Test Kia Picanto 1.2 DPi: mestská strela prišla o turbo, ale nie o charizmu

Malé Picanto patrí do segmentu, ktorý pomaly zaniká. Niet sa čomu čudovať. Kedysi tieto autá začínali na cene okolo 6 až 7 tisíc eur, lenže dnes (aj napriek vyšším platom) tu máme rovnako veľké autá, ktoré ale atakujú 20 tisícovú hranicu. Samozrejme, že sa potom jeden zamyslí, či nie je lepšie prihodiť doslova pár eur a kúpiť auto z vyššej triedy.

Toto rozhodnutie určite nechám na kupujúcich, tu a teraz sa budem radšej venovať odlišnostiam po facelifte. Kia začala veľmi agresívnu dizajnovú kampaň a modernizácia Picanta je toho jasným dôkazom. Veď sa pozrite na prednú časť. Vyzerá ako z iného sveta. A verím tomu, že aj o 10 rokov bude stále moderné.

Hrany kam sa len pozriete

Podľa Kii sú aktuálne módne hranaté tvary. Niekomu sa to nemusí páčiť, osobne však patrím k opačnej kategórii motoristov, pretože hranaté tvary milujem. Obzvlášť, ak ich vie výrobca skombinovať s reálne modernou karosériou. Picanto jednoducho faceliftom poskočilo a máte pocit, že pred vami stojí nový model a nie len modernizované vozidlo. Toto sa automobilke skutočne podarilo.

Predné diódové svetlá ani neurazia, ale ani neprekvapia. Jednoducho sme v triede tých najmenších áut, čiže už fakt, že máme k dispozícii takto modernú techniku, je príjemné zistenie. Základ sa stále spolieha na halogénové žiarovky, LED máte až vo vyššej výbave. Treba však myslieť aj na fakt, že pri prípadnej nehode bude tento typ drahší, konkrétne vám z peňaženky vytiahne cez 1400 eur za jeden kus. Druhovýrobu veľmi neočakávajte, tá sa do LED svetlometov príliš "nestará".

Asistenta diaľkových rovno vypnite

K stretávaciemu režimu mám mierne výhrady, konkrétne v množstve slabšie osvetlených miest. Žil som v presvedčení, že niečo podobné v dnešnej dobe nebude aktuálne. Naopak, diaľkový režim je až prekvapivo silný a prekoná aj horší pocit zo slabších stretávacích svetiel. Čo mi ale vadilo a nechával som ho preto vypnutý, je asistent diaľkových svetiel. Prakticky vždy mi protiidúce autá museli zablikať a až následne došlo k prepnutiu. A neskoro tiež aktivoval diaľkový režim, preto som sa naučil tohto asistenta takmer hneď vypnúť.

Skvelý podvozok

V základnej výbave dostanete 14-palcové oceľové disky, avšak naša testovaná GT-Line jazdila na efektných 16-palcových hliníkových kolesách s pneumatikami 195/45 R16. To je skoro nízkoprofilový rozmer a je fakt, že by ste na bočniciach veľa gumy na tlmenie nerovností nenašli. Čo bolo pri jazde aj cítiť, aj keď sa podvozok správa veľmi vyrovnane a ani vysoká stavba karosérie ho pri prudkej zmene smeru jazdy príliš nerozhodila.

Od jednoduchého podvozku lacného auta nemôžete chcieť komfort Mercedesu, ale v tomto prípade sa konštruktérom podarilo naladiť veľmi slušný kompromis medzi pohodlím a jazdnými vlastnosťami. Aj preto mi tie šestnástky zase tak veľmi neprekážali, aj keď som presvedčený, že v meste (s množstvom nástrah v podobe obrúbníkov) bude rozumnejšie zvoliť menší rozmer s vyšším profilovým číslom.

V batožinovom priestore stále nájdete priestor pre rezervné koleso, ale v štandardnej výbave dostanete len sadu na lepenie defektov, navyše bez možnosti príplatiť si aspoň za dojazdové koleso. Osobne by som to neriskoval a zistil u predajcu, či nie je možnosť priplatiť si za dojazdovku, keď na ňu miesto v aute nechýba. K dispozícii je tiež dvojité dno, to však asi stále budete mať uložené vo vyššej pozícii. I tak po sklopení zadných sedadiel nedostanete úplnú rovinu, to sa ale pri takomto aute príliš neočakáva a nepovažoval by som to za chybu.

Aj keď sa môže zdať, že Picanto je pomerne nízko položený automobil, nastupuje sa doň prekvapivo dobre. To by mohli oceniť najmä starší vodiči, pre ktorých môže byť Picanto dobrým automobilom do mesta, napríklad ako náhrada za staršiu Feliciu. Na krátkej trase vám nebudú vadiť ani horšie sedačky, ktoré ale v tomto aute neurazia. Nikto asi neočakáva, že budete s Picantom jazdiť na dovolenku k moru.

Posed za volantom je dobrý, pozíciu si nájde každý, ale je lepšie zvoliť si aspoň druhý stupeň výbavy, aby ste dostali aj výškovo nastaviteľné sedadlo vodiča. To totiž nie je v sérii a určite by som ho v tomto aute potreboval. Prvý stupeň asi bude voliť minimum kupujúcich, chýba v ňom dokonca i manuálna klimatizácia, za ktorú si priplatíte v takmer rovnakej čiastke, ako je rozdiel v cene medzi základom a vyšším stupňom výbavy, v ktorom toho ale dostanete oveľa viac. V testovanom aute bola klimatizácia automatická, to však nepovažujem v tejto triede za nutnosť a pokojne by som prežil aj s manuálnym ovládaním.

Trocha ma mrzí fakt, že Kia prišla aj v Picante s plne digitálnym displejom, ktorý je v sérii pre všetky verzie. Je totiž veľmi jednoduchý. Chápem, že nákladu na výrobu sú v porovnaní s bežnými analógovými budíkmi nižšie, preto v aute tejto veľkosti asi má svoje miesto. Ale mohli ho navrhnúť tak, aby bol lepšie konfigurovateľný. Pred sebou tak máte stále len digitálne zobrazenie rýchlosti a otáčok a v strede pár údajov o jazde či navigácii (len šípkami). To je také plýtvanie priestorom, že mi to jednoducho nedá a musím kritizovať. Horšia antireflexná vrstva je už len čerešničkou na torte s dôvodom, prečo by som určite chcel naspäť pôvodné analógové prístroje.

Naopak, v strede umiestnený veľký dotykový displej je skvelý. Už v sérii máte dokonca navigáciu (aj kvôli takýmto položkám je Picanto dosť drahé) s veľmi peknou grafikou. Od základu je k dispozícii aj pripojenie AppleCarPlay a Android Auto, čiže aj tak asi budete používať skôr navigáciu z telefónu.

Pred radiacou pákou nájdete ovládače vyhrievaných sedadiel, čo už dnes nie je nič výnimočné ani v tejto triede, lenže Picanto má tiež vyhrievaný volant, čo neponúka len tak niekto. Klimatizáciu ovládate pomocou gombíkov, teda tak, ako to budú mať majitelia radi.

Množstvo povinných asistentov v sérii je tiež ďalším dôkazom, že Picanto už nemôže byť auto za pár tisíc eur. Máte tu brzdového asistenta, sledovanie pozornosti vodiča, systém udržiavania vozidla v jazdnom pruhu či rozpoznávanie dopravných značiek. To mimochodom značky prečíta, ale pri prekročení rýchlosti nereaguje. Zrejme išlo o starší kus, pretože nové autá vás na vyššie tempo povinne musia na tento fakt upozorniť.

Žiadne otravné pípanie

Aktívny asistent udržania v pruhu zapínate tlačidlom na volante s logom... volantu. Ak chcete deaktivovať aj upozornenie na prekročenie pozdĺžnych čiar, stačí tento gombík dlhšie podržať a systém je deaktivovaný. Jednoduché, rýchle a účelné. Za to palec hore. Čo ale pochváliť nemôžem, je zadná kamera. Máte ju už v sérii, od základu, jej zobrazenie je však použiteľné len cez deň. V noci je prakticky nepoužiteľná. V základe máte aj zadné parkovacie senzory, tie by mi absolútne stačili, predsa len, Picanto nie je 5-metrová limuzína.

Jednoduchá atmosféra

Pod kapotu testovaného auta pracoval 1,2-litrový zážihový štvorvalec s nepriamym vstrekovaním paliva. Má reťazové rozvody a v porovnaní s nedávno testovanou Mazdou 2 sa dokonca v motorovm priestore „tvári“, že jeho údržba nebude v budúcnosti náročná. Nemá priame vstrekovanie paliva a ani filter GPF. S agregátom je spojená len 5-stupňová manuálna prevodovka a pri 90 km/h bude motor „točiť“ 2400 a pri 130 km/h už 3600 ot./min. To síce nie je veľa, keď si predstavím, kde bude auto primárne jazdiť, avšak ani v týchto otáčkach nie je motor veľmi pružný.

Maximálny krútiaci moment (113 Nm) je dostupný až pri 4200 ot./min., preto budete musieť podraďovať pri snahe jazdiť len trochu svižnejšie. V meste je preto lepšie jazdiť s viac vytočeným motorom, ako by ste si možno mysleli, že bude stačiť. Čo je asi ten hlavný dôvod, prečo ani spotreba nie je až taká nízka, ako by ste od tohto auta asi čakali. Náš trimix som odjazdil za 5,3 l/100 km, čo je dokonca o pol litra viac, ako nedávno testovaná Mazda 2 s 1,5-litrovým štvorvalcom. Ani na okreskách sa nedostanete výrazne bližšie k 4-litrovej hranici, diaľnica bude samozrejme dvíhať priemernú spotrebu k 7-litrovej hodnote.

Potešilo ma však rýchle zohrievanie motora, ktorý už má chladené výfukové zvody. Tento trend očividne postupne prichádza aj do nepreplňovaných agregátov. V takto teplom počasí som mal agregát zohriaty po studenom štarte už približne po 1 km jazdy. Kia pravdepodobne zapracovala na tejto časti, aby motor plnil emisné normy o niečo skôr.

Za príplatok máte k dispozícii aj robotizovaný manuál, ktorý možno bude pre niekoho lepšou voľbou do mesta, ja by som však príplatok 1000 eur, ktorý zaň Kia chce, radšej investoval do niečoho iného. Nie je to ideálny typ prevodovky a do mesta už vôbec nie. Aj napriek tejto kategórii nebudete s pákou radenia bojovať a dráhy sú (opäť s prihladnutím na segment) relatívne presné, preto sa manuálu nebojte.

Mimochodom, v predfaceliftovom aute ste mohli mať aj najvýkonnejší litrový preplňovaný motor, ktorý som mal na test relatívne nedávno. Využíval priame vstrekovanie a aj jeho údržba bude v budúcnosti náročnejšia. Dynamicky to bola iná liga a ani spotreba prekvapivo nebola vyššia, práve naopak. Žiaľ, tento agregát si dnes už nekúpite. A na mieste je otázka, či kvôli zdražovaniu pod kapotu vôbec niekedy vráti.

Záver

Kia Picanto je jedným z posledných mohykánov, ktorí ešte v tejto kategórii áut prežívajú. Na jednej strane je to skvelé, že máte na výber aj malé auto, na druhej strane však Picanto trpí stúpaním cien výrazne viac, ako násobne drahšie vozidlá. Ak totiž kedysi stálo v základe 6000 eur a najdrahšie bolo za 10 tisíc, dnes začína na hranici 14 tisíc a najdrahšie s príplatkami atakuje hodnotu 20 tisíc eur. Obávam sa, že to bude akceptovať málokto. Kia sa snaží vyššie ceny ospravedlniť aj bohatou základnou výbavou, kde okrem povinných asistentov dostanete napríklad aj navigáciu, zadné senzory či kameru, to ale mnoho zákazníkov v tejto kategórii pravdepodobne nepotrebuje a ani by si za ne nepriplácalo. Aj preto mnohí siahnu radšej po aute o chlp drahšom, ale z vyššieho segmentu. To ale nie je problém len Picanta, ale všetkých mestských mini. Picanto je však dobré a obzvlášť po modernizácii dizajnovo netradičné auto s bohatou výbavou.