Test: Mini Clubman Cooper D (F54)

Snáď všetky deriváty Mini chceli byť ešte štýlovejšie ako samotný originál. Väčšinou to nedopadlo veľmi dobre. Niektorým z nich sme už počas testov predpovedali veľmi ťažký život a malú perspektívu. V niektorých prípadoch po pár rokoch prišlo na naše slová. Manažéri už rozhodli, že niektoré modely prestanú vyrábať a nástupcov im neplánujú. Za všetky spomeniem Mini Coupe/Roadster a Mini Paceman. Ani Mini Countryman nás nijako zvlášť nenadchol. Každý zo spomenutých však pre iné dôvody. Jeden jazdí skvelo, snáď lepšie než 3-dverák, no snáď každý angličák vyzerá lepšie. Iný je síce praktický a nevyzerá najhoršie, no sľub, že z neho bude atlét, ostal kdesi na papieriku s novoročným predsavzatiami... 

S väčšími rozmermi III. generácie si mohli dovoliť postaviť aj praktickejšie a logickejšie verzie. Žiarivým príkladom je 5-dverové Mini. Ako sme zistili v teste verzie MINI Cooper D, stále si zachovalo hravosť a športové jazdné vlastnosti (aj s dízlom) a navyše získalo lepší prístup na zadné sedadlá. Nie je to síce ideálne, no ak chcete 5-dverové Mini, už nemusíte kupovať len súvečkoidný Countryman. Nárast rozmerov sa pozitívne prejavil aj na ďalšom modeli. Na kombi verzii Clubman. Teraz je to už na pohľad seriózny kus auta, ktorý rozmermi konkuruje aj autám nižšej strednej triedy ako Golf, Mégane, či Astra. Rázvorom a vnútorným priestorom určite. Jeho veľkosť však so sebou prináša aj logické otázky. Je skutočne tak praktický? Ako sa to prejaví na jazdných vlastnostiach? Má ešte charakter Mini, alebo sa z neho stala nemotorná karikatúra? Ak chcete odpovede, pozývam vás k nasledujúcim riadkom. Na test sme mali Mini Cooper D Clubman. Inými slovami, štýlový, stredne športový kombík s úsporným nafťákom.

Obvinenie, že táto verzia, podobne ako viaceré spomenuté v predošlom odstavci, vznikli na želanie revolučne sa cítiacich manažérov, by bol veľký omyl. Pozrime sa trochu do histórie. Mini prišlo s verziou kombi už v roku 1960. Meno Clubman však kombík dostal až v roku 2007 už pod vedením BMW. Mini Clubman sa síce na trhu objavilo už v roku 1969, no pôvodne označoval inú verziu, nie kombi. V roku 1960 totiž prišla na trh úžitková verzia Mini Van a v roku 1961 aj civilná kombi verzia. Keďže v 60-tych rokoch bolo Mini na trhu pod dvoma značkami, malo aj kombi dve mená: Morris Mini Traveller a Austin Mini Countryman. Všetky verzie mali rovnako predĺženú karosériu. Rozdiel bol v tom, že Van nemal zadné bočné okná, ani zadné sedadlá. Clubman a Traveller mali v luxusnejších verziách v zadnej časti dokonca drevenú konštrukciu. Tá však bola čisto dekoratívna, nemala žiadny nosný charakter. Mini v tých troch verziách prvýkrát dostalo predĺženú, vtedy trojdverovú karosériu a charakteristické dvojkrídlové dvere pre vstup do batožinového priestoru. Kde sa vzal názov Clubman? Prišiel na svet až v roku 1969 a označoval modernizovanú verziu s novou prednou maskou a svetlami. Slúžil rovnako pre krátke Mini, ako aj pre kombi verziu. Tá dostala typický prívlastok Estate. Keď teda v roku 2007 prišlo BMW s kombi verziou znovuzrodeného Mini, siahlo síce po názve z histórie, no nie po takom, ktorý tradične táto verzia nosila. Meno Countryman si logicky nechali pre Mini SUV.

Vráťme sa k aktuálnemu Mini Clubman. Už na pohľad je praktickejší ako predošlá generácia. Tá mala 4-dverové usporiadanie s protismerne sa otvárajúcimi dverami na pravej strane. Síce zaujímavé riešenie a v krajinách, kde sa jazdí vpravo, znamenalo vystupovanie zo zadných sedadiel smerom ku chodníku, teda na bezpečnú stranu. Problém bol v tom, že Mini používalo rovnakú karosériu aj pre trhy, kde sa jazdí vľavo. A napríklad v "domovskej" Británii celkom veľký krok vedľa. Nový Clubman sa výstrelku zbavil a prišiel normálny 5-dverový model, čo je rozhodne plus. Jediné, čo si zachoval, sú typické dvojkrídlové dvere vzadu. Úprimne? Aj tie sú skôr imidžové ako praktické...

Clubman oproti predchodcovi výrazne narástol. Rázvor je slušných 2 670 mm, čo je o 122 mm viac ako má minulá generácia. Touto hodnotou sa zaradil ku kombíkom nižšej strednej triedy ako VW Golf Variant (2 635 mm), Ford Focus Combi (2 648 mm), Opel Astra Sport Tourer (2 662 mm), Škoda Octavia Combi (2 686 mm), alebo Mégane Grandtour (2 712 mm). Ako sa to prejavilo? Asi neprekvapí, že je to zatiaľ najpohodlnejšie Mini, čo sa týka sedenia vzadu. Clubman má totiž o 103 mm dlhší rázvor ako 5-dverové Mini. Tých 10 cm sa veľmi pozitívne prejavilo na veľkosti zadných dverí, ale aj mieste pre cestujúcich. Na zadné sedadlá sa nastupuje úplne pohodlne, ako do akéhokoľvek z vyššie menovaných áut. 5-dverové Mini tu predstavuje iba akýsi medzistupeň. Má totiž krátke zadné dvere a človek má pri nastupovaní dozadu pocit, akoby boli zadné sedadlá umiestnené v kufri auta. Mini Clubman je plne použiteľné auto pre štyroch dospelých aj na dlhšie cesty.

Objemom batožinového priestoru 360 l však môže Clubman konkurovať len hatchbackom nižšej strednej triedy. Nie ich kombi variantom. Je to síce najviac, čo akékoľvek Mini ponúklo, no stále menej ako ponúkne napríklad Mercedes CLA Shooting Brake, ktorý je konkurentom Clubmana aj v cene a imidži. Kufor má rovné steny, bez zbytočných výstupkov, takže spomenutý objem je ozaj využiteľný naplno. Krídlové dvere navyše sľubujú dobrý prístup, podobne ako na dodávkach. No pravdou je, že tu sa nám veľmi neosvedčili. Auto je relatívne nízke. To by nebol problém. No pri bežných hatchbackoch nás piate dvere výklopné dohora podvedome navedú a prinútia pri nakladaní dostatočne skloniť hlavu. V Clubmane si budete zvykať a je veľmi pravdepodobné, že prvých pár týždňov budete mať odtlačený strešný spojler na čele. Prosto každý z redakcie, kto do Clubmana niečo nakladal, si udrel hlavu, lebo sa dosť nesklonil. A to máme rôzne výšky, od cca 170 až po 195 cm. Zadné dvere sa navyše otvárajú iba o 90°, takže blokujú prístup z boku, najmä v stiesnených priestoroch. Zaujímavé je aj umiestnenie brzdových svetiel. Tie nie sú v zadných združených svetlách, ale v nárazníku. Výrobca zrejme myslel na prípady, keď bude vodič prevážať dlhšie predmety, ako sa do auta zmestia, a bude musieť absolvovať cestu s otvorenými dverami. Brzdové svetlá aj v tom prípade zostávajú viditeľné.

Nuž, ale prejdime základnej otázke. Zachoval si Clubman hravý, dravý a športový charakter Mini, ktorý milujeme? Kým sa k tomu dostaneme, dajme si pár čísel. Clubman má o 175 mm dlhší rázvor ako 3-dverové Mini a o 103 mm dlhší rázvor ako 5-dverové Mini. To sa zákonite muselo prejaviť. Navyše je v rovnakej verzii o 185, respektíve o 135 kg ťažší ako troj- a päťdverová verzia. Vývojový tím si však na podvozku dal ozaj záležať a výsledok je výborný. Podvozok je športový aj pomerne komfortný a dobre filtruje nerovnosti. Dlhší rázvor mu navyše pridal na stabilite a hoci už nie je taký obratný, ako 3-dverové Mini, je Clubman v zákrutách naozaj dobrý.

Pod kapotou modelu Cooper D je 2,0 liter dízel. U nás bude zrejme najobľúbenejšou motorizáciou. Ponúka slušných 110 kW (150 k) pri 4 000 ot a krútiaci moment 330 Nm pri 1 750 ot. To pri hmotnosti 1 320 kg (bez vodiča) stačí na fakt svižnú jazdu. Auto pri bežných rýchlostiach krásne zrýchľuje a aj napriek dízlu pod kapotou je dynamické. Veď už papierové zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 8,5 s hovorí za veľa. Meno Cooper na tomto modeli ozaj nie je mrhanie štítkami. Motor bol v našom prípade spriahnutý s 8-stupňovou automatickou prevodovkou Steptronic. Clubman je vôbec prvé Mini, ktoré tú možnosť ponúka. Prevodovka pracuje hladko, rýchlo a aj vďaka nej sme na testovacej trase dosiahli kombinovanú spotrebu 5,8 l/ 100 km. Ak by ste chceli ešte športovejšieho Clubmana, predajca vám rád ponúkne okrem verzií Cooper S a Cooper SD aj super ostrú verziu John Cooper Works s 231 k benzínovým dvojlitrom a pohonom všetkých kolies ALL4. Po skúsenosti s ostrou verziou JCW v modeli Countryman by sme však veľmi polemizovali, či má mini kombi v superšportovej verzii vôbec zmysel. V prípade SUV Countryman iste nemá.

Vnútri je aj Clubman klasické Mini. Vodič a spolujazdec sedia v dobre tvarovaných, športových sedadlách, volant dobre padne do ruky a má príjemne hrubý veniec. Aj najväčšie Mini si vďaka pomerne malému sklonu čelného okna zachovalo atmosféru hot rodu. Prístrojová doska je v podstate prebratá z trojdverovej verzie. Auto zvnútra pôsobí širokým dojmom a hoci sme to konštatovali už dvakrát, znova musím pochváliť rozhodnutie premiestniť otáčkomer a rýchlomer pred vodiča na stĺpik riadenia. V kontexte interiéru pôsobí trochu čudne a lacno iba páka automatickej prevodovky. Trochu mrzí aj fakt, že príplatkové LED svetlá neponúkajú adaptívne funkcie, ako natáčanie do zákrut, či vyrezávanie. Nuž a už klasicky si za každú položku, ktorú v katalógu zaškrtnete, navyše riadne priplatíte. Ach tie prémiovky... Toto všetko je krutou daňou za možnosť takmer nekonečných možností si svoje autíčko nakonfigurovať absolútne podľa seba. Žiadne balíky výbav, žiadne obmedzenia. Len vaša ochota platiť.

Nové Mini Clubman už nie je iba imidžová hračka, ale seriózne použiteľné rodinné auto. Nesklame ani jazdnými vlastnosťami a hoci už nie je také obratné ako 3-dverové Mini, stále je rýchle a jazdu v zákrutách si užijete. Za štýl, imidž a prémiovosť si však musíte riadne priplatiť.

MINI Cooper D Clubman (F54)

rok výroby 2015

Cenník Mini Clubman platný na Slovensku