90 € napríklad objednaním na predošlom odkaze, hodnotím? Pokúsil som na ňu v prvom rade nazerať nezaujato.  Autorovi uznávam, že s problematikou sa popasoval statočne. K niektorým veciam však mám výhrady... Menšie, či väčšie.

Základným princípom fungovania nielen represívnych orgánov je princíp zákonnosti. Tieto orgány môžu iba to, čo im zákon umožňuje. Fyzická osoba na druhej strane môže všetko, čo jej zákon nezakazuje. A tu je základný a zásadný spor. Bez porušenia predpisu predsa nenastane sankcia.

Policajt v zmysle zákona o priestupkoch "pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní." Takže z toho vyplýva, že pri ukladaní sankcie má v rámci zákona "voľnejšiu ruku". Má to však určité hranice.

Príklad priamo z knihy: "Vodič je zastavený policajnou hliadkou, pretože zastal na priechode pre chodcov pri križovatke, pretože vykladal pasažierov vozidla a nebolo, kde inde zastať, aby nebola narušená plynulosť premávky. Je hlboká noc a žiadni chodci nie sú prítomní. Priechod pre chodcov sa nachádza v obytnej zóne v križovatke, do ktorej ústia jednosmerné cesty. Policajt chce uložiť blokovú pokutu vo výške 30 eur..." Poznámka redakcie. Z tvrdenia vyplýva, že vodič bol prichytený priamo pri spáchaní priestupku - na priechode pre chodcov, a hliadka ho riešila na mieste, kde k porušeniu pravidiel cestnej premávky došlo. 

Argumentácia odporúčaná autorom: "Pán policajt, pri všetkej úcte, nemôžem s vami súhlasiť. Pozrite sa, uvedomujem si, že som zastavil na priechode pre chodcov, avšak nemyslím si, že moje konanie je natoľko spoločensky škodlivé, že si zasluhuje uložiť pokutu v takejto výške. Predsa pri ukladaní pokuty máte prihliadať na konkrétnu mieru spoločenskej škodlivosti spáchaného priestupku. Ja si nemyslím, že moje konanie je za daných okolností spoločensky škodlivé. Zastavil som na priechode na chvíľu, ktorý žiaden chodec momentálne nepoužíval, pretože je noc a všetci spia. Zastal som tu z toho dôvodu, že som vykladal mojich známych, ktorí sa vracali z dovolenky, mali veľké kufre a potrebovali, aby som im zastavil čo najbližšie k vchodu. Ako vidíte, nedá sa nikde inde zastaviť, pretože sú tu všade zaparkované autá. Nezastavil som na ceste, pretože som nechcel, aby nejaké vozidlo muselo čakať, pokiaľ moji známi vystúpia a vezmú si svoje veci. Preto som zastavil na priechode, ktorý som vyhodnotil, ako lepšiu možnosť. Z toho mi vyplýva, že spoločenská škodlivosť môjho skutku je mizivá, ak vôbec nejaká je. Mám za to, že vaše rozhodnutie je dosť prísne a neprimerané vzhľadom na spoločenskú škodlivosť môjho následku. Pokiaľ viem, ste oprávnený uložiť pokutu iba ak nepostačuje vec vyriešiť napomenutím. Myslím si, že som momentálne v akej situácii, keď by to bolo vhodné."

Náhodne mi prišiel do rany práve tento príklad. Statická doprava je vo veľkých mestách značný problém. S veľmi múdrym a zvyčajne arogantným tónom, aj keď poviete so "všetkou úctou" alebo iné frázy však na mieste nepochodíte. Policajt je represívny orgán a je len na ňom, ako vyhodnotí priestupok a akú sankciu zaň uloží. Všetko v rámci zákonnosti. Mimochodom, v tomto prípade ide o úmyselný priestupok (nie z nedbanlivosti) a sadzobník umožňuje uložiť blokovú pokutu od 30 do 50 eur. Policajt vzhľadom na odôvodnenie zvolil miernejšiu sankciu, ktorú mu okrem iného sadzobník umožňuje.

Kniha je hra so slovíčkami. Dobrý právnik musí byť aj dobrý rečník. Iste by som nepovedal, veď "všetci spia". Ďalej, prečo sa vodič rozhodol obmedziť a možno aj ohroziť potenciálne viac zraniteľných účastníkov cestnej premávky pred vodičmi jazdiacimi v obytnej zóne (max 20 km/h)? Pred akými vodičmi, predsa všetci spia? Ďalej tvrdenie - nezastavil som na ceste. Pán vodič, a priechod pre chodcov nie je súčasťou vozovky? Vytvorili ste prekážku pre chodcov... Navyše zastavil v križovatke, čím bezpečnosti rozhodne nepridal... A takých odôvodnení šikovný policajt vytiahne z vrecka tucet. Mimochodom, premávku tvoria aj chodci.

Zmysluplná časť knihy je podľa mňa posledných 100 strán

Prvá nejako prospešná časť, ktorá bežnému vodičovi pomôže, začína na strane 354. Má názov povinnosti policajta a jeho postupu pri cestnej kontrole v blokovom konaní. Ako zmysluplnú časť vidím posledných 100 strán, čiže od VI. kapitoly, kde je spomenutá dopravná nehoda - škodová udalosť, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie OEV a TEČ, dopravné značky a iné... Čiže všetko potrebné zo zákona a vyhlášok.

Môj pohľad na knihu

Odpoveď na hore uvedené otázky je zložitá a nie jednoznačná. Človek bez právneho vedomia alebo vzdelania ju nepochopí tak, ako autor chce, alebo dúfa. S bežným sedliackym rozumom sa pri cestnej kontrole vodič vynájde aj sám, aby bol jeho prehrešok (hoci nie výslovne úmyselný) sankcionovaný miernejšie, ale naďalej v medziach zákona.

Neviem si celkom predstaviť komunikovať s policajtom nasledovne: "Počkajte, tu píšu, že... ale moment, to je iná kapitola" a nasledovala by listovačka v 500-stranovej knihe... Keď chcete byť múdry, musíte zákon poznať. Nie na základe výkladu magistra práva (nevravím, že je zlý, alebo nepoužiteľný), ale na základe samotného zákona, alebo na základe akceptovaných druhov výkladu.

Ak to mám zobrať úplne po lopate a tak, aby to každý pochopil, priestupok na ceste môže vyriešiť policajt dohovorom, alebo blokovo. Blokovo vtedy, ak bol priestupok spoľahlivo zistený a vodič je ochotný blokovku zaplatiť. Ak nie, vec ide na preriešenie k správnemu orgánu, kde možno obstojíte bez pokuty, alebo možno zaplatíte viac, ako ste mohli pôvodne na ceste.

Poviete si, na základe jedného príkladu negatívna recenzia? Si sa asi musel zblázniť... Príkladov, ako teoreticky učiť ľudí sa obhajovať je v knihe veľa, ale nie úplne správnych. Rovnako to je pri demonštrácii rozhodnutí súdov, alebo správnych orgánov, ktorých je v knihe požehnane. Len si treba uvedomiť, že nie je prípadová štúdia, ako prípadová štúdia. Pri každom prípade môžu nastať rôzne individuálne okolnosti. Žiaden právny predpis  neukladá  povinnosť orgánu byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaného v nejakej inej veci. Rozhodnutie nie je v žiadnom prípade prameňom práva. Je len akýmsi zdrojom určeným na argumentáciu, ktorý slúži na zosúladenie právnych noriem. 

Nevravím, že sa nemáme vzdelávať a potom šíriť osvetu. O to sa snažím aj na tomto webe. Vodič by mal jazdiť tak, aby neohrozoval a neobmedzoval ostatných účastníkov premávky. To je základné pravidlo, ktorého by sa mal každý vodič držať. Vodič absolvoval skúšky na získanie vodičského oprávnenia a potom kartičky - vodičského preukazu, a preto existuje predpoklad, že predpisy pozná. Preto by mal v prvom rade podľa nich aj jazdiť, a keď nie, tak by mal rátať aj so sankciou, ktorá môže byť vyššia, ako sa pôvodne domnieval. Dnešní ľudia už nevedia, čo je pokora... Autor knihy viac kladie dôraz na nie vždy správny postup policajtov, ako na to, že sa vodič dopustil priestupku (s rôznou mierou škodlivosti, na ktorej si autor zakladá).

PS: Netvrdím, že systém sankcií za priestupky v doprave je u nás nastavený správne. Nemôžem povedať, že je nastavený čo i len dobre. Pokuty sú v niektorých prípadoch neúmerne vysoké, bohužiaľ. No vo väčšine prípadov sa im dá aj dlhodobo vyhýbať. Niektoré priestupky sú podhodnotené, najmä ak javia známky "recidívy" - povedzme permanentné prekračovanie maximálnej povolenej rýchlosti.

PS2: Vždy sa hodnotí a kritizuje niečo podstatne ľahšie, ako keď sa to má vytvoriť. Sám po sebe si nájdem v článkoch, či iných publikáciách, chyby rôzneho charakteru. Viem, že sa autorovi knihy moja kritika takmer určite páčiť nebude. Na každú knihu, dielo, vec nemá žiaden recenzent rovnaký názor. S mojim názorom môžete, nemusíte súhlasiť... Nechám to na vás.