Test Alfa Romeo 159 1750 TBi

Alfa Romeo 159 1750 TBi je klasický reprezentant trendu známeho ako "downsizing". Nie, nejedná sa o zmenšovanie rozmerov auta, ale objemu motora pri zachovaní výkonu. Samotná automobilka prirovnáva túto verziu s motorom 1742 ccm (áno, toto je obsah, označenie 1750 ostalo len kvôli odkazom minulosti) ku konkurenčným verziám s motorom 3.0 V6. Presne tak, čítate dobre. A po skúsenostiach s touto 159 môžem len potvrdiť: nie je to až také prehnané porovnanie.

Výkon necelej "jedna osmičky" je 200k s 320Nm ktoré sú uložené na "dieslových" 1400 o/min, teda dosť nízko na to, aby aj vyše 1400 kg ťažké auto dostalo slušnú dynamiku v akejkoľvek rýchlosti. Tú dynamiku aj reálne cítite, tento motor vám ju plynulo servíruje, bez zbytočných skokov v jej prísune. Čo je ale najlepšie a najprekvapujúcejšie, to je poloha výkonu a krútiacieho momentu. Oba sú k dispozícií už od veľmi nízkych otáčok až takmer po obmedzovač (ten je však veľmi nízko pri cca 5800 o/min), aj keď by ste možno čakali presný opak. Tomuto všetkému sekunduje celkom zaujímavý zvuk (veď je to predsa Alfa!) a presná 6.st manuálna prevodovka. Reakcia na plyn bolo ďalšie milé zistenie, toto auto (teda pardón, motor) nepozná turbo dieru a na povel pravej nohy reaguje okamžite.

Jazda na Alfe 159 1750 TBi je zážitkom, ale popravde, ten príde až po istom čase, pretože vozenie s týmto motorom je trochu iné. Má to na svedomí dvojica faktorov: výkonová krivka a sprevodovanie. To prvé vám dá výkon a ťah na miestach, kde iné motorizácie nie. To druhé vás núti radiť inak ako ste zvyknutí. A vlastne je tu ešte aj to tretie, ale neviem kam to zaradiť: "proklate nízky" obmedzovač. Často krát, najmä v začiatkoch sa mi stalo, že som nepozeral na otáčkomer a v rozlete ma zastavil práve on, a to už pri 5800 o/min. Chce to zvyk a tréning, potom vám to príde ako samozrejmosť.

Jazdné vlastnosti sú u tejto 159 vynikajúce, presne tak, ako vo svojej dobe u predchodkyne 156. V prospech 1750 TBi hovorí najmä rozloženie hmotnosti a tým pádom aj zmenšenie váhy nad prednou nápravou. Ten, kto niekedy šoféroval Alfu Romeo s motorom V6 (je jedno či posledný 3.2 alebo ešte staršiu motorizáciu) si musel všimnúť ten boj auta s kilogramami ktoré pred sebou tlačí. Tu ten pocit úplne zaniká a samotná jazda vám len dá za pravdu: auto pôsobí tuhšie ale zároveň ľahšie a obratnejšie. A to už nevravím o spotrebe. V6 ktoré Alfa Romeo dávala do ponuky neboli nikdy známe pre svoju umiernenú spotrebu, skôr presne naopak. 1750 TBi má aj napriek svojím vlastnostiam relatívne mierny apetít, ak ju nenaháňate tak 10 l na 100 km neprekročíte (ale ilúzie o 7 litrovej spotrebe si tiež nerobte).

Exteriér je najmä v tejto červenej farbe dych berúci. To vážne. K tomu všetkému tie kolesá, mamma mia, nádhera! Či už stojíte v zápche, na červenej alebo len tak prelietate okolo iných, stále ste stredobodom pohľadov. To, o čo sa napríklad Passat môže snažiť koľko chce, je v tomto prípade dovedené do dokonalosti.

Interiér je taktiež klasická Alfa, teda striktne orientovaná na vodiča (škoda že sa tohto zvyku pred časom vzdalo BMW). Predné, ale aj zadné sedačky sú na jedničku, presne také, aké od auta tohto razenia čakáte. Teda anatomicky tvarované, ale pritom neunavujúce na dlhších cestách. Na tých zadných je dokonca miesta pre dve dospelé osoby, čo v predošlej 156ke nebolo. Použité sú skutočne hodnotné materiály, či už na prístrojovke alebo na čalúnení. A to na pohľad ale aj na dotyk. Skok v kvalite spracovania je zrejmý, dúfam že bude platiť na všetky komponenty, 159 si to jednoznačne zaslúži.

Možno je Alfa Romeo 159 1750 TBi technicky stále niekde v tieni nemeckej konkurencie (podľa mňa ale nie), avšak čo sa štýlu týka, nič sa jej len tak ľahko nepriblíži. Je na vás, čo je pre vás na aute ako je toto najpodstatnejšie. Je to veľkosť kufra? Ok, sú tu aj iné a praktickejšie autá. Je to ale radosť za volantom a zo samotného jazdenia? Tak potom presne táto červená Alfa je to správne kafé pre vás.