Test Hyundai Bayon 1.0 TGDI: zmenšená Kona?

Keď som mal pred približne rokom na test Hyundai Kona, myslel som si, že Bayon bude takmer zmenšenou kópiou. Má však niektoré zaujímavosti, ktoré v porovnaní s Konou môžu niekoho zaujať a tým smerom by som sa chcel zamerať. Predsa len, na prvý pohľad to nie sú až tak výrazne odlišné vozidlá.

V prvom rade je to dizajn. Konu sme vo videorecenzii trocha skritizovali za jej nevhodne umiestnené predné a zadné svetlá. Pri každom ťukanci na parkovisku sú totiž na rane a povedzme si otvorene, takýmto nepríjemnostiam sa nedá vždy vyhnúť. V prípade Bayonu je to iné.

Skvelé LED

Nie sú umiestnené v rohoch, tie zadné sú dokonca umiestnené dosť vysoko. Keď už spomínam svetlá, tak by sme sa mohli bližšie pozrieť na tie hlavné. V sérii bohužiaľ nenájdete LED, na tie je nutné zvoliť vyššiu úroveň výbavy Family. Diódy by sa mi páčili v sérii, pretože takto skvelo svietiace svetlá sú mimoriadnym prínosom pre aktívnu bezpečnosť počas nočných jázd.

Stretávací režim svieti veľmi jasne, bez výrazných tmavých miest a až ma prekvapuje, že väčší model i30 mal jednoznačne horšie LED. Diaľkový režim už nie je taký presvedčivý, ale to v tejto kategórii nie je výčitka. Jednoznačne by som preto volil minimálne výbavu Family.

Takto má fungovať asistent diaľkových svetiel

Svietiaci pás cez celú prednú šírku uvidíte svietiť len v noci, keďže zároveň funguje ako parkovacie svetlo. V základe máte tiež systém automatického prepínania diaľkového režimu. Ten funguje bravúrne a už pri minulom teste Kony som ho chválil ako ten najlepší nielen v triede, ale celkovo medzi všetkými značkami. Za toto pre Hyundai palec hore.

Keďže sme v nižšej triede a vzadu je len vlečná náprava, asi nečakáte špičkové jazdné vlastnosti. Nevadili by mi ani horšie prejazdy v zákrute, kde s pneumatikou širokou 205 mm toho veľa vodič „nenamúti“. Viac mi vadilo tvrdšie naladené tlmenie, teda pokiaľ som vzadu neviezol pasažierov, tak pri každom prejazde cez priečnu nerovnosť bolo počuť výraznú ranu. V tom momente mi pri zmene smeru jazdy zadná časť nepríjemne odskočila, to je ale dané jednoduchým podvozkom. Kto ale bude jazdiť s viacerými pasažiermi či s plným kufrom, až tak výrazne nepríjemne to vnímať nebude.

Rezervné koleso je v základe

Pri batožinovom priestore ešte ostanem. Keď som zdvihol dvojité dno, našiel som tam moje obľúbené dojazdové koleso. To je už aj v tejto triede skôr výnimkou, musím ho vyzdvihnúť ako skvelú voľbu miesto lepiacej sady. Páčili sa mi aj dve kotviace oká v podlahe, len škoda, že sa zadné sedadlá nedali sklopiť zozadu. Na to som musel prejsť k bočným dverám a sklopiť ich odtiaľ.

Predné sedadlá prekvapia výrazným tvarovaním a ani pri dlhšej ceste som z nich nemal pocit, že by mi v niečom prekážali. Samozrejme to porovnávam s danou triedou, ale v porovnaní s inými autami obstál Bayon veľmi dobre. Taktiež som si obľúbil veľmi rýchly nábeh vyhrievania predných sedadiel.

Menej ma naopak oslovil digitálny displej pred vodičom, ktorý je v sériovej výbave od Family. Má uhlopriečku 10,25 palca, čo je identická hodnota, ako stredový displej pre navigáciu, avšak málo nastavení a personalizácie vždy zamrzí. Obzvlášť preto, že niektoré automobilky aj v tejto triede dokážu ponúknuť viac.

Stredový dotykový displej s navigáciou je v základnej výbave pre všetky verzie, k nemu nemám žiadne výhrady. Prepínanie medzi navigáciou alebo menu autorádia sa deje cez dotykové plochy, našťastie hlasitosť autorádia sa mení prostredníctvom klasického otočného ovládača.

Jednozónová klimatizácia má tiež tradičné ovládanie, doslova po pamäti som si menil teplotu či zapínal a vypínal klimatizáciu. Niekoho môže zaujať aj výplň palubnej dosky, respektíve časť pred spolujazdcom, ktorá sa tvári ako veľký výduch. Ten je však len malý na boku a zvyšok je pokusom o originálny dizajn, ktorý prekvapivo neurazí, skôr zaujme.

Auto potešilo tiež výborným jemným zobrazením zadnej kamery, ktorá je tiež už v základnej výbave. Adaptívny tempomat funguje príkladne, nebrzdí príliš neskoro, takže nie je otravný. Napriek tomu by som bral možnosť prepnúť ho do bežného režimu, bez adaptívnej funkcie. Upozornenie na dopravné značky môžete vypnúť cez menu na stredovom displeji alebo tlačidlom na volante. Bayon však na prekročenie rýchlosti neupozorňoval príliš hlučne, a tak som tento systém časom prestal vypínať.

Bayonu môže byť poháňaný jedným z dvoch agregátov. Stále je k dispozícii aj atmosférická štvorvalcová jedna-dvojka, my sme mali v teste preplňovaný litrový trojvalec 1.0 TGDI. Tento motor som už spomínal pri menšom Hyundai i20. A páči sa mi jeho prevádzková efektivita...

Náš testovací okruh som odjazdil s priemerom 5,4 l/100 km, čo je hodnota identická s údajmi automobilky. Na okreskách nie je problém dostať sa aj pod hranicu piatich litrov na stovku a vyšší apetít auto neprejavovalo ani v mestskom režime, kde až výrazný podiel jázd v kolóne vyhnalo spotrebu nad 6 l/100 km. Opakom je diaľnica, kde už aj napriek dobrému sprevodovaniu má litrový trojvalec problém s prekonávaním vyšších jazdných odporov.

Testovaný kus mal príplatkovú sedemstupňovú dvojspojkovú prevodovku, ktorá pri 90 km/h znížila otáčky motora na 2000, pri 130 km/h na stále prijateľných 3000 ot./min. Podobné otáčky „točili“ trojlitrové vznetové SUV pred 20 rokmi a dnes? Stačí na to motor s tretinovým zdvihovým objemom a polovičným počtom valcov.

Vďaka priamemu vstrekovaniu sa síce podarilo znížiť spotrebu paliva, ale nevýhodou je dlhšie zohrievanie motora kvôli vyššej účinnosti. Trvalo takmer 7 km, kým bol agregát zhriaty na prevádzkovú teplotu podľa digitálneho zobrazovača. Treba na to myslieť. Ak by ste si kupovali Bayon čisto na krátke trasy, tam bude určite lepší štvorvalec 1.2 s nepriamym vstrekovaním.

Dlhšie nasávacie potrubie s medzichladičom typu vzduch/vzduch síce predlžuje dobu odozvy na stlačenie pedálu akcelerátora, na druhej strane je to ale jednoduchšie riešenie pri prípadných poruchách či nutných výmenách danej súčiastky.

Ak vás zaujíma dynamika, v meste by ste nemali byť sklamaní. Pri vyšších rýchlostiach si však treba dobre rozmyslieť, kde chcete na okreskách predbiehať, keďže o trocha vyššia stavba karosérie znateľne zvýši aj odpor vzduchu. Zrýchlenie z 80 na 120 km/h auto zvládne za 8,9 sekundy.

Pri státí na voľnobehu cítiť vibrácie, ktoré trojvalec jednoducho nezaprie. V porovnaní s konkurenčným 1.0 TSI je ich tu cítiť viac, na to sa treba pripraviť. Mnohým táto vlastnosť prekáža, osobne s tým ale veľký problém nemám. Slušne funguje tiež štart-stop, dokonca tak dobre, že ho takmer prestanete vnímať.

Záver

Pre koho je Bayon určený? Komukoľvek, kto má pocit, že si do menšej i20 nesadne s očakávanou ľahkosťou, respektíve ocení vyššie ukotvenie sedadiel. Poteší aj zaujímavý dizajn, príbuzný s väčšou Konou. A cena? Stále sa zmestí pod hranicu 20 tisíc eur, a to aj s automatickou prevodovkou. Ani tá najdrahšia verzia z vás pritom nevytiahne výrazne viac.