Test Mini Aceman SE: elektrická štýlovka. Len do mesta?

Páči sa vám? Pretože Mini je celkom často hlavne o emóciách. Málokto si ho kupuje kvôli infotainmentu, batožinovému priestoru či dobrej cene. Tu ide predovšetkým o dizajn, výnimočnosť a jedinečnosť na cestách. Toto reprezentuje Mini vo všetkých svojich modeloch a Aceman nie je výnimkou.

Je jedinečné? Áno, je. Neprehliadnete ho na ceste? Celkom určite. Dizajn proste predáva a na to tvorcovia stavili. Aceman je jedinečný, nepomýlite si ho so žiadnym iným automobilom, a to môže byť pre niekoho rozhodujúcim faktorom. Predná časť nenechá nikoho na pochybách, že máte pred sebou práve Mini. Veľké predné svetlá už nemajú typický okrúhly tvar, diódové denné svietenie po okrajoch však odkazuje na iné modely značky. Mojim problémom je len to, že sa mi to ako celok nejako nepozdávalo.

Mini prezentuje model Aceman ako crossover, čakal by som však, že bude o trochu vyšší stavbou i svetlou výškou. Na tomto konkrétnom kúsku bol prikúpený paket JCW. Ide o športovejšie ladený exteriér, ktorý v mojich očiach Aceman trochu „skrášlil“.

Kde je funkcia matrix?

Predné LED máte už v sérii, za príplatok si môžete kúpiť len rozšírené diódové svetlá, ako ich značka nazvala. Majú rôzne funkcie, napríklad prisvietenie do zákrut či širší svetelný lúč v meste, to však nenahradí funkciu matrix v diaľkovom režime, ktorá tu chýbala.

Snažil som sa v konfigurátore naklikať, či si ju môžem aspoň prikúpiť. Žiaľ, pre Aceman SE táto funkcia nie je dostupná. Čo je škoda, pretože stretávací aj diaľkový režim fungovali bez chýb, bez tmavých miest a mal slušný dosvit do diaľky. Bez funkcie matrix ste však ochudobnený o tú najzásadnejšiu inováciu v oblasti vonkajšieho osvetlenia za poslednú dekádu, a tak to musím skritizovať. Obzvlášť v prípade auta s takouto cenovkou. Ak sa ale budete chcieť hrať, môžete si zvoliť jednu z viacených grafík predných denných i zadných združených svetiel. Nakoniec, prečo nie. Toto k Mini patrí.

Pozrite sa z boku

Profil auta v testoch obvykle nespomínam, nie je dôvod. Ak sa ale pozriete na boky tohto auta, nepripomína vám niečo? Mne osobne v tomto prevedení s červeným lakom a čiernymi podbehmi na blatníkoch najviac  pripomínal bratislavské autobusy, a to obzvlášť kvôli tvaru podbehov. Nie sú totiž okrúhle a nekopírujú presne tvar kolesa, ale smerom dozadu sú mierne pretiahnuté.

Automobil jazdil na pneumatikách s rozmerom 225/45 R18, čo už samo o sebe je dosť nízkoprofilový rozmer. Asi tušíte, že to nebola komfortná jazda a máte pravdu. Aceman vás vytrasie, obzvlášť na horších cestách. Občas som mal pocit, že sedím v motokáre. Naopak, kto chce auto s podobným charakterom a chce sa tak cítiť, tomu bude Aceman vyhovovať. K tomu dostane veľmi mrštné vozidlo, ktoré zvláda zákruty pozoruhodne vysokým tempom. V tomto smere musím Mini pochváliť, pretože aj vďaka nižšiemu ťažisku, tvrdšie naladenému podvozku a nízkoprofilovým pneumatikám si krásne okresky skutočne užijete. A pochvalu si zaslúži aj dizajn diskov, ktorým Mini dalo meno Rallye Spoke Vibrant Silver. Kúpite ich za príplatok až 3000 eur, ale sú neprehliadnuteľné.

V kufri asi neoceníte vysokú nakladaciu hranu, to je ale tak trocha daň za dizajn. Pod podlahou sa nenachádza ani priestor na dojazdové koleso, ktoré si samozrejme ani neobjednáte. Pod dno kufra sa zmestili len nabíjacie káble a sada na lepenie pneumatík. S nízkoprofilovými pneumatikami však niekedy môže prísť chvíľa, že by ste tú sadu veľmi radi vymenili aspoň za dojazdovú rezervu.

Trocha zamrzí pozícia za volantom. Nielen ja, ale viacero vodičov, ktorých som do auta posadil, mi povedalo, že by si ešte o čosi potrebovali znížiť sedadlo. Pritom som mal pocit, že v prípade sedačky spolujazdca to ide. Obe boli pritom elektricky polohovateľné, teda toto nemôže byť argument.

Dokonca s masážnou funkciou

Tým ale výčitky smerom k sedadlám končia. Sú dobre tvarované, možno mi trocha chýbala výsuvná podpora na stehná, ale to už je vec vkusu či skôr výšky a typu postavy. Mini dokonca ponúka masážnu funkciu, ale len pre vodiča. V cenníku ju hľadajte ako aktívne sedadlo a mal by som dodať, že to plnohodnotnú masáž v drahých autách nenahradí, ale určite vám pomôže znížiť únavu pri dlhších cestách.

A páčil sa mi tiež volant. Bol presne taký hrubý, aby sa dobre držal, mal tvar kruhu, v spodnej časti nie je zbytočne skosený a k tomu ponúka len fyzické tlačidlá. Presne takto si predstavujem funkčnú vec, ktorú by si zaslúžili i autá iných značiek.

Pred vodičom sa z palubnej dosky po štarte vysunie malý head-up displej. Väčšinou zobrazenie na výsuvnom paneli nemusím, tu mi však príliš neprekážalo. Jediný problém by som videl v tom, že je príplatkový, teda v základnej výbave sa rýchlosť zobrazí len na stredovom okrúhlom displeji.

Je jedinečná, ale...

Keď už som obrazovku na palubnej doske spomenul, mal by som dodať, že tento tvar je jedným z typických znakov automobilky. Konštruktéri sa navyše s infotainmentom celkom vyhrali a prináša prvotriednu grafiku. Niekomu by však mohlo prekážať, že údaje z palubného počítača nebude mať zobrazené pred sebou, a zároveň si nemôže naraz zobraziť aj navigačnú mapu.

Všade samé dotyky

Negatíva? Nastavenie teploty či výhrevu sedadiel prebieha len prostredníctvom displeja. Plocha sa však zmenší a pri opätovnej zmene tak najprv musíte kliknúť do tohto priestoru, zobrazenie teploty sa opäť zväčší a až následne si môžete niečo zmeniť. Počas jazdy je to vyslovene nebezpečné, rovnako aj vypnutie výhrevu volantu či sedadiel.

Pod displejom je zopár tlačidiel, ktoré sú opäť hlavne dizajnové. Napríklad pri štarte musíte otočiť vypínačom, podobne ako kľúčom v spínacej skrinke. Vedľa je zas volič jazdného režimu, ktorý ponúka aj režim rekuperácie B. Jej úroveň si nastavíte na centrálnom displeji. Našťastie je tu tiež bežný otočný ovládač hlasitosti rádia, takže základnú funkciu audiosystému nemusíte loviť na dotykovom displeji.

Jedným tlačidlom

Kto nemá rád nové asistenčné systémy, ten si v Acemane príde na svoje. Nie že by tu neboli, ale jedným tlačidlom sa dostanete do správneho menu, kde si ich veľmi jednoducho môžete všetky povypínať. Ale napríklad upozornenie na prekročenie rýchlosti pípa pomerne nevýrazne, neobťažuje, a preto som ho nechával zapnuté.

Adaptívny tempomat sa dá prepnúť len na obmedzovač rýchlosti a asistenta jazdy, ktorý vám pomáha s udržaním v pruhu. Funguje perfektne, skutočne dokáže udržať auto takmer v strede jazdného pruhu. Na prvotriednej úrovni boli kamerové záznamy, ale to od auta z dielní BMW asi očakávate.

Keď som sa do auta posadil prvý krát a pridal som, mierne ma zaskočil zvukový prejav. Elektromotor žiadny výraznejší zvuk samozrejme nevydáva, respektíve v kabíne ho prakticky nezaregistrujete. Mini však do menu pridalo rôzne zvukové efekty. Tie sa našťastie dajú vypnúť a ostanú deaktivované aj po ďalšom štarte. Urobil som to tiež, mal som z nich pocit, že šoférujem vesmírnu loď alebo hrám staré hry na Atari. Auto dokonca po prudkom pridaní a ubratí plynu simuluje niečo ako „prdenie“ do výfuku. Bolo to však skôr komické ako vážne.

Ako elektrický Aceman jazdí? V prvom rade by som mal dodať, že išlo o predokolku s jedným elektromotorom pri prednej náprave s jednostupňovým redukčným prevodom. Vo verzii SE má jednotka 160 kW (218 koní) a 330 Nm. Aj keď má automobil takmer 1,8 tony (presne 1785 kg), zrýchlenie z 0 na 100 km/h výrobca uvádza za 7,1 sekundy. Stačí to?

Jednoznačne áno. A zmeral som aj pružné zrýchlenie z 80 na 120 km/h. Acemane SE ho zvládol bravúrne. Ide o najrýchlejšie auto (pri meraní tejto disciplíny), ktoré som mal k dispozícii (od začiatku zverejňovania týchto údajov). Vyšiel mi čas tesne nad 4,5 sekundy, čo je pozoruhodné číslo.

Jedným pedálom, až do zastavenia

Zaujímavá ale nie je len dynamika elektrického Mini. Aceman okrem toho, že okamžite ponúka maximálny krútiaci moment, tak sa mi tiež páčil spôsob nastavenie jeho rekuperácie. Fungovala tak bravúrne, že som počas celého dňa dokázal jazdiť bez stlačenia brzdového pedálu. Stačilo pritom len s citom pracovať s pedálom akcelerátora, pričom auto dokáže spomaliť až do úplného zastavenia. Jazdite týmto štýlom a brzdové kotúče vám skôr zhrdzavejú, než by mali skončiť opotrebované.

Poďme sa ešte pozrieť na spotrebu. V bratislavskej premávke som jazdil za približne 17 kWh na 100 km. Aj keď má Mini tepelné čerpadlo, spotreba v zime je zákonite vyššie ako v letných mesiacoch. Odhadujem, že v teple Aceman po meste zvládne 15 kWh/100 km. Náš trimix auto prešlo s priemerom 18,2 kWh/100 km, čo nie je zlá ale ani perfektná hodnota. Najväčší podiel na tom mala diaľnica, kde rástla spotreba vysoko nad 20 kWh/100 km.

Mimo mesta som sa tiež pohyboval na úrovni okolo 16 až 17 kWh/100 km, výrobcom udávaných 14,7 kWh/100 km je možných asi v lete, v meste, s vyšším podielom rekuperácie. Spotrebou ma preto Aceman príliš nepresvedčil, jeho prevádzková efektivita mohla byť lepšia.

A čo nabíjanie? Akumulátor má využiteľnú kapacitu 49,2 kWh, Mini deklaruje maximálny nabíjací výkon na nabíjačke typu DC do 95 kW. Nameral som maximálne 72 kW na 150-kW nabíjačke. Palubná nabíjačka typu AC umožňuje 11-kW nabíjanie, takže ak máte doma wallbox, cez noc nabijete bez problémov do maxima už o pár hodín. V nabíjacom výkone je však Aceman len priemer, ktorý síce neurazí, ale ani nenadchne.

Záver

Mini Aceman je štýlový elektromobil. Pričom ten štýl by som zdôraznil. Nie je to zlé batériové auto, ale tu hrá prvé husle hlavne dizajn. Určite sú aj lepšie elektrické crossovery. Či aj zaujímavejšie vyzerajúce, to netuším. Dizajn je nakoniec čisto subjektívna záležitosť. Obzvlášť za danú cenu by som ale očakával aspoň určité prvky, ktoré mi tu chýbali. Chápem však, že bežnému užívateľovi to nebude prekážať a už vôbec nie, ak si vyberá auto kvôli tomu ako vyzerá. A tu bude Mini Aceman bodovať najviac.