Test Dacia Duster TCe 100 LPG: A prečo nie?

Ak by som mal nový Duster nejako výstižne charakterizovať, asi by som povedal, že je veľmi príjemným prekvapením. V mojich očiach je to poctivo navrhnuté a prekvapujúco dobre spracované auto, od Dacie totiž aj po rokoch akosi podvedome očakávame lacnú rumunskú šunku. Imidž značky sa síce z roka na rok neuveriteľne zlepšuje, ale čo si budeme nahovárať, stále je to len „Rumun“ a ako si my starší pamätáme, čo raz vzali Rumuni do ruky, väčšinou dopadlo zle. Lenže vážení, a to by sme si už mali všetci naozaj zapamätať, Dacia začína robiť autá poctivo a v snahe zlepšiť svoju povesť, dokonca poctivejšie a akosi „inteligentnejšie“, než ostatní. Skrátka, navrhuje a vyrába autá pre praktickejšie zameraných ľudí – jednoduché, odolné a príjemne úprimné. Testovaný Duster nie je výnimkou.

Starý, známy po plastike

Čo sa týka dizajnu, rozvíja myšlienky svojho predchodcu a posúva ich na trochu vyššiu úroveň. Stále je to skrátka starý, známy Duster, na prvý pohľad dokonca ani neprezrádza, že sa pozeráte na jeho druhú generáciu. A tak to vo fabrike chceli. Má to však aj tienisté stránky. Vadilo mi šikmejšie čelné sklo, kvôli ktorému je A-stĺpik sklonený až tak, že sa do Dustera nastupuje horšie, než do predchodcu. Treba si dávať pozor na hlavu, inak ňou pri nastupovaní v predklone trafíte spomínaný stĺpik. Zvykol som si a po týždni som sa pri nastupovaní krčil trochu inak, takže tragédiu by som z toho nerobil. Ale zamrzí to a myslím, že z toho nie sú nadšení ani vo fabrike. Za všetkým hľadajte nové bezpečnostné pravidlá a metodiku hodnotenia nárazových testov Euro NCAP.

Tiež nie som priaznivcom všetkej tej samoúčelnej plastovej bižutérie, ktorá sa na dnešných autách objavuje. Na mohutnú atrapu výduchu vzduchu na predných blatníkoch som si dodnes nezvykol, ale vraj je to charakteristický dizajnový prvok auta, takže sa s tým nič nedá robiť. A asi to ani ničomu nevadí, dokonca mám podozrenie, že si tým tvorcovia trochu pomáhajú v odkláňaní prúdenia vzduchu okolo prednej hrany dverí (miesto, kde turbulencie zvyšujú hluk v kabíne). Tiež ma štvú plastové lemy prahov, o ktoré si ľudia po daždi pri vystupovaní často špinia nohavice, lenže aj to k Dusteru akosi patrí a je pravda, že ten prah má aj svoj ochranný význam. Takže OK. Páči sa mi však, ako dobre konštruktéri vyriešili strešné nosiče. Sú robustné, pritom vyzerajú celkom k svetu a počas jazdy nepískajú. Viac zaujímavých detailov z exteriéru popíšem na fotografiách nižšie.

Praktická a premyslená kabína

Čo sa týka dizajnu a detailov v kabíne, tu Duster vykročil pekne vpred. Stále používa veľa tvrdých plastov, no ovládače sú pekne po ruke, dotykového ovládania je tu na dnešné pomery minimum a aj ten jediný dotykový displej v strede funguje výborne. Hovorím, veľmi jednoduché a prehľadné auto s akceptovateľnými ergonomickými kompromismi. Vadí mi zapínanie vyhrievania sedadiel na boku sedadla (mimo zorného poľa), ale zasa rozumiem, prečo je to tak. Znova ide o jednoduchosť a minimálnu náchylnosť k budúcim poruchám.

Tri valce stačia, škoda len kolísania ťahu

Trojvalcovému motoru 1.0 TCe som sa venoval v článku Odpovede na otázky čitateľov, len zopakujem, že motor 1.0 TCe na 1288 kg ťažký Duster stačil a považujem ho za rozumnú voľbu. Rozhodne je dynamickejší, než predchádzajúci atmosférický štvorvalec 1.6 SCe. Je to dané už jeho konštrukciou, za pozornosť však stojí fakt, že pri ňom konštruktéri prezieravo použili nepriame vstrekovanie. Škoda len spomínaného kolísajúceho ťahu daného viacerými faktormi. Keď budete s Dusterom jazdiť dlhšie, zvyknete si a prestanete to vnímať, lenže stále je to tam. Som zvedavý, či to Renault postupom času „vyhladí“, ale myslím, že áno. Spomínam si, že rovnako „kolísavý“ bol v začiatkoch aj trojvalec 0.9 TCe a dnes? Dnes predvádza krásny, takmer lineárny záťah. Takže si počkajme, mám tušenie, že sa to zlepší (ibaže by to súčasné emisné normy komplikovali až do tej miery, že si s tým riadiaca jednotka už neporadí).

Čo sa týka spotreby, hodnotiť ju počas týždňového testu je trochu problematické. Auto totiž nemalo ukazovateľ priemernej spotreby (ani na benzín, ani na LPG pochopiteľne). Riadiaca jednotka pritom tieto informácie má (cez OBD diagnostiku sa k nim viete dostať), nerozumiem preto, prečo ich Dacia nechce ľuďom ponúknuť. Nejaký dôvod na to mať bude, v roku 2020 ma to každopádne dosť prekvapilo. Renault má pritom veľmi prepracované palubné systémy a ako jedna z mála značiek ponúka v menu palubných počítačov dokonca „digitálny prietokomer“ signalizujúci množstvo spáleného paliva (geniálna funkcia). Škoda, prevádzkovateľ Dacie si teda spotrebu môže kontrolovať len prepočtom z odjazdených km a natankovaného paliva (alebo lacnou „čínskou“ OBD čítačkou). Čo sa týka spotreby LPG, mne vyšla priemerná spotreba 8,15 l LPG/100 km (jazdný mix, vrátane diaľnice). Po prepočte na benzín BA 95 E10 to vychádza na akvivalent 6,5 l/100 km, čo vôbec nie je zlé. Mimochodom, fabrika udáva verzii TCe 100 LPG kombinovanú spotrebu 5,5 l/100 km (6,9 l LPG/100 km).

Niečo pre slovenské cesty

Silnou stránkou auta je aj jeho podvozok. Bez preháňania, po rozbitých poľných cestách jazdí Duster lepšie ako drahšie prémiové SUV a má to niekoľko technických dôvodov. Začína sa to vysokým profilom pneumatík, pokračuje reálne veľkým zdvihom pruženia a končí dobrou kinematikou jednoduchých náprav. Rumunom sa navyše podarilo krásne zladiť charakteristiku pružín s tuhosťou tlmičov, takže zavesenia „pochytajú“ väčšinu nerovností a nedovolia autu skákať. Ako sa bude správať s unavenými tlmičmi, neviem, skôr sa obávam, že to bude dosť tragédia, ale s novými tlmičmi a na originálnych pneumatikách jazdí Duster úžasne. Navyše má krátky zadný previs, takže by som sa nebál ani ťahania prívesu (z hľadiska stability). Tu je zaujímavé, že LPG verzia môže ťahať až 1,3 t ťažký brzdený príves, zatiaľ čo verzia TCe 100 na benzín len 1,1 t príves. Či je za tým vyššia prevádzková hmotnosť LPG verzie alebo jej upravené „tvrdšie“ pruženie, neviem, každopádne je to technická zaujímavosť (brzdy majú rovnaké). Skôr by som sa pri ťahaní obával trakcie predných hnaných kolies (ľahučký trojvalec im veľa záťaže nedopraje).

Jazdné vlastnosti na ceste sú samozrejme kompromisom a tu Duster svoj náskok stráca. Za riadením ide krásne a reakcie na natočenie volantu sú až nečakane rýchle (je za tým pevná predná náprava), no bočné náklony to v zákrutách celé trochu komplikujú a aby si Dacia dobre kontrolovala ťažisko, preventívne zasahuje stabilizačným systémom skôr, než by človek očakával. Na druhej strane, je to len dobre a aspoň máte istotu, že vás v najbližšej zákrute neomotá okolo stromu.

Nebojte sa jej

Tomuto autu verím. Možno sa mýlim, neviem, každopádne mám pocit, že táto Dacia má šancu slúžiť dlhé roky pri minimálnych prevádzkových aj servisných nákladoch. Otázkou zostáva len jej motor, ale po skúsenostiach s predchádzajúcim trojvalcom 0.9 TCe by som veril aj testovanému agregátu TCe 100. Nad jeho verziou s priamym vstrekovaním by som už trochu váhal, ale v prípade verzie naladenej na 74 kW (100 k) by som sa nebál ani verzie na LPG. Zaujímavá je aj ponuka Dacie predávať verzie LPG za rovnaké ceny ako klasické benzínové TCe 100. Samozrejme, má podmienku značkového financovania, takže verziu LPG v konečnom dôsledku trochu preplatíte, aj tak sa mi to však zdá veľmi férová ponuka.