Test DS3 Crossback: drobec do vyššej spoločnosti

V prvom rade chce zabudnúť na svoj pôvod a vybudovať si vlastný vznešený imidž. Značka DS z celej sily chce byť výnimočná – vidieť to na každom mieste. Táto snaha však niekedy prináša až príliš okázalé detaily. Pri pohľade spredu je celkom presvedčivá maska zaujímavej štruktúry v kombinácii s vyššie nasadenými výkonnými a múdrymi svetlami DS LED Vision a zaujímavými dennými ledkami – len škoda toho spusteného viečka, pre mňa zbytočná kudrlinka. Podobne je to aj s (neviem či povinnou) plutvou, ktorá zasahuje na B-stĺpik a vylieza aj do zadného okna a obmedzuje výhľad z auta.

Zadná partia je zvládnuté veľmi decentne, pekne tvarované svetlá svietia aj cez deň počas DRL – to vždy chválime – a spojené sú dizajnovou nesvietiacou lištou, v ktorej je plastický názov modelu Crossback. Exteriér možno ďalej modifikovať farbami karosérie a strechy – spolu do 25 kombinácií, k tomu 8 druhov kolies (17 alebo 18 palcové). V neposlednom rade sú to vyskakovacie kľučky, na ktoré je DS nesmierne pyšné. Pravdupovediac, v praxi som nenašiel žiaden z kritikmi zdôrazňovaných nedostatkov, tak si vravím, prečo nie. Mne sa to celkom páči, že mi auto po príchode podá rúčku od dverí. 

Rozprávkové tri hrnčeky

Pohon pre Crossback zabezpečujú benzínové aj naftové motory. Z trojice trojvalcových benzínových motorov 1,2 PureTech (100/130/155 k) som si vyskúšal zlatý stred – 96 kW (230 Nm od 1750 ot./min.). Cestovatelia budú určite uvažovať o štvorvalcovej alternatíve BlueTech (100/130 k) a tí najzelenší zvolia elektrický pohon verzie E-tense. Trojvalec sa prejavil veľmi dospelo a k jeho kultivovanosti prispela veľkým dielom aj automatická 8-st. prevodovka Aisin, ktorá mu dovoľuje za každých okolností pracovať vo veľmi príjemnom rozsahu, zbytočne motor nepodtáča, čo by špeciálne v jeho prípade mohlo viesť k vibráciám, a naopak pri vysokom diaľničnom tempe ho drží v oblasti veľmi prijateľných 2400 otáčok za minútu. 

Využiteľnosť auta obmedzuje neveľký kufor s objemom 350 litrov, ktorý sa otvára trochu nešikovne nad evidenčným číslom, keďže piate dvere sú veľmi hladké. Po sklopení sedadiel nevznikne vytúžená rovná podlaha, takže DS 3 určite nie je určené na prevoz nemotorného nákladu, to sa v takomto aute ani nehodí. Skôr poteší svojimi jazdným vlastnosťami a najmä odhlučnením – niekoľko krát som sa pristihol (a nie len ja), že som prekračoval rýchlosť, aj pred veľkou porotou by som odprisahal, že idem primerane. Auto naozaj veľmi účinne maskuje, ako rýchlo sa rúti po cestách, ktoré nemusia byť ani vyslovene kvalitné, podvozok je pozoruhodne robustný a nárazy do väčšej nerovnosti sa pocitovo rozložia do celej karosérie. 

Interiér je dielom majstra

O tom, čo sa objaví pred vodičom a posádkou po nastúpení do DS trojky by sa dalo dlho písať – veľmi pekne tvarovaný volant, prístrojovka potiahnutá alkantarou a prešívané sedadlá či volant farebnými niťami (výbava Performance Line), to sa len tak bežne nevidí. V podstate každý detail, každé miesto vypracované s veľkým dôrazom na kvalitu aj originalitu. Možno až tak veľmi, že na prvom mieste očividne nebola ergonómia ani naše zaužívané ťahy pri štartovaní centrálnym tlačidlom alebo  otváraní okien na stredovej konzole netypicky tvarovanými lamelovými ovládačmi. Kosoštvorcové výduchy ventilácie nemožno otáčaním lepšie nastaviť na smerovanie vzduchu, 7 palcový displej pred vodičom je digitálny, ale rozhodne nie z najväčších a ani jeho digitálne kreácie nie sú veľmi rozmanité. Mnohé ovládače sú vypracované ako keby technikou francúzskych hodinárskych majstrov či šperkárov “savoir faire” alebo napríklad brúsenie tlačidiel do tvaru diamantov - prvok v móde nazývaný “clou de Paris”. Nuž, toto je už taký extrém, že rovnako extrémne budú aj emócie, ktoré sa vás zmocnia. Aké konkrétne, to pocíti každý len pri osobnom kontakte. Mne je len trochu ľúto, že trochu viac si dizajnéri a konštruktéri nedali prácu so zabudovaním stredového 10,25 palcového displeja, aby nepôsobil ako tablet postavený do priestoru. Že si na ňom musím naťukať hlasitosť alebo teplotu som už akosi očakával. 

Na každom štvorcovom decimetri možno nájsť nejaký drobný detail, ktorým dáva DS najavo svoj decentný charakter.

Režim podľa nálady

DS3 Crossback má štandardné 3 možnosti naladenia jazdy – Športový režim ho prebudí k životu, vyblokuje Stop and Go, ku ktorému sa inak musíte preklikať na displeji, zmení sa radenie aj riadenie a vtedy si možno aj celkom svižne zašantiť – pričom podvozok má svetlú výšku 17 centimetrov, čím sa radí na prvé priečky tabuľky priamych konkurentov. Veľmi kompromisne je nastavený režim normál, ale škoda, že režimy veľmi nemenia grafiku digitálneho panela. Ani režim ECO nám však nepriniesol oslnivú spotrebu – ochotný motorček nie je vyslovene skromný a na našom Topspeed.sk 100 km okruhu sme sa dostali na hodnotu 6,4 l/100 km čo je na míle vzdialené od optimistického čísla NEDC 4,8  a najväčšiu „zásluhu“ na tom mala jazda po diaľnici, kde sa nehanbil pýtať aj 8 litrov. Vylúčené však nie sú ani hodnoty okolo čísla 6 a v tom prípade sa na neveľkú nádrž 44 litrov dá urobiť do 700 kilometrov. 

Štýlová technika, technika štýlu

Toto auto nie je len o dizajne, veď na cestu mu svietia DS Matrix LED Vision svetlá s vyrezávaním, má množstvo povinných i nepovinných asistenčných systémov, vie čítať značky, DS Drive Assist (adaptívny tempomat so zastavením a udržiavanie v strede pruhu) aktívny systém sledovania mŕtveho uhla a v ponuke je aj head-up displej.

Podčiarknuté a zrátané – vysoko vybavený DS3 Crossback sa vie vyšplhať až na 32 740 €. A to už je cena, ktorý si len tak hocikto za auto dlhé 412 centimetrové nemôže vypýtať. Zámerne som použil hodnotu dĺžky, lebo tá tu je naozaj tá menej podstatná – oveľa dôležitejšie sú hodnoty ako štýl, imidž, luxus, ale aj technika. Kvality prémiového segmentu, a tam sa úspech veru nedosahuje ľahko.