Test Audi Q7 60 TFSI e: poručíme vetru, dažďu

Prečo sú hybridy ťažké a drahé?

Plug-in hybridy sú taký menší legislatívny zázrak. Vozia množstvo úžasnej techniky, spaľovací motor, veľký elektromotor, niekoľko trakčných batérií, armádu riadiacich jednotiek a elektrických vedení starajúcich sa o chod a komunikáciu spomenutého. Nie je prekvapením, že sú ťažké a drahé. Vyvážiť by to mali úspornou prevádzkou (za predpokladu dodržiavania špecifických pravidiel užívania), ktorá ich kategorizuje medzi „čisté“ vozidlá s nárokom na využívanie niektorých „environmentálnych“ legislatívnych výhod. Mne sa dostalo do rúk plug-in hybridné Audi Q7 60 TFSI. Veľmi ma zaujímalo, ako to celé v praxi funguje. Má také auto význam, alebo je to celé len jeden neuveriteľný nezmysel?

Stvoriteľ sveta

Na pohľad je nové Audi Q7 fenomenálne auto. Na jeho tvary môžete mať názor, no uprieť mu určite nemôžete neuveriteľné sebavedomie a silu. Za volantom sa z vás stáva "stvoriteľ sveta" a Audi je nástroj, ktorý vám dáva opojný pocit moci. Mne sa dizajn páči, pri pohľade na jednotlivé krivky a detaily vidno, že ide o premyslenú vec. Dokonca sa nebojím napísať, že mu nechýba ani akási jemnosť tvarov. Príjemné je, že ono vlastne ani nepotrebuje a nechce maskovať svoju veľkosť. Audi Q7 je proste veľký kus auta, hrdé na svoje proporcie.

Kráľovstvo skla

Kabína je veľmi príjemné miesto na život. Ukážka najnovších technológií, výbornej kvality spracovania, prvotriednych materiálov a atmosféry luxusu. To Audi vždy šlo a nevyšlo z formy. Doba káže používať viac dotykových plôch, lenže dizajnéri Audi trend zvládli so cťou a zachovali interiérom potrebnú originalitu. Veľkú cenu nemá ani polemika okolo ergonómie rozmiestnenia ovládacích prvkov. Novinári majú všeobecne tendenciu viesť na túto tému neustále diskusie, ja si však myslím jedno – v Audi na tom tvrdo pracujú celé a roky a hoci občas trochu „ustrelili“, vedzte, že v Q7 je všetko na svojom mieste. Ak nie, rýchlo si zvyknete. Mne po čase nevadilo dokonca ani dotykové ovládanie klimatizácie na samostatnom dotykovom paneli na stredovej konzole. Zobrazenie digitálneho prístrojového panela je relatívne prehľadné, rozlíšenie dobré a viditeľnosť aj pri ostrom slnku dobrá. Hovorím, je to Audi, takže to urobili tak, že veľký priestor na zlepšovanie tu pri použití súčasných technológií už naozaj nie je.

Ako po virtuálnych koľajniciach

Hodnotenie jazdných vlastností tohto auta nie je vôbec jednoduché. Teda aby sme si rozumeli, hybridné Audi Q7 jazdí jedna báseň, o tom niet žiadnych pochýb, treba však rozlišovať, čo je zásluhou kinematiky náprav a čo už vďaka výkonnej palubnej elektronike. Bežnému užívateľovi to síce môže byť v konečnom dôsledku jedno, čím je však hardvér podvozku lepší, tým menej má elektronika práce a jazda je plynulejšia. Je až neuveriteľné, ako dobre Audi vzhľadom na svoju hmotnosť jazdí. V rýchlych oblúkoch „kľakne“ na obidve vonkajšie kolesá, vôbec sa nevlní a vzorne drží stopu, aj keď v oblúku trafíte veľkú dieru. Ramená sú pritom vzorne odhlučnené a v kabíne pritom nepočuť žiadny neprimeraný buchot. Posádka je tu skrátka veľmi dobre izolovaná od všetkého diania na ceste.

Audi zjavne používa veľmi výkonnú a rýchlu elektroniku, ktorá dokáže pohotovo reagovať na zmeny a rýchlo mení charakteristiku adaptívneho pruženia (Audi Drive Select). Pri vyšších rýchlostiach sa zníži bližšie k ceste, čím nielen zníži aerodynamický odpor (nejde len o zníženie celkovej výšky, ale aj obmedzenie množstva vzduchu prúdiaceho pod podlahou), ale posunie nižšie aj samotné ťažisko. Z pohľadu jazdného komfortu, aj reakcií na natočenie volantu, pôsobí veľké Audi naozaj suverénne.

Neznamená to však, že úspešne maskuje hmotnosť. Áno, kým sa nič nedeje, nič nenasvedčuje tomu, že máte pod zadkom takmer 3 tony. Ak príde na lámanie chleba, dostaví sa nedotáčavosť a masívne zásahy stabilizačného systému, ktorý má plné ruky práce. Tu skrátka nie je dobré veľmi provokovať a približovať sa k hranici prirodzenej adhézie auta. Kým však využívate tak 80 – 85 % schopností podvozku, funguje excelentne. Jediné, na čo si treba zvyknúť, je reakcia brzdového pedálu pri dynamickejšej jazde. Prechod medzi rekuperačným a reálnym brzdením má trochu „syntetickú“ povahu a narúša inak dosť dobre vyváženú jazdnú dynamiku auta.

A čo tá spotreba?

Pri daných technických parametroch hybridného Audi musí byť každému jasné, že za udávanú kombinovanú spotrebu bude jazdiť skutočne len vo výnimočných prípadoch (za predpokladu dodržania podmienky odjazdu s plnými baterkami a ich nabíjaní každých 100 km, čo je vzhľadom na dĺžku ich nabíjania na dlhších trasách prakticky nemožné), každopádne som bol zvedavý, za koľko vie auto jazdiť. Hybridné Audi Q7 môže fungovať v troch jazdných režimoch (hybridný, čisto elektrický a výlučne na spaľovací motor uchovávajúci elektrickú energiu na neskôr), pričom ideálne je pred každou novou jazdou využívať plné nabitie jeho trakčných batérií. S nimi je Audi Q7 reálne schopné odjazdiť 45 – 50 km, až následne sa do práce zapojí aj spaľovací motor. Aj v tomto režime však auto dokáže relatívne dobre hospodáriť s energiou a pri každom spomaľovaní mení časť kinetickej energie na elektriku a tú následne ukladá do trakčných batérií.

Pochváliť musím presný odhad pri zobrazovaní dojazdu na elektrický pohon. Pri preberaní Audi mi na palubnom počítači svietil elektrický dojazd 54 km (s plne nabitými baterkami), po odjazdení 23 km mi pritom stále svietil zostávajúci dojazd ďalších 23 km (pri priemernej spotrebe 32,3 kWh/100 km). Po výjazde na diaľnicu vykazovalo Audi pri tempe 110 km/h spotrebu 28 kWh/100 km (na elektrický pohon zvládne max. 135 km/h), ak by sme šli rovnakým tempom na benzín, spotreba je 9,0 l/100 km. Zrýchlenie na 130 km/h (1950 ot./min. na VIII. prevodový stupeň) benzínovú spotrebu zodvihlo na hranicu 10 – 11 litrov, čo sa mi zdá celkom dosť. Zaujímavejší však bol medzimestský úsek z Banskej Bystrice do Revúcej (85 km), ktorý aj s vybitými baterkami Audi prešlo za 7,6 l/100 km (+ 2,1 kWh/100 km), čo je naozaj dobrý výsledok. Ak vezmem do úvahy výkon, komfort, šírku pneumatík, aerodynamický odpor, pohon všetkých kolies a fakt, že to má celé takmer 3 tony, je výsledná spotreba skrátka menší zázrak a dokazuje, ako hospodárne vie Audi nakladať s vlastnou kinetickou energiou. Späť z Revúcej do Banskej Bystrice som vyrážal s do plna nabitými baterkami, pričom výsledkom bola priemerná spotreba 5,2 l/100 km + 14,5 kWh/100 km.

Vadila mi absencia možnosti rýchlonabíjania, palubná nabíjačka má totiž výkon len 7,2 kW, takže úplne prázdne batérie nabíjate 2 – 2,5 hodiny. Z toho je jasné, že na čerpacích staniciach nebude toto Audi nabíjať takmer nikto. Reálne by ste to možno zvládli pri nákupných komplexoch (ak nie je obsadenie nabíjacieho stojana časovo obmedzené), skôr to však vidím na spomínané domáce nabíjanie.

Má význam také auto kupovať?

Ak potrebujete alebo chcete veľké Audi a máte ho možnosť dobíjať doma lacnou elektrickou energiou, určite áno. Ale len v prípade, že gro svojich jázd máte počas pracovného týždňa do 50 km a prevažne v meste, či okolí. Tu si viete nabíjanie v menu palubného počítača dokonca časovo naplánovať a v zime využiť elektrický predhrev kabíny. Q7 60 TFSI e vie jazdiť dokonca úspornejšie než naftová verzia, z hľadiska opotrebovania si lepšie poradí s krátkymi jazdami a ak to s ním viete, prekvapujúco úsporne dokáže jazdiť aj s vybitou baterkou.

Úprimne, z hľadiska použiteľnosti ma plug-in hybridné Audi Q7 milo prekvapilo a tlieskam jeho konštruktérom. Z morálneho hľadiska mi vadí, že užíva status „zeleného“ auta trvalo jazdiaceho so spotrebou 3 litre na každých 100 km. To, samozrejme, nie je pravda, lenže taký je svet dnešných plug-in hybridov, ktorý sa EÚ chystá trochu zmeniť (chce sledovať ich reálnu spotrebu a na základe nej vypočítavať variabilnú výšku štátnej podpory). Ako súčasný užívateľ na Slovensku to však zatiaľ riešiť nemusíte. Jediné, čo musíte „prekúsnuť“, je ambiciózna cena (viď porovnávacia tabuľka na konci testu). Testovaný exemplár sa vďaka príplatkom dostal až na 108 000 eur.