Test Hyundai i20 1.0 TGDI: veľmi slušný základ

Malé autá to majú stále ťažšie

Z dôvodu množstva systémov, ktoré musia implementovať sú veľakrát len zanedbateľne lacnejšie než o kategóriu väčšie kúsky. Platí to nie len pre mini autá, ale aj pre druhú kategóriu malých áut, teda segment B. Hyundai i20 je síce cenou len veľmi jemne vzdialený od menšieho i10, avšak taktiež len veľmi málo od väčšieho i30. Kto tak chce čo najviac muziky za najmenej peňazí, bude tak uvažovať a skončí v najväčšom type ponuky.

Existujú však dôvody, prečo nekupovať rovno auto segmentu C a preto sa aj autá zo segmentov B či A stále predávajú. Ak raz niekto chce malé auto primárne do mesta, horšie sa mu parkuje s väčšími rozmermi, tak si jednoducho zvolí menší kúsok. Rovnako ak záleží na spotrebe, poistke a ďalších prevádzkových nákladoch väčších kategórií, kúpa menšieho auta mnohým stále pasuje viac. Tak by som na úvod predstavil Hyundai i20, ktoré má pre mnohých práve takúto výhodu.

Dizajnovo sa od bratov odlíši

Na Hyundai sa mi páči, že dosť rozlišuje dizajn svojich vozidiel. Jednoducho z diaľky si i20 nezmýlite s i10 ani i30. Dokonca aj v prakticky bežnej výbave Family má i20 veľmi ostré hrany predného náraznika, ktoré sa mne osobne veľmi páčia, taktiež spolu s dvojicou prelisov, ktoré pokračujú cez celú prednú kapotu. Páčilo sa mi aj efektné zapracovanie tankovacieho hrdla do výrezu z boku zadného svetla. Zaujímavé a pritom dizajnovo jednoliate.

Trocha vylepšiť LED svetlá

V sérii síce boli halogénové svetlomety, avšak ďalšie výbavy už majú full LED predné svetlá. Nebudem to porovnávať s lepšími kúskami, mám však pocit, že nedávno testovaná Toyota Yaris Cross svieti lepšie. V i20 mali svetlá na môj vkus až veľa tmavších miest, ktoré mi vadia. Diaľkový režim to všetko prekryje, ten svieti veľmi dobre. No keďže tu nie sú dobre vyladené automatické diaľkové svetlá, často nimi svietiť nebudete.

Asistent diaľkových svetiel je nedotiahnutý

Bliká na protiidúce autá, neskoro stlmuje aj neskoro zapína diaľkový režim. Takto by to fungovať nemalo. Po prvotnom vyskúšaní a jazde som ho vypol a viac nezapínal. Automobilky dnes tento asistent dávajú niekedy dokonca do sériovej výbavy, pretože kamera na čelnom skle je tam aj pre iné systémy dávno, ide skôr o softwarové nastavenie. Neviem teda, či je problém v ňom alebo tie základné kamery nemajú takú citlivosť, jednoducho automatické diaľkové nefungujú dobre v mnohých lacnejších autách.

Na malé auto jazdí i20 perfektne!

Hyundai i20 má perfektne fungujúci podvozok. Na ten nemôžem povedať ani pol krivého slova. Skutočne, od malého auta asi nebudete očakávať komfort aj dobré jazdné vlastnosti, tu sa to podarilo zladiť bravúrne. Samozrejme má vzadu torznú priečku s vlečnými ramenami, ale ani pri väčšej nerovnosti zadná časť toľko neodskočí, ani nezaplávala. Auto malo obuté pneumatiky 195/55 R16, rozmerovo absolútny ideál na komfort ale aj dostatočne široké na dobré jazdné vlastnosti. Menšie by už nevyzerali dobre a väčšie by mohli zhoršiť skvelé naladenie podvozku.

Rezerva vo výbave sériovo

Po otvorení kufrových dverí na mňa vykukla ďalšia skvelá vec a tou je rezervné koleso. Vďaka bohu, že ho výrobca ponúka, dokonca sériovo. Zadné sedadlá som z kufra nesklopil, musel som ísť cez zadné bočné dvere dnu a potiahnuť tiahla, to však v tejto kategórii asi ani nevadí. Toto auto ako sťahovák slúžiť určite nebude.

Už vo výbave Family má Hyundai i20 zatmavené zadné sklá, tu ma však zaujal fakt, že sú skutočne dosť tmavé. Veľakrát je to zatmavenie od výroby jemnejšie, tu aj podľa fotiek spozorujete, že dozadu prakticky vôbec nie je vidieť. Ako vždy spomínam, ide o lepšie riešenie, ako dodatočná fólia a preto som za takúto ponuku len rád.

V interiéri ma prekvapilo zladenie palubnej dosky s tapacírom predných dverí. Málokedy sa stane v tejto kategórii, že dostanete takto tvarovaný tapacír, ktorý presne a dizajnovo zapadá do línie palubovky. Bežne dostanete tvarovaný diel, avšak nie až do takejto formy. Mne sa takéto detaily páčia, niekto môže mať pocit, že sedí aj v aute z vyššej kategórie. Tvrdé plasty tomu už veľmi nesvedčia, ale s tým sa tu nedá veľa robiť.

Chýbal bezkľúčový vstup?

Po dlhej dobe som dostal na test auto, ktoré nemalo bezkľúčový vstup a dokonca ani štartovanie. Teda dostal som bežný „vyskakovací“ kľúč. To všetko máte v pakete za príplatok aj s bezdrôtovým nabíjaním telefónu, ktoré mi chýbalo viac, ako štartovacie tlačidlo. Ak teda uvažujete nad výbavou Family, odporúčam príplatok za tento paket len kvôli tomu bezdrôtovému nabíjaniu (ak to samozrejme váš telefón podporuje).

Digitálny displej pred vodičom s uhlopriečkou 10,25 palca je vo výbave Family sériovo, avšak ako na iných vozidlách z nižšej kategórie, aj tu ho budem kritizovať za málo možností personalizácie. Máte pred sebou obrazovku s uhlopriečkou malej prenosnej televízie a pritom rozmery či dizajn rýchlomeru a otáčkomeru je stále striktne daný? Nehovorím, že ja osobne by som chcel iné zobrazenie, ale sú užívatelia, ktorým stačí vidieť len údaj o rýchlosti a zvyšok môže tvoriť napríklad navigácia. Toto tu citeľne chýba a preto by mi v aute tejto kategórie nevadil ani analógový prístrojový štít.

Hyundai síce v cenníku píše vstavanú navigáciu, ja som ju veru nenašiel. K dispozícii ale bolo bezdrôtové Apple CarPlay alebo Android Auto, takže i tak bude nový majiteľ jazdiť cez pripojený a spárovaný telefón.

Čo poteší užívateľov najviac, sú tlačidlá

Všade, kde sa pozriem, sú tlačidlá. Či už na rádio, alebo ovládanie klimatizácie, výhrevu sedadiel či volantu, všetko spúšťate cez tlačidlá. Tu tak budete vedieť zapínať funkcie aj po slepiačky, v zime pri -10 °C alebo ak si sadnete do auta po prvýkrát. Chválim. Máte tu na výber 2 jazdné módy, Normal a Sport, veľký rozdiel som ale medzi nimi veru nezaznamenal. Po štarte je vždy aktívny Normal.

Kopec asistentov sériovo

V sérii bol napríklad asistent na držanie v pruhu, na sledovanie únavy vodiča či na odjazd vozidla pred vami. Ten zvukovo aj graficky na prístrojovom displeji zobrazí, že sa kolóna pred vami rozbehla a nemáte čo zdržovať tých za vami. To by veru mohlo mať v sérii každé auto. Upozornenie na dopravné značky má trocha otravnejší zvuk, treba ho vypnúť cez približne 5 krokov v menu displeja pred vodičom, no toto majú lepšie vyriešené iné značky.

Mňa tešil jednoduchý tempomat bez udržiavania vzdialenosti a tiež sériové zadné PDC. V základe má auto aj zadnú kameru, tá je však taká núdzovka cez deň, v noci je absolútne nepoužiteľná. Ako však píšem vyššie, sériovo máte zadné parkovacie senzory a to absolútne stačí.

Litrový trojvalec poteší dynamikou

V modeli i20 si okrem základného atmosférického štvorvalca 1.2, ktorý je ako jediný dostupný v menšom sesterskom Picante, môžete kúpiť aj preplňovaný litrový trojvalec. A tak, ako mi čiastočne chýbal v menšom aute, tu som si ho o to viac užil. Niežeby to bol trhač asfaltu, ale skutočne tá atmosférická pohonná jednotka do budúcna prinesie prednostne spoľahlivosť, ale spotreba a aj výrazne lepšia dynamika je na strane preplňovaného litra.

Kto tak uvažuje aspoň nad pár jazdami po okreskách, tak tento preplňovaný liter odporúčam viac, ako atmosférický štvorvalec. Spotrebu vám tiež nezvýši, ba naopak. Zatiaľ čo s Picantom a 1.2 DPI som odjazdil náš trimix za 5,3 l/100 km, tu to bolo vo väčšom aute skoro o pol litra menej, len 4,9 l/100 km. Výrobca pritom píše priemer od 5,2 do 5,5 l/100 km. Tieto údaje sú skôr bližšie k tomu, ak by ste jazdili viac mestských trás. Mne sa bežne v meste podarilo jazdiť okolo 5 l/100 km, mimo mesta som dokázal jazdiť aj za spotrebu bližšie k 4 litrovej hranici.

Áno, je tu už priame vstrekovanie paliva a aj filter pevných častíc, z hľadiska následného servisu pri vyššom nájazde km bude tento trojvalec ťahať za kratší koniec voči štvorvalcovej 1.2. Za ten ťahá aj v oblasti kultúry chodu. Je to síce trojvalec, ale napríklad konkurenčné 1.0 TSI je vyvážene lepšie a nedáva o sebe dávať do karosérie až tak výrazne, ako tento agregát TGDI.

Motor treba držať v otáčkach

Pri jazde ho však cítiť nebolo, a to ani zvukovo. Treba ho však držať okolo 2000 ot./min., pri ustálenej rýchlosti na rovinke tam môžete hodiť „vyšší kvalt“ a držať otáčky aj okolo 1600. Len pri následnej akcelerácii (a to aj slabšej) už cítite, že motor protestuje a pýta si podradenie. Pri 90 km/h som odčítal, že motor "točí" približne 2000 a pri 130 km/h necelých 2900 ot./min. Na litrový motor sú to príjemne nízke otáčky a ani jazda po diaľnici tak nebude utrpením.

Spozoroval som aj o niečo dlhšie zohrievanie chladiacej kvapaliny. Nie je to žiadna tragédia, do približne 2,5 km je motor zohriaty, ak štartujete pri približne 15 °C, avšak konkurenčné TSI to zvláda rýchlejšie. Rozdielny je tiež sací trakt. Zatiaľ čo 1.0 TSI využíva vodou chladený intercooler, tak 1.0 TGDI má staršiu verziu s náporovým chladením, teda medzichladič vzduch/vzduch. Pre niekoho výhoda v jednoduchšej konštrukcii, pre iného nevýhoda z dôvodu neskoršej reakcie na stlačenie pedálu akcelerátora. Mne osobne to neprekážalo ale cítiť oneskorenie jednoducho bolo, to sa nedá oklamať.

Záver

Hyundai i20 po modernizácii cenovo výrazne nezaostáva za menšími modelmi. Je však pohodlnejší, v interiéri priestrannejší a lepšie odhlučnený. Kto nechce v malom i10 výbavu N Line, ten preplňovaný liter ani nekúpi (v Picante nie už je dostupný vôbec) a bude musieť siahnuť po väčšej i20. To bude možno pre nového záujemcu ten najväčší rozdiel. Do mesta sa však hodia oba modely.