Test Mitsubishi Space Star 1.2 MIVEC s manuálnou prevodovkou: V jednoduchosti je krása

Keď som sa dozvedel, že budem mať na test Mitsubishi Space Star, nemal som s tým najmenší problém. Áno, je to malé mestské auto, ktoré sa na diaľnice alebo dlhé cestovanie veľmi nehodí, ale rád vyskúšam hocičo. Človek sa pritom naučí i niečo nové a Space Star ma vážne naučil. Keď som v predchádzajúcom teste chválil Ibizu za jej jednoduchosť, Space Star je ešte o dva levely ďalej. Mal som z neho dojem, že je dokonca jednoduchší, ako nová Dacia Sandero.

Keď skromnosť nie je prekážkou, ale prednosť

Z jednoduchosti tohto auta si nerobte starosti. Práve naopak. Pozerajte sa na neho ako na prostriedok schopný ponúknuť ľuďom s hlbšími vreckami dostupnú mobilitu, ktorí ale zároveň chcú nové vozidlo, pretože neveria tým ojazdeným. Space Star toto všetko do bodky spĺňa. Odvezie vás tam, kam potrebujete a bude slúžiť do roztrhania tela.

Ak vám ale môžem poradiť... nekupujte si ten bodykit, ktorý vidíte na fotkách. Síce som vám sľúbil, že sa mu nebudem venovať, ale je dôležité povedať, že táto príplatková položka zbytočne zráža jednu dôležitú prednosť tohto auta. A to doslova. Mám tým samozrejme na mysli svetlú výšku. S letným obutím sa váš predný nárazník bude pohybovať vo výške len 9 cm nad asfaltom a po prezutí na zimné pneumatiky sa jeho spodná hrana zodvihla na 10 cm. To môže byť v meste medzi vysokými obrubníkmi, kam toto auto svojou povahou patrí, pomerne veľký problém.

Spoznal som, aké je to mať auto bez dojazdovej rezervy

To, prečo som mal možnosť jazdiť na letnom aj zimnom obutí v jednom týždni, spôsobil fakt, že sa mi počas testu podarilo trafiť sériu jám, na ktorej som „rozťal“ pneumatiku. O tom, ako si v takomto prípade uplatniť škodu a čo všetko je s tým spojené, rozpíšem v samostatnom článku, jedno je však isté. Pneumatiky s rozmerom 195/40 R16 jednoducho nemali šancu zvládnuť takmer desaťcentimetrovú jamu s ostrou kolmou hranou.

Po prezutí iné auto

Space Star síce má pod podlahou priestor na rezervu, ale v cenníku nenájdete ani dojazdovku. Po mojich skúsenostiach vám odporúčam si jednu zaobstarať, mne ale neostávalo nič iné, ako volať odťahovku. A je zaujímavé, že po prezutí na zimné pneumatiky sa Mitsubishi zmenilo na iné auto. Okrem nekomfortného poskakovania po našich cestách, ktoré sa zrazu zmenilo na plavnú jazdu, ma prekvapilo, že nové prezutie nemalo vplyv na stabilitu. Mimochodom, zimné gumy majú rozmery 175/55 R15, teda oveľa prijateľnejší profil.

Mám radšej sériové kolesá

Okrem toho, že sa mi Space Star viac páči na originálnych diskoch (bez ohľadu na menší priemer), vyššie spomínaná výmena autu jednoznačne prospela po všetkých stránkach. Za mňa je preto rozhodnuté. Určite by som volil maximálne 15-palcové disky a na zimu by som bez hanby obul oceľové štrnástky s pneumatikami 165/65 R14. Ešte len potom by to mohol byť komfort ako v rozprávke.

Svetlá už na konkurenciu nestačia

Space Star je na trhu už od roku 2012, teda prakticky dekádu. A ak to je niekde vidieť, tak na svetlách. Testovacie auto síce malo vzadu diódy, tie vám však v noci s výhľadom veľmi nepomôžu. A žiaľ, ani tie predné. Svietia v nich totiž staré halogénové žiarovky H4. Oprava takto jednoduchej techniku bude lacná, ale obzvlášť v diaľkovom režime je dosvit veľmi slabý. Stretávacie svetlá sú naopak pomerne slušné.

Výmena žiaroviek v tomto aute je vážne veľmi jednoduchá. Žiadne rozoberanie podbehov alebo podobná akrobacia tu nehrozí, H4 stoja pár eur, zoženiete ich kdekoľvek, takže slogan o bezproblémovej prevádzke je v tomto prípade na mieste. Navyše auto je určené do mesta, takže by mi LED zase tak veľmi nechýbali. Pre starších vodičov sú práve takéto drobnosti impulzom, prečo sa nakoniec rozhodnú kúpiť si toto auto.

V jednoduchosti je krása

Že je v Ibize jednoduchý interiér? V Mitsubishi to potom platí dvojnásobne. Pred vodičom je bežný otáčkomer, rýchlomer a malý displej palubného počítača. Všetko je super čitateľné, len stále nechápem tú japonskú vytrvalú trucovitosť, s ktorou ponechávajú ovládanie palubného počítača na tyčinke trčiacej z budíkov. Pritom na volante je toľko miesta na nejaké pekné malé tlačidlo...

Hovorím to aj preto, že volant už multifunkčný je. Nájdete tam napríklad tlačidlá tempomatu, samozrejme obyčajného. Adaptívny režim v tomto aute nečakajte. Mne osobne jednoduchá verzia vyhovuje viac a je super, že aj v takto malom lacnom aute ho môžete mať. Aj keď nebudete jazdiť dlhé trasy, obľúbite si ho aj v meste. Je to skutočne perfektný pomocník.

Dotyky si nechajte pre partnerku

Ovládanie rádia? Prosté, bez dotykového displeja. Ovládanie klimatizácie? Detto. Všetko je tu intuitívne, zakomponované do palubnej dosky, a tak to má byť v každom lacnom aute, za ktoré nechcete v budúcnosti platiť drahé servisné zásahy. Akurát tlačidlá výhrevu predných sedadiel sú umiestnené zbytočne hlboko v spodnej časti stredového tunela. Nie je to práve šťastné riešenie. Zato samotný výhrev funguje skutočne bleskurýchlo, v priebehu pol minúty už môžete prepnúť na slabší režim. Takto by to malo fungovať všade.

PDC nepotrebujete, vidíte aj za roh

Z auta je perfektný výhľad na všetky strany, a aj keď malé Mitsubishi nemalo ani zadné parkovacie senzory, vôbec mi nechýbali. Prakticky vidíte všetky rohy karosérie. Škoda len, že vzadu nie je žiadne svetlo pre cestujúcich, aj keď v takto lacnom aute sa to asi dá pochopiť.

Jediný motor, dve prevodovky

Mitsubishi Space Star je dostupné s jedným jediným motorom. Pod prednou kapotou pracuje 1,2-litrový atmosférický trojvalec. V minulosti bolo toto auto dostupné aj so slabším litrovým motorom, ten však dnes už nie je v ponuke. Naopak stále máte možnosť vybrať si aj prevodovku s plynulou zmenou prevodového pomeru (CVT) a práve pre ňu je k dispozícii len najvyššia línia výbavy, ktorú si s manuálom naopak neobjednáte. Ja som mal na test auto s manuálom, ktoré má okrem lepšej dynamiky aj nižšiu priemernú spotrebu.

Rýchlo sa zohreje

Na budíkoch chýba ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny. Je tam len zelená kontrolka, ktorá vás informuje o studenom motore. Pýtal som sa na teplotu, pri ktorej zhasne, ale ani v Mitsubishi mi nevedeli s určitosťou povedať presný údaj. Keď sa dozviem odpoveď, tak ju sem doplním. Na internetových fórach som našiel údaj okolo 60 stupňov Celzia. Po studenom štarte pri teplotách okolo nuly mi zhasla už po troch kilometroch, čo je na motor s nepriamym vstrekovaním a výfukovými zvodmi mimo hlavy valcov skutočne perfektná hodnota.

Takto si predstavujem jednoduchý motor

Mitsubishi predpisuje servisné prehliadky po 20 tisícoch km alebo raz ročne. Čo je super pre majiteľov, ktorí si auto kúpia na krátke trasy a dané kilometre nenajazdia ani za niekoľko rokov. Raz ročne vymeniť olej určite zvládne ktokoľvek. Navyše do motora idú tri litre, čo je na malú trojvalcovú atmosféru skutočne nadpriemerné číslo a za rok sa táto náplň určite ani príliš neznehodnotí.

Žiadne GPF, či turbo

Motor má rozvodový reťaz, takže odpadá jeho kontrola či výmena. Zapaľovacie sviečky Mitsubishi odporúča meniť po 100 tisíc km, chladiacu kvapalinu po 180 tisíc km alebo 9 rokoch. Predpísaná je tiež výmena oleja v manuálnej prevodovke (každých 200 tisíc km) a kontrola ventilovej vôle každých 100 tisíc km. Vo výfukovom trakte nenájdete žiadny filter pevných častíc, len bežný trojcestný katalyzátor. Ak by som odrátal variabilné časovanie ventilov, tak tu máme potenciálne dlhoveký motor a starší majiteľ s ním možno aj doslova dožije. Žiadne „záludnosti“, problematické prvky, jednoducho pohonná jednotka navrhnutá a postavená na výdrž. Netrúfam si odhadnúť, koľko je ešte na trhu takto jednoduchých motorov, ale pochybujem, že by ste ich spočítali na prstoch oboch rúk.

Spotreba dnes neohúri

Daňou za túto jednoduchosť je len vyššia spotreba paliva. No, vyššia. Berte to subjektívne. Na našom testovacom okruhu som nameral 5,5 l/100 km, na okreskách som jazdil za 5 l/100 km a diaľnica znamenala odber viac ako 6 l/100 km. V meste sa pod šesť litrov nedostanete, čo môže s ohľadom na 35-litrovú nádrž niekomu vadiť. Pri 90 km/h motor „točil“ 2400 ot./min., pri 110 už 2900 a pri diaľničnej 130 takmer 3500 ot./min. To tiež nie je veľa, keď si uvedomíme, že máme k dispozícii len 5-stupňovú prevodovku a k tomu malý trojvalec bez preplňovania a teda bez výrazného krútiaceho momentu.

Záver

Takže, ako to ukončiť? Ak neveríte moderným technológiám, elektromobilom, chcete čo najjednoduchší motor a auto do mesta, Mitsubishi Space Star patrí k posledným mohykánom. Je to dané aj tým, že je na trhu už veľmi dlho, a preto je aj ponuka motorov či výbavy trocha oklieštená. Kto má ale jasno v tom, čo chce, tu za svoje peniaze dostane skutočne maximum. A to nehovorím o fakte, že toto auto stále kúpite v základnej výbave pod magickou hranicou 10 tisíc eur. Space Star je úžasne jednoduché vozidlo v dobrom slova zmysle, jediným odporúčaním je nekúpiť si ho s príplatkovým paketom, ako vidíte na fotkách.