Test Alfa Romeo Stelvio 2.2 JTD: talianska "Kobra 11"

Už z optimistického úvodu vám musí byť jasné, že Stelvio považujem za dobré auto. Možno to bude aj tým, že som od neho veľa nečakal, ale počas testovacieho týždňa na mňa urobilo lepší dojem, než som pri jeho preberaní predpokladal. Dizajn nech si vyhodnotí každý sám, mne osobne sa napríklad auto začalo páčiť dokonca až počas týždňa, zo začiatku sa mi totiž zdal, najmä pri pohľade z boku, trochu ťažkopádny a predvídateľný. Všeobecne platí, že z SUV sú dizajnéri nešťastní, v rámci vopred daných pravidiel totiž musia vytvoriť atleticky pôsobiaci celok s „ľahkými“ proporciami a DNA tej ktorej značky, pre ktorú akurát robia. A vymyslite vysoké auto s mohutnými bokmi a vysokou prednou časťou na tému Alfy Romeo? Myslím, že im to v prípade Stelvia nakoniec celkom vyšlo.

Ukážka postavenia

Veľmi pekne sa podarilo návrhárom stvárniť aj kabínu Stelvia. Naživo z nej cítiť kvalitu, nielen v oblasti voľby materiálov, ale aj ich dielenského spracovania. Väčšina z nás má talianske autá zafixované ako šlendriánsky postavený tovar, v prípade testovanej Alfy som však nenarazil na nič, čo by ukazovalo lajdácky prístup, či nejaké prehnané šetrenie. Naozaj som tam nevidel zásadný rozdiel medzi týmto a nemeckým prémiovým SUV (elektrické vyhrievanie nechýba ani volantu a zadným sedadlám). Dokonca to v Stelviu pekne voňalo, čo je mimochodom veľmi dôležitý vnem. Všetky ovládače kládli správny odpor, nikde nič nevŕzgalo, poloha za volantom bola dobrá a problém som nemal ani s rozmiestnením a použiteľnosťou odkladacích priestorov.

Čo sa týka ovládania infotainmentu a grafiky displejov, Alfa si razí vlastnú cestu. Zákazníkov zvyknutých na nemeckú schému možno trochu potrápi, rozhodne sa mi však zadala intuitívnejšia a prehľadnejšia, než japonskí konkurenti. Nadšený som bol z displeja zobrazujúceho tlak v olejovom systéme, výstupný tlak turbodúchadla a aktuálny krútiaci moment. To posledné je len divadlo, ale prvé dve môžu byť užitočným indikátorom toho, že sa s motorom niečo deje (ak začnú dlhodobo ukazovať podozrivo nízke hodnoty). Otázkou je, do akej miery sa dá zobrazovaným údajom veriť, ak ich však porovnám s inými autami, sedí to. Len proklamovaný výstupný tlak turbodúchadla 2,1 baru a tlak oleja skoro 6 barov pri maximálnom výkone sa mi zdajú dosť vysoké.

Diaľničný rýchlik

Veľké očakávania som mal od jazdných vlastností auta. Pohľad na zložitú kinematiku náprav a celkové dimenzovanie ramien a ich silentblokov mnohé napovedia, až následná jazda však potvrdila, ako dobre to celé v praxi funguje a ako účinne pracuje v prospech auta aj geometria kolies pri rôznych úrovniach prepruženia. Potvrdila sa veľmi dobrá kinematika zadnej nápravy, no zároveň aj to, že ani najlepšia predná lichobežníková náprava fyziku neoklame. Priľnavosť má Stelvio dobrú, no fenomenálne zadné zavesenie s výraznými negatívnymi odklonmi ani za toho pána v rýchlych oblúkoch nepovolí, Alfa preto v náklone neprenesie na vonkajšie predné koleso toľko hmotnosti ako niektoré konkurenčné SUV (ktoré to skôr „vypustia“ na zadku). Výsledkom spomenutého je väčšia nedotáčavosť pri náhlych zmenách smeru (tu si však Stelvio pomáha pohotovou a jemnou stabilizáciou) a zároveň neuveriteľná stabilita v oblúkoch pri vysokých rýchlostiach. V diaľničných zákrutách okolo Novej Bane (na rýchlostnej ceste R1) tak bude táto Alfa len ťažko hľadať rýchlejšieho súpera. Neopiera sa skrátka do predného, ale skôr do zadného vonkajšieho kolesa (týmto mi veľmi pripomína klasické žiguláky). Kým v nízkych rýchlostiach pôsobí neohrabane, pri vysokom tempe sa mení na horkokrvnú stíhačku, ktorá by utiekla snáď aj Semirovi Gerkhanovi z Kobry 11. Páči sa mi aj práca stabilizačného systému, je dobre zladený s charakteristikou naftového pohonu a zo Stelvia robí ideálne auto na „čistú stopu“ a bezpečné výlety po klzkých a zasnežených cestách. Inak, len pre zaujímavosť, väčšinu testu na suchých povrchoch Stelvio absolvovalo len so zadným náhonom a predok si automaticky pripájalo skutočne len pri akcelerácii či pri aktivovanom športovom režime a počas prudkých výjazdov zo zákrut. Systém 4x4 tu pracuje bez najmenších pripomienok.

Aj 190 koní stačí

Testované Stelvio ukazuje, akú zásadnú úlohu dnes dokáže vytvárať objem motora. Z 2,2 l produkuje síce len priemerných 190 koní, no servíruje ich s nadhľadom, osemstupňový automat púšťa štvorvalec nad hranicu 2000 otáčok naozaj len výnimočne a pokojná jazda so Stelviom pôsobí veľmi upokojujúcim dojmom.  Tomu zodpovedá aj spotreba, na diaľnici pri 110 km/h točí len 1700 ot./min. a auto si berie približne 6,5 l/100 km. Zrýchlenie na 130 km/h znamená 1950 ot./min. a spotrebu na hranici ôsmich litrov (tu sa už ukazujú nevýhody vysokej karosérie a svetlej výšky 200 mm). Na medzimestskej trase si na zimných pneumatikách Continental WinterContact TS 850P 235/55 R 19 Stelvio zobralo 5,8 l/100 km, zatiaľ čo na letných Pirelli Scorpion Verde 235/55 R19 (auto som testoval na dvoch druhoch obutia) tú istú trasu zvládlo ešte o pol litra úspornejšie (5,3 l/100 km). Práve v kopcovitých úsekoch sa mi páčilo, ako účinne dokáže ťažká Alfa „plachtiť“ a efektívne hospodáriť s kinetickou energiou.

Alfa Romeo ako SUV? A prečo nie?

Otázka znie, či stojí naftové Stelvio za úvahu? Podľa mňa rozhodne áno. A to píše človek, pre ktorého je kombinácia SUV a naftového motora vzrušujúca asi ako béžový gauč starých rodičov. A aby toho nebolo málo, s automatom. Zabite ma! Lenže priatelia, toto je gauč od Alfy Romeo a ako je známe, ich béžová sa pod správnym uhlom mení na úplne iný odtieň. A veru že hej! Nie dizajn karosérie, ani krásne spracovaná kabína, ale podvozok tohto auta by mal byť argumentom, ktorý v prípade Stelvia rozhodne. Nie je obratné v serpentínach, lenže na to si SUV nekupujeme, že? Stelvio exceluje na diaľnici, navyše tak výrazným spôsobom, že si dovolím povedať, že v dobrých rukách nenájde v rýchlych diaľničných zákrutách súpera. A za to dávam Alfe palec hore. V mojich očiach je Stelvio momentálne najkomplexnejšia a v detailoch najdotiahnutejšia Alfa súčasnosti.