Tí, čo poznajú filozofiu BMW, poznajú i princípy, podľa ktorých sa značka riadi. I preto je BMW také uznávané. Pretože je predvídateľné. Všeobecne sa vie, že „bavoráci“ nerobia autá s predným pohonom. Nerobia prepĺňané zážihové motory. Nerobia iné než oranžové podsvietenie prístrojov s ekonomerom. Na všetko majú svoje dôvody. Zadný pohon pre lepší prenos hnacích síl a precíznejšiu ovládateľnosť, keďže predné kolesá sa zapodievajú len odvaľovaním a riadením. Atmosférické benzíňaky pre krajší zvuk, okamžitú odozvu na pedál a trošku silácke tvrdenie: „Tomu, na čo ostatní potrebujú prepĺňanie, stále stačíme s atmosférou.“ Ekonomer v otáčkomeri dolu hlavou dáva BMW motoristom už desaťročia. Napriek športovému charakteru svojich áut vedia, aké skvelé je neustále informovať vodiča o okamžitej spotrebe.
Pśśśt! Prezradím vám tajomstvo! Modelom 335i Coupé „bavoráci“ dve nepísané pravidlá porušili. Tri-tri-päťka má v otáčkomeri teplotu motorového oleja, rovnako ako verzie M, a pod prednou kapotou radový trojlitrový twin-turbo šesťvalec. Klamal by som, keby som tvrdil, že toto je ich turbová prvotina. Práve BMW bolo prvým výrobcom, ktorý v 70. rokoch ponúkol verejnosti sériovú turboaplikáciu. Urobili tak s legendárnym modelom 2002turbo. Neskôr v 80. rokoch si turbo zopakovali v špičkovom modeli 745i. Ten mal pod kapotou 3,2- a neskôr 3,5-litrový prepĺňaný šesťvalec. V 90. rokoch si s turbom dali pokoj. Toto desaťročie nás však čaká masívna ofenzíva zážihových turbobavorákov. Všetky budú mať trojciferné štítky ukončené malým i. Každý predsa pozná rovnicu turbo = smädný, z hľadiska marketingu je preto nežiaduce nacapiť to na auto. Zoznámte sa s autom, ktoré láme mnohé predsudky. S autom, ktoré túto rovnicu neguje. Drobnosť, že tri-tri-päťke nápis turbo chýba, nič nemení na fakte, že je to definitívne jedno z najlepších áut, aké som kedy šoféroval. Pripravte sa na lavínu superlatívov. Zažil som s ňou to, čo so žiadnym autom doposiaľ.
V meste ako divá sviňa nejazdím. Už dávno nie. Vybúriť sa chodím mimo. Doteraz nechápem, ako mi poliši v Bratislave mohli chcieť v priebehu prvých 24 hodín testu 2-krát zobrať vodičák?! Presne tak! V priebehu dňa viac vysvetľovania a sypania si popola než za celý čas predtým. Ale keď ma na 40-ke načapali v trikrát väčšej rýchlosti, a ja som za debilka, lebo si to úprimne neuvedomujem, vlastne ich rozhorčenie celkom chápem. Prisahal by som, že som šiel maximálne 80, ale foto je foto. 335-ka jazdí rýchlo s takou ľahkosťou, tak potichu, až je to nepochopiteľné. Ísť ňou menej dokážem, len keď parkujem. Kilečko tam je ani okom nemrknem. So Steptronicom pri plnom plyne a dobrej trakcii celkom presne už po 5,7 sekundách! Dvojnásobok si tiež musím odčítať až na rýchlomeri, lebo keď idem, neverím tomu. Je naozaj nesmierne ťažké udržať ju pri mestskej 60-ke na uzde. O 40-ke ani nehovorím. Keby som ju mal, môj život by sa zmenil na každodenný zápas o vodičák.
Táto mašina ma prekvapila v toľkých ohľadoch, ako už dávno žiadne auto, ak vôbec nejaké. Pozrite sa na ňu. Vyzerá fakt veľká. Dokonca som sa stretol s ľuďmi, ktorí si mysleli, že je to nová šestka. Mohutný dojem robia tučné oblé tvary, ako napríklad nafúknuté predné plastové blatníky a dynamický profil kasne. Keď pri nej stojíte, ale i za jazdy, pôsobí ako tuleň, ktorý leží a šmýka sa po bruchu. Tak dobre čítajte, lebo to, čo vám teraz dám, mi nebudete veriť. E92-ka je len mierne väčšia než BMW Compact. Smrteľne vážne! Vedľa jedného som raz náhodou zaparkoval. Až keď som sa vyteperil von, ostal som ako obarený. Os predných kolies sa mi vďaka tradične extrémne malému prednému previsu oboch áut podarilo trafiť na milimetre presne. Rázvor nového kupé sa od Compactu líši odhadom maximálne o 3 – 4 cm. Podľa tabuliek presne o 35 mm. Až do momentu šokujúceho odhalenia som bol ochotný s kýmkoľvek sa staviť, že nové kupé s najmenším BMW vedľa seba nemožno ani zaparkovať, nie to ešte porovnať. Celkový rozdiel v dĺžke je vyše 30 centi a práve tento rozmer dáva kupé eleganciu.
Práve ste uverili, že nové kupé nie je také veľké, ako sa zdá. Mám dôkaz, že je ešte väčšie. Výrobca tvrdí, že je to koncepcia 2 + 2. Ja som na zadné sedadlá posadil dievčinu 160 cm/55 kg vedľa chlapa 194 cm/130 kg! Obaja títo testovači si po chvíľke nastavovania našli optimálne sedenie. Vďaka stĺpiku riadenia elektricky nastaviteľnému v troch smeroch a tradične ukážkovým športovým sedačkám, ktoré mali, okrem ručného nastavovania hlavovej opierky, úplne všetko ovládané elektrikou. Ale úplný obraz, aká variabilná a praktická tri-tri- päťka vnútri naozaj je, vám dá až nasledujúca informácia. Koľko športiakov, ktoré odvezú vlastné kolesá, poznáte? E92-ka to dokáže. Predné obutie má rozmer 225/45 R17, zadné až 255/40 R17.
Nová generácia BMW radu 3, to je maximálna ergonómia. Kupé nie je výnimkou. Všetko je na dosah, všetko na mieste. Po pár dňoch veci zapínate, vypínate a prepínate so zavretými očami... Až na jeden detail: „Povie mi už konečne niekto, kde sa stlmuje podsvietenie prístrojovky?!“ Strašne mi lezie na nervy, keď to v tme vypaľuje oči. Keď máte sedačku nastavenú správne k svojej výške, výhľad von je na kupé veľmi slušný dokonca i dozadu. Ale i keby nebol, pri tesnom manévrovaní sa dá plne spoľahnúť na citlivý príplatkový systém PDC.
Už tretia generácia BMW kupé využíva eleganciu bezrámových dverí. Bohužiaľ, má to svoje mínus. Silnejší aerodynamický šum okolo A-stĺpikov v rýchlostiach do 120 km/h sa v rýchlostiach nad 160 km/h mení na nepríjemný hluk. Ale to by malo vadiť len v prípade, že permanentne jazdíte bez muziky. A takých vodičov dnes už treba hľadať. Výborný audiosystém BMW Professional s tunerom DVD a TV a s navigá- ciou totiž hrá minimálne tak dobre, ako väčšina aftermarketových audiomontáží. Jeho šťavnatý zvuk sa o nepríjemný aerohluk postará skutočne profesionálne. Alebo je tu druhá možnosť. Započúvať sa do nádherného hlbokého zvuku motora. Po prvýkrát vôbec som sa na konci testu pristihol, že celý audiosystém mi je ukradnutý. Normálne si už pri prvom kontakte nastavím korekcie, equalizér a iné funkcie, ktoré daný systém ponúka. Ten necelý týždeň súžitia to proste bol len zvuk motora a ja. Twin-turbo znie totiž na zbláznenie dobre. Nie tak prezentne a dravo ako atmosférická verzia tohto motora, pretože turbá vo zvodoch fungujú i ako tlmiaci prvok. Stále však stálo za to muziku nezapínať. Nepochybujem o tom, že by som si audiosystém vychutnal, keby som auto mal o čosi dlhšie...
Lenže BMW 335i Coupé je celé o motore. Každý sa naň pýta a ja tiež nezačnem hovoriť o inom. Beštia má dvojitý charakter. V prvej tretine otáčok sa správa ako turbomotor, v poslednej zas ako silná atmosféra. Nič podobné medzi spaľovacími motormi neexistuje. Toto je nová definícia pružnosti. Žiadna turbodiera, žiaden kopanec! Len jeden veľký nekončiaci ťah. Pripomína mi to silný elektromotor. Motor má maximum krútiaceho momentu, ohromných 405 Nm, k dispozícii v rozsahu 1 300 – 5 000 ot.! To je neslýchané. Vďaka takto rozloženej sile dokáže hotové zázraky. Kam sa hrabú turbodiesle! Dokážete si predstaviť automat, ktorý pri pokojnej jazde mestom zaradí šestku po asi 500 metroch od pohnutia? Dokážete si predstaviť jazdiť v meste rýchlosťami 50 – 70 km/h na päťke a šestke pri 1 200 – 1 400 otáčkach? Dokážete si predstaviť jazdiť s tristokoňovým trojlitrom s priemernou spotrebou v meste približne 11l a mimo mesta sa dostať i pod 9 l na stovku? Dámy a páni, toto auto robí mesto na voľnobeh. To doslova! Možné to je len vďaka neskutočnému charakteru motora a vymoženostiam ako priame vstrekovanie paliva piezoelektrickými vstrekovačmi. 335-ka však nie je ani tak o zrýchlení a šprintoch. Tá je o pružnosti. Doslova prosí o plný plyn. Bez ohľadu na rýchlosť či situáciu. Kickdown nemá problém zo šestky padnúť nazad na dvojku a potom nielen tlačiť do sedadiel, ale doslova odlievať krv z nôh až po elektronicky obmedzených 250 km/h. Sila, suverénnosť a hebkosť, s akou sa toto ťažké auto na rýchlosti nad 200 dostáva, mi stále nejde do hlavy. Zažil som už veľa áut, ktoré sú na dvestovke v priebehu pár sekúnd, ale žiadne z nich to nedokázalo s takou eleganciou. Stavím sa, že po zrušení el. obmedzovača dokáže slušne cez 280 km/h.
Ďalším skvelým prvkom nových BMW je aktívne riadenie. Prvok za príplatok je, rovnako ako motor, prudko návykový. Sprvu pri manévrovaní nechápete, ako je možné, že po necelej otáčke od priameho smeru to už ďalej nejde... Keď potom prestúpite do bežného auta, prvé metre idete všetko zbúrať, lebo na všetko zrazu nestačí otočiť volant o 180°. Pritom bavoráky sú známe veľkým „rejdom“ riadenia. Väčším než má drvivá časť konkurencie. Dostať pri parkovaní kolesá z krajnej polohy do druhej pre aktívne riadenie znamená len 1,75 otáčky! Keď však zrýchlite, zmení sa i prevod riadenia a ovládanie je razom úplne normálne. Napísal som normálne? Prepáčte. To by som urážal. Riadenie je ohromne presné a citlivé. Keď riadite, máte pocit, že sedíte v aute menšom o polovicu.
Asi je na mieste dať na papier nejaké negatíva, však? Predsa mi neuveríte, že práve čítate o najlepšom aute na svete? Taký silný výrok sa neodvážim napísať, ale ja na to auto vážne nič nemám. Dobre teda, niečo by sa predsa len našlo. Je mrzuté, že tento model nemá samosvorný diferenciál ani za príplatok. Keď je zapnutá stabilizácia a trakčná kontrola, plný výkon skoro nikdy nemáte. Ak ju vypnete, sila sa premení na dym a zodrané plášte. Možno sa nájdu takí, čo budú frflať na tuhé, menej komfortné pruženie. Ale ja to ľúbim práve takto. S tými sedemnástkami to bolo presne tak, ako to mám najradšej. Preto by ma dosť zaujímalo, aké to je na príplatkových 18 či 19-kach. To by už tuhé pruženie možno prekážalo i mne. V zozname príplatkovej výbavy je pri 19-kach drobná hviezdička. Jej vysvetlivka hovorí, že ide o kombináciu disku a plášťa pre extrémne športový vzhľad, so skrátenými pružinami a tuhým pružením.
Coupé 335i je prelomový model. Po ňom už bavorákom ostali len dve dogmy: BMW nerobí motory V6 a rovnako nerobí autá s predným pohonom. Oprávnene tvrdia, že radový šesťvalec je lepší, vyváženejší a znie lepšie než vidlicový. Z hľadiska jazdnej dynamiky, prenosu hnacej sily i precíznosti a citlivosti riadenia je optimálne používať technicky i finančne náročnejší zadný pohon. Ale viete čo? Ako by povedal Pročko: „Nikdy nehovorte nikdy!“
