Test Fiat 500 1.4 16v

Prvé husle na tomto aute hrá jednoznačne design. Je tak originálny a nadčasový. Toto vás musí napadnúť najmä keď vidíte 500ku na preplnenom parkovisku v húfe bežných samochodov. 500ka tam trčí ako 100 eurovka na chodníku a designom je liga pre samu seba. Toto sa designérom skutočne podarilo. Vonkajšie proporcie vám dávajú tušiť, o aké jazdné vlastnosti sa tu bude jednať - kolesá sú totiž zapasované v rohoch karosérie čím sa dosiahlo ešte lepšieho ovládania auta. To, že sa jedná o prezlečený Fiat Panda, vás napadne okamžite po otvorení masívnych dverí. Stredná časť prístrojovky je totiž až veľmi podobná tej z Pandy. Ale aj napriek tomu je ergonomicky na veľmi vysokej úrovni. Krásny detail je lakovaná časť tohto dielu. Farbou je totižto zhodný s exteriérom a práve takéto veci sú to, čo robí 500ku tím čím je - milé a krásne autíčko s odkazom do minulosti. Združené ukazovatele majú svojich fanúšikov ale aj odporcov. V tomto konkrétnom prípade sa ale radím k tomu prvému táboru, nakoľko tu sú zvládnuté veľmi dobre a plnia svoju funkciu na jednotku (chce to ale trocha zvyku). Navyše centrálne umiestnený informačný display je veľmi dobre čitateľný.

Páka na radenie rýchlostí je o niečo vyššie ako je u bežných áut zvykom. Je presne tam, kde ju má aj Panda: teda vyššie a bližšie k volantu. Je to príjemná vec a ak ste doteraz nešoférovali auto s podobne umiestneným radením, tak toto budete milovať. Zvyknúť si na toto umiestnenie je otázka pár kilometrov. Len nechápem, kto navrhol takúto hlavicu páky á la Tesco tuning... Volant má tú správnu veľkosť a povrchovú úpravu, len servo riadenie je až priveľmi preposilované. Ale ak uvážime, že cieľovka sú najmä naše krehké polovičky, je to ok, avšak pri vyslovene športovej jazde vám to bude prekážať. Sedačky majú na podhľad výraznejšie bočné vedenie, ale aj napriek tomu je posed na nich skôr komforntný ako športový. Neunavujú ani po dlhšej jazde.

Naša 500ka bola zapriahnutá 1.4 16V motorom s výkonom 100k. Nie veľa poviete si. Nuž, ale na auto tejto veľkostnej kategórie je to tak akurát, aj keď si dokážem predstaviť silnejší agregát v takto rezanom aute. Hlavne keď tú najväčšiu porciu zábavy vám s prehľadom doručí podvozok a nie motor. A tak to má byť, nikdy nie naopak. Jazda je na pomery ženského auta tvrdá, miestami až uskackaná, hlavne keď má päťstovka kolesá o rozmere 16" a viac. Na druhej strane sú jazdné vlastnosti vynikajúce, a na tomto majú zásluhu aj brzdy (kotúčové na oboch nápravách). Dajú sa pekne dávkovať a ani pri ostrejšom jazdení nevykazovali známky vädnutia.

Pri samotnej jazde je dosť často nutné točiť motor vysoko, najmä ak potrebujete Luigiho trošku rozhýbať. Tým pádom vám aj spotreba stúpa vyššie, avšak stále sa dá držať v rozumných medziach (priemerne 8,5 litra v mestskom cykle). Tomu napomáha dobre odstupňovaná (aj keď nie veľmi presná) 6.stupňová prevodovka. Vyššie otáčky sú samozrejme sprevádzané aj vyšším hlukom, ale to je pri mini autách veľmi častý jav.

Čo ma ale osobne nemilo prekvapilo, bol pomerne malý polomer otáčania, od auta tejto veľkosti by som čakal skôr opačný výsledok. V reále to vyzerá tak, že pri parkovaní v meste sa natrápite viac, ako by ste čakali. Teda cúvate sem a tam, sem a tam. Hm, prečo je to tak?

Vysoký image = vysoká cena. To je proste fakt a tento drobec to len dokazuje. Nech sa pozeráme na to s akejkoľvek strany, cena nie je jednoducho dôvod, pre ktorý by ste siahli po tomto aute. Tak ako ani megakufor alebo noblesný priestor pre pasažierov. To, čo vás donúti siahnuť po tomto aute je presne to isté ako pri Alfe Romeo MiTo - radosť zo samotnej jazdy, radosť zo samotného vlastníctva takéhoto auta. Za tých pár dní som nalietal dosť kilometrov na to, aby som mohol prehlásiť: Fiat 500 je trefa do čierneho. A predajné výsledky či reakcie iných majiteľov mi len dávajú za pravdu. Veď koľko krát ste zažili, aby vám majiteľ rovnakého modelu auta blikal na pozdrav?