Test Mini JCW Clubman 4All: Hračka pre šikovných

Opisovať vlastnú skúsenosť s autom ako je toto, je pri zachovaní tradičnej štruktúry testu trochu problém. Jasné, vidíme pred sebou akési kombi, takže by mal nasledovať siahodlhý opis jeho kufra, prístupu doň, prepravnej kapacity a schopnosti odvozu pasažierov na zadných sedadlách. A keďže je to štýlové Mini „naložené“ výbavou, ktorú by dovozca rád odprezentoval na patrične emočnej úrovni, patrilo by sa zamerať aj na jeho kvalitu, materiály, armádu moderných asistenčných systémov a jeho vhodnosť na bezpečný a nesmierne originálny rozvoz detí do škôlky. Lenže mne tie tradičné testy nikdy veľmi nešli a také tie kvetnaté „olejomaľby“ okolo, prázdne slová a obchádzanie podstaty sú mi proti srsti. Navyše, nemá to byť predstavenie auta s opisom jeho rozmerov a technických údajov, ale sprostredkovanie prvých osobných dojmov, takže na to dnes pôjdem trochu inak a zameriam sa skôr na jeho podstatu.

Páči sa vám? Tak si ho kúpte

Ak vás zaujíma môj názor na jeho vzhľad, zdá sa mi trochu ako klaun. Z niektorých uhlov mi s celou tou plastovou bižutériou okolo hneď od začiatku pripomínal karikatúru svojej originálnej predlohy, no musím uznať, že za týždeň, čo som s ním jazdil, mi to prestalo vadiť. A čo je horšie, začal sa mi páčiť. Nie veľmi, to by som klamal, ale bol mi tou svojou extrovertnosťou sympatický. Aj preto som dal do článku „Testujeme Mini JCW Clubman 4All. Čo vás zaujíma?“ anketu, kde som sa pýtal na váš názor na jeho vzhľad. Odpovedalo síce len 16 čitateľov, ale už z tohto počtu je zrejmé, že sa do vkusu ľudí skôr triafa a dizajnéri zvolili dobrý prístup. Takže sa s nikým nehádam a asi ide naozaj o príťažlivé a sympatické auto.

Navrhnutá s rozumom

Kabína auta sa nesie v podobnom duchu ako jeho exteriér. Každý kúsok je tu originálny a Mini si s ničím iným rozhodne nepomýlite. Koniec koncov, je to zámer tvorcov, škoda len, že niektoré detaily sú trochu samoúčelné a proti ergonómii. Lenže, čo vám poviem? Zvyknete si. A verte, že radi. Stredový „Orloj“ je dobre na očiach, rýchlomer prehľadný, otáčkomer na ľavej strane je síce malý, ale hodnota aktuálnych otáčok sa z neho odčíta bez problémov a tie krásne „letecké“ spínače na stredovej konzole (v strede je navyše štartovacia páčka) nemajú chybu. Navyše, a tým si ma Mini okamžite získalo, hneď vedľa štartovacej páčky je manuálna deaktivácia stop-štart systému. Ďalším praktickým spínačom je vypínanie parkovacích senzorov či okamžité vypnutie protipreklzového systému. Práve toto tlačidlo považujem za výrazný príspevok k aktívnej bezpečnosti auta. Len totálne IT nemehlo dokáže tak dôležitú funkciu „ukryť“ hlboko do podmenu infotainmentu. Nie je nič horšie, ako keď uprostred snehom zasypaného horského priesmyku zistíte, že sa hore s aktivovaným protipreklzom nedostanete. To sú momenty, keď nemáte čas hľadať funkciu, ktorú ste doteraz v živote nepoužili. Takže bravo, Mini, v jeho konštrukčnom tíme skutočne niekto uvažuje. A dvojnásobne sa mi to potvrdilo počas jazdy.

Konečne niečo k veci

A teraz to najhlavnejšie, testoval som totiž verziu John Cooper Works, čo v podstate znamená prezlečené BMW M135i xDrive, takže čakajte max. výkon 225 kW (306 k), pohon všetkých kolies a osemstupňový plnohodnotný automat Aisin. Motor je to vskutku zaujímavý, ešte fascinujúcejšie je však jeho zladenie s automatom a ochota potiahnuť v strednom otáčkovom pásme. V praxi sa tak nemá problém roztočiť na hranicu 6000 - 6200 ot./min., rýchlo preradiť na vyšší prevod, kopnúť vás po preradení poriadne do ľadvín a na mohutnej vlne krútiaceho momentu vás katapultovať znova na koniec rozsahu otáčkomera. Dynamika tohto auta je prakticky v akejkoľvek rýchlosti výrazne nadpriemerná a jej prvý pokles cítite až niekde okolo tempa 150 km/h. Dovtedy je Clubmanu prakticky jedno, čo s ním robíte. Musím však priznať, že športovci jazdiaci na hrane priľnavosti pneumatík budú sklamaní. Ak sa máme baviť o „chirurgii“, teda o presnom povoľovaní a uťahovaní stopy pomocou plynového pedálu, je tu s tým problém. Automatická prevodovka totiž manuálnu nikdy nenahradí a oneskorenie reakcií motora na pokyny plynového pedálu je aj tu zjavné. Teraz nehovorím o momentoch, keď na plyn šliapete ako necitlivé tupelo a jediné, o čo vám ide, je absolútne zrýchlenie (to naopak zvláda automat fenomenálne), ale o tom, keď pomocou trakcie hľadáte tenkú hranicu medzi šmykom a držaním stopy (pneumatiky držia najlepšie v miernom sklze). Dobrým príkladom je moment, keď na prvý prevodový stupeň zrýchlite, no tesne pred preradením na dvojku na moment povolíte plyn. Mini totiž namiesto brzdenia motorom predvedie rozopnutie "spojky", chvíľkové plachtenie a potom plynulý nástup brzdenia motorom. Jeho brzdný účinok je však dosť nevýrazný. Keď to mám nejako zhrnúť, nemehlá a pozéri budú v JCW takmer rovnako rýchli ako dobrí jazdci (tí tu naopak nenájdu manévrovací priestor na predvedenie svojich schopností na 100 %).

Motokára pre dospelých  

Jeho podvozok je šialený. Dlho som nejazdil (ak vôbec) s tak hravým nastavením. Nehovorím o obratnosti, tú si ľudia často zamieňajú s hravosťou, ale to, ako tu predná a zadná náprava komunikujú, je až šialené. Fabrika hovorí o „špecifickej“ kinematike zadnej nápravy, v cenníku to nazvala „Performance Control“ zadnej nápravy a ja už tak trochu tuším, o čom to vlastne hovorí. Zadná náprava tu pasívne, ale veľmi účinne pomáha prednému zaveseniu s „ostrým“ elektromechanickým riadením. Mieru „pomoci“ určuje veľkosť priečnych síl (mám podozrenie, že zásluhou silentblokov s rozdielnou tuhosťou v rôznych smeroch zadok výrazne mení odklon, záklon, aj zbiehavosť). Obidva stabilizátory sú pritom tuhé ako kameň a na vnútornej strane oblúka si Mini pokojne zodvihne koleso (zavesenia a asi aj tlmiče majú našťastie dobre dimenzované spodné dorazy a vyvesenie kolesa nesprevádza buchot). Clubman si vzadu trochu pomáha „podhustením“ pneumatík (majú predpísané o dosť nižšie tlaky, než vpredu, čo vyrovnáva bilanciu priľnavosti v priečnom smere). Človek sa až zľakne, že je Clubman pri „paľbe“ v zákrutách pretáčavý, on pritom len sleduje pokyny od prednej, veľmi pevnej nápravy.  A čím viac odvahy máte, tým viac zatočí. To je na odkrvenie mozgu! Ale chce to „celého chlapa“ ako sa hovorí, inak sa v každom oblúku vlníte ako so starou vybehanou Alfou Romeo a neustále hľadáte stopu. Ale pozor, riadenie zadnej nápravy cítite už aj pri 130 km/h na diaľnici (ak teda máte cit). Ako som už spmínal, s týmto autom môže jazdiť aj tupelo, čo len trhá volantom a tvári sa, že to „má v rukách“, ale jeho skutočný potenciál odhalí až človek, čo vníma „reč“ podvozku. Páni moji, toto je auto pre náročných. Nič pre „slečinky“. Reálne. Stelesnenie „hračky“ pre dospelých.

Za koľko?

Ak vás zaujíma jeho spotreba, nie je nijak strašná, skôr naopak. Ak budete s Mini JCW jazdiť prevažne po meste, čakajte číslo okolo deviatich litrov (samozrejme veľmi záleží na jazdnom štýle aj profile trasy), ale ak vybehnete na diaľničný obchvat, Mini sa ustáli na 1400 otáčkach a predvedie spotrebu niekde okolo 5 – 6 l/100 km. Klasickú medzimestskú trasu z BB do Revúcej (85 km) zvládlo Mini pri normálnom jazdnom štýle a dodržiavaní povolených rýchlostí za 5,9 l/100 km. Treba si len dávať pozor na to, aby ste mali aktivovaný jazdný režim Green, pri ktorom auto „plachtí“ a efektívne hospodári s kinetickou energiou. Na diaľnici točí na osmičku 2200 ot./min. a pýta si približne 8 – 8,5 l/100 km, ak spomalíte na 110 km/h (1800 ot./min.), spotreba spadne o 1,5 – 2 l/100 km nižšie. Aj to ukazuje, že z hľadiska aerodynamiky na tom nie je Clubman úplne najlepšie.

Čo na záver? Páčilo sa mini JCW Clubman? Že či! Po dlhej dobe som sedel v aute s podvozkom pre dospelých. Ak to s volantom viete a vnímate jemné rozdiely v nastaveniach podvozka, konečne tu máme auto, ktoré je schopné v serpentínach baviť. Nie rýchlosťou prejazdov, ale tým, že máte kontrolu nad spôsobom, akým zákrutu prejdete. A to sa mi páči. Jeho zadná náprava mu dáva  poriadnu iskru a motor dynamiku, ktorá to celé umocní. Škoda len toho automatu, s manuálnou prevodovkou by to bol vrchol vodičských zážitkov. Lenže rozumiem, prečo ho Mini s manuálom nedodáva. Muselo by mať obrovskú spojku s „tvrdou“ prítlačnou pružinou, takže by sa buď „experti“ sťažovali na vysoké ovládacie sily, alebo by v nej nebol potrebný cit. A aj tak si myslím, že by ju 90 % mladých vodičov predčasne spálilo. Takže ak to má celé vydržať, asi je ten automat naozaj lepšou voľbou. Za mňa jedno štýlové, rýchle a zábavné auto. Len to, prosím vás, nevolajte kombi, v skutočnosti je to naozaj len dlhý hatchback.