TEST MINI COOPER II

Ako všetko, aj nové Mini má pre i proti. Zaujíma vás, koľko toho „zlého“ je? I nás to veľmi zaujímalo. Urobím to inak ako obvykle. Najprv vysypem všetko, čo sa mi nepozdávalo. Keď si začnete klopať na čelo, ako som mohol napísať tú počiatočnú oslavnú ódu, dám vám všetko, čím si ma Mini doživotne získalo. Súhlasíte? Vlastne inú možnosť ani nemáte...

Vraj nové Mini? Už to tu raz padlo, však? Vy pritom stále nechápete, prečo sa pozeráte na obrázky predošlej generácie. Žeby klasický tlačiarenský škriatok? Prizrite sa lepšie. JE to nové Mini. Ale rozdiely sú také nepatrné, že ani autopacienti nie sú schopní letmým pohľadom rozoznať prvú od druhej. Totálne šokovaný som bol v okamihu, keď oba parkovali vedľa seba. I vtedy na ne musíte zízať, aby ste videli rozdiely. Až sa mi na jazyk tlačia slová modernizácia či facelift. To by však bol hrubý omyl, dámy a páni. Nové Mini je väčšie, trošku vyššie, širšie a hlavne dlhšie. Má iný motor, 6-stupňovú prevodovku, iné vyladenie podvozka, interiér a nepatrne väčší kufor. Tvorcom nesmierne záležalo na zachovaní identity a retrodizajnu. Podarilo sa to tak, až to ich samých mätie. Podoba so starším typom je pre bežné nové auto obrovské mínus. Pre Mini je to cnosť. Má to svoje „ale“. Tvar karosérie, diktovaný mnohými tradičnými prvkami, ako skoro kolmé čelné sklo a rovná strecha, spôsobuje veľký aerodynamický hluk. Dokonca, povedzme pri 130 km/h, taký, aký v súčasných autách nezažijete azda ani pri 200. Sadám do športovo tvarovaných sedadiel. Všetko sa zdá byť fajn. Začnem nastavovať optimálny posed a žasnem, ako rýchlo a ľahko sa to dá. Stĺpik riadenia nastaviteľný v každom smere krásne dopĺňa kompletne nastaviteľné sedadlo. V tomto bode však lakťová opierka zavadzia viac než kamienok v topánke. Páčku sklonu operadla kryje tak dokonale, až mám pocit, že tu nie je.

Štartujem, tentoraz gombíkom hneď vedľa portu na kľúč. Zvuk novej 1,6-ky, vyrábanej spoločne s PSA, nie je až taký plný a dravý ako som čakal. Štvorvalec v Mini má, na rozdiel od použitia v koncerne PSA, jedinečnú technológiu variabilného časovania a zdvihu ventilov Valvetronic. To mu dáva lepší priebeh krútiaceho momentu a viac sily v nízkych a stredných otáčkach. Jeho 88 kW (120 k) je na veľkosť motora veľmi slušných. Prekvapujúcejší je krútiaci moment. Ani nie tak vrchol 160 Nm pri 4 250 ot., ale priebeh. Vďaka Valvetronicu je 140 Nm k dispozícii už od 2 000 ot. Po skúsenostiach s predošlým Cooperom sa odvážne vrhám do zákrut. Veľmi rýchlo prichádzam na ďalšie mínusy. Sedačky nie sú až také športové, ako sa zdali byť. Bočné vedenie trupu má isté rezervy. Vyladenie slušne športového, veľmi tuhého, podvozka je mierne „tupšie“ ako v predošlej generácii. Mini Cooper I bol až neskutočné hravý. Podvozok s riadením je komunikatívny ako flirtujúca koketa – vždy povedal viac, než bolo práve treba. Pri ostrej jazde zákrutami je navyše citeľne pretáčavý. V kombinácii s ostrým a presným riadením, čo viac si môže pôžitkár športovej jazdy želať? Nesmierne dobré. Hlavne preto, že je to predokolka. Všetko to do bodky platí i pre Cooper II. Len je toho o štipku menej. Hlavne na hranici možností. V zápale jazdy si to počas prvých kilákov ešte neuvedomujem. Prichádza to postupne. Logické by bolo, keby to bolo opačne. O to viac to mrzí. Radenie 6-stupňovej mechanickej prevodovky nepatrí k najpresnejším na svete. Pritom mohlo, keďže sú pod ním podpísaní vývojári BMW. Koncept radenia spiatočky prekonaním odporu pružiny k sebe a dopredu je rovnaký ako v BMW. Párkrát sa nielen mne stalo, že rýchlym radením tam skákala spiatočka. To je veľmi nebezpečné. Neviem ako turboverzia S, ale Cooper by si pre väčšiu dravosť v meste zaslúžil o chlp kratšie prvé tri prevody.

Tma teraz prichádza skoro a rýchlo. Idem za mesto potrápiť káru na kľukaté cestičky. Tu bolo Mini vždy ako doma. Pre rýchlu jazdu potrebujem veľa svetla. Po prepnutí z výborne svietiacich stretávačiek na diaľkové prichádza sklamanie. Napriek bixenónom diaľkové svetlá nesvietili azda ani tak, ako by tam boli há-jednotky. S vypnutou stabilizáciou sa v zákrutách každé prudšie stlačene plynu mení na hluk, teplo a dym. Ohromne tu chýba samosvorný diferenciál (Cooper S ho má za príplatok). Už teraz však je Mini podvozkom v samostatnej galaxii. So samosvorom mohol mať vlastný vesmír. Verím, že sa s ním dá jazdiť i úsporne. Počas testu sa v meste nepodarilo dostať pod 9 l, čo na objem a výkon vôbec nie je málo. Skutočné užívanie si schopností podvozka beťár bez hanby ocenil na vyše 12 l na 100 km. A to už trochu bolí...

Prečo teda najlepšie auto svojej kategórie? Pre množstvo dôvodov. Jazdiť v ňom je totálny pôžitok. Reklamná kampaň to vystihuje veľmi trefne: „Zastaviť. Žartuješ?“ Stabilizácia DSC je k športovej jazde veľmi tolerantná. Povolí ľahké pokĺznutia zadku, čím môžete urobiť na osádku sebaisto dojem a stále mať situáciu pod kontrolou. Motokárovo ostré riadenie, s len 2,3 otáčkami volantu, dáva minimálnym pohybom rúk ohromnú spätnú väzbu a ovládateľnosť. Elektrický posilňovač mení s rýchlosťou svoj účinok. Ďalšia vec, za ktorú Miníku pri nakladačke i parkovaní zakaždým poďakujem. Mechanická prevodovka je tu hotová povinnosť. 6 prevodov je však stále výnimkou. Karoséria namáhaniu na skrut odoláva až šokujúco. Práve to je tajomstvo špičkových jazdných vlastností. Jej pevnosť podčiarkujú i bezrámové dvere, čo je pre auto tejto kategórie absolútne nevídané. I keď je Mini homologovaný ako 5-miestne auto, reálne má komfortné sedenie pre štyroch. O vpredu sediacich je postarané kráľovsky. Mám chuť napísať, že nejestvuje postava, ktorá by sa tu necítila dobre... Ale potom si spomeniem na ľudí, čo majú viac než 200 kg. Ale tí si Mini určite nekúpia. Rukopis vycibrenosti interiéru sa dokonalým posedom za volantom len začína. Viacerými líniami či riešeniami pripomína moderné bavoráky. To predsa vôbec neprekáža. Robustnosť, kvalita spracovania, celková ergonómia, jedinečný a funkčný dizajn i chuťovky ako dvojpolohové prepínače na stredovom paneli či na strope vás proste musia uspokojiť. Výborné nápady, ako v piatich stupňoch meniteľné farebné podsvietenie nálady vnútra, vľúdne zvuky upozornenia na nezapnuté pásy, rozsvietené svetlá, alebo červené svetlo na vrchu otáčkomera, ktoré po zamknutí bliká rovnako ako tlkot srdca, vás musia očariť. Nielen zvuky upozornení, ale i prejav sériovej audiomontáže s dvojpásmovou inštaláciou vpredu i vzadu napĺňajú útulné vnútro výbornou náladou. Pokaziť to môžete len zlou voľbou stanice či CD.

Kvality konštrukcie a vyladenia jazdných vlastností vynárajú otázku, prečo sa BMW s Mini I a II nerozhodlo preraziť v motoršporte. Na profi súťaže či preteky je pripravený tak ako máloktoré auto. Vybavte si šokujúce úspechy Coopera zo 60. rokov na Rally Monte Carlo. Tie vyniesli autíčku celosvetové uznanie a obdiv. Dodnes sa o tom píše v knihách. Tak prečo si to nezopakovať? Stačil by samosvor, pretekárske pruženie, kompletné odľahčenie, rám a kategória N do 1 600 má vážny problém. Neveríte? Testované autá berieme na vlastnú skúšobnú slalomovú trať. To, čo dokázal Mini Cooper, je hodné uznania. Mini Cooper sa športovo nielen tvári...

Mini má skutočne veľa jedinečných vlastností a riešení. Veľmi podstatnou črtou, nielen pre majiteľa, ale i okolie, je schopnosť rozžiariť tvár a zlepšiť náladu. Baby sa zrazu usmievajú, dvíhajú palce, kývajú mi. S Mini by sa Peter Lipa k maturantkám dostal podstatne bližšie, než by kedy sníval.

Testu vďačím i za ďalší jedinečný zážitok. Mám prvú skúsenosť s automobilovým kultom. S jedným z najznámejších áut sveta, s originálom. Po pár kilometroch v ňom nechápem, ako mohol pred vyše 40 rokmi 3-krát vyhrať jednu z najťažších rely sveta v Monte Carle. Všetko v ňom smeruje doprostred. Centrálne umiestnený budík, do stredu posunuté útle pedále, skoro všetko súmerné podľa stredovej osi. Posed so skoro kolmým stĺpikom riadenia nemá so súčasnými štandardmi ergonómie spoločnú ani problematiku. O (ne)presnosti radenia ani nehovorím. Všetko to však chápem. Každý na pohľad obe autíčka spozná a jednoznačne identifikuje. Tvarová podobnosť je neodškriepiteľná. Ale až keď ich položíte vedľa seba, zistíte, ako veľmi je nový Mini vlastne Maxi. Je skoro raz taký, lebo aktívna a pasívna bezpečnosť, komfort, výbava...