Test Opel Corsa 1.5 CDTI: Ako za starých dobrých čias

Vznikala v rekordnom čase, kríži francúzsky štýl s nemeckou precíznosťou a prináša naftový motor, nad ktorým mnohí zlomili palicu. Navyše si treba uvedomiť, že Corsa je pre Opel najdôležitejším modelom v histórii. Doteraz sa z nej predalo skoro 14 mil. kusov a minulá generácia zaznamenávala aj tesne pred koncom predaja medziročné nárasty v počte predávaných áut. Na rozdiel od nej však novinka mení filozofiu. Opel sa zaplietol s koncernom PSA, čo znamená zdieľanie techniky a spoločné technické črty Peugeotu 208 a novej Corsy. Navonok to však nie je veľmi vidieť. Jasné, zadné dvere Corsy sú podozrivo krátke, a podobné sú aj celkové proporcie, určite však nejde len o Peugeot so znakmi automobilky Opel.

Na francúzskej platforme

Priaznivci automobilky Opel nesú použitie francúzskej podvozkovej platformy CMP/EMP1 veľmi ťažko. Prezradím vám však tajomstvo, pre Opel to prinieslo viac výhod, než si myslíte. V prvom rade ide o veľmi podarený konštrukčný celok s nízkou hmotnosťou, pokrokovým návrhom a predovšetkým vysokou pevnosťou. Celková dĺžka Corsy narástla o 39 mm, rázvor sa pretiahol o 28 mm a na výšku ubrala výrazných 48 mm. A pozor, základná verzia schudla na 980 kg a jej pevnosť narástla o 15 %. Použitie francúzskych základov Corse skrátka prospelo.

Nemcom, našťastie, nezašibalo

Vo vnútri sa Corsa tvári ako klasický Opel. Volant je zo súčasných modelov, po francúzskom i-cockpite z Peugeota 208 ani stopy a klimatizácia si spolu s niekoľkými ďalšími funkciami zachovali vlastné analógové ovládače. Spiatočnícke rozmýšľanie? Naopak, obrovský príspevok k bezpečnosti na cestách. Nastavenie klimatizácie urobíte aj naslepo len hmatom, ak vám lezie systém udržiavania v jazdných pruhoch na nervy, vypnete ho tlačidlom pred radiacou pákou a ovládanie jasu podsvietenia prístrojov nemusíte hľadať kdesi v desiatom podmenu neprehľadného palubného systému. Jednoducho siahnete naľavo a otočením primitívneho kolieska máte za sekundu hotovo. Medzitým stále sledujete dianie pred autom a nemusíte v strese na striedačku pozerať na cestu pred seba a do oslepujúceho displeja infotainmentu. Za mňa obrovské bezpečnostné plus. Páči sa mi aj prehľadnosť a čitateľnosť prístrojového panela. Na druhej strane, stredový displej je nižšie, než je dnes zvykom (je však pekne natočený smerom k vodičovi) a stredový tunel je zbytočne široký, čím obmedzuje kolená vodiča aj spolujazdca. Všimol som si aj to, že madlo na zatváranie dverí má rukoväť umiestnenú dosť vzadu, čo subjektívne vyvoláva trochu stiesnený pocit na predných sedadlách. Pozícia za volantom však nemá chybu a rozhodne som sa v Corse cítil lepšie, než v Peugeote (tam, žiaľ, už roky bojujem s pozíciou, aby som aspoň ako-tak videl na prístroje).

Žiadna sláva to nie je ani vzadu. Tu sa ukazuje príbuzenstvo s francúzskym dvojčaťom asi najvýraznejšie. Zadné dvere sú úzke, takže nastupovanie je pre tučnejších ľudí ako za trest a ak ste veľmi vysokí, musíte vzadu sedieť s mierne predklonenou hlavou. Lenže autá tohto segmentu už ani na Slovensku poväčšine neslúžia ako plnohodnotné rodinné hatchbacky pre dvoch dospelých a dospievajúcu mládež na zadných sedadlách, takže to neberte ako kritiku. Vzadu je Corsa skrátka rovnako malá ako Peugeot 208 aj väčšina konkurentov (keď sme už pritom, vyskakovať nemôže ani nové Clio).

Bezpečne, ale aj hravo

A sme pri podvozku. Jeho jednoduchá konštrukcia napovedá, že zázraky čakať nemôžeme, napriek tomu je Corsa stabilná a keď viete ako na to, vie vás aj zabaviť. Testovaný kus jazdil na veľkých kolesách so zimnými pneumatikami Nokian WR A4 205/45 R 17, čo prospelo presnosti vedenia stopy a rýchlosti reakcií na natočenie volantu. Novinka si pomáha aj elektrickým posilňovačom presunutým z hriadeľa volantu až dole k prevodovke riadenia, čo by malo vytvárať pocit prirodzenejšej odozvy. Širšie pneumatiky s pevnejšími bočnicami však prenášajú viac hluku do zavesenia, takže na hrubozrnnejších asfaltoch je takto obutá Corsa trochu hlučnejšia. Komfort pruženia je slušný a ani na veľmi rozbitých povrchoch neprejavuje nadhadzovanie kolies sprevádzané „tancovaním“ zadku. Páči sa mi jej hravosť. Stačí v rýchlom oblúku ubrať plyn, čím jej ťažisko posuniete mierne do strany a dopredu a už sa vnútorné zadné koleso postupne púšťa asfaltu a auto uťahuje stopu. Benzínová verzia s ľahším motorom a jeho menším brzdným účinkom to možno nepredvedie (nemal som možnosť to porovnať), ale s naftovou verziou je to na rovných povrchoch celkom zábava.

Nafta ukazuje svoje výhody

Na pohon testovanej Corsy slúžil naftový štvorvalec 1.5 CDTI s kódovým označením DV5RD, čo zainteresovaným spoľahlivo prezradí francúzsky celohliníkový štvorvalec s konfiguráciou valcov 80,0 x 75,9 mm (vŕtanie x zdvih) a kompresným pomerom 15:7:1. Ide o veľmi podarený agregát, ktorý si vie poradiť aj s nízkymi otáčkami, napriek tomu by som ho pod záťažou nižšie ako na 1500 otáčok nepúšťal. Silentbloky síce vibrácie do skeletu ešte neprenášajú, no človek s technickým citom už tuší, že je na hranici zdravého pásma a nižšie otáčky už celému pohonnému reťazcu nemusia robiť najlepšie. Ak však len potrebujete udržiavať zvolené tempo, s prehľadom zvláda aj 1400 ot./min. Práve táto situácia je typická pre jazdu v meste (50 km/h). Tu sa musíte rozhodnúť, či necháte zaradenú trojku (1900 ot./min.), alebo dáte na asistent radenia a zaradíte žiadanú štvorku (1400 – 1450 ot./min.).

Najvyšší prevodový stupeň (VI.) si pri defenzívnej jazde pýta približne pri 90 km/h, kedy po zaradení šestky motor klesne z 1800 na 1500 otáčok. Čo je však príjemné, ani pri takto nízkych otáčkach motor neduní a nemáte pocit, že sa nevie nadýchnuť. Práve nenútená jazda v rozumne nízkych otáčkach sa následne premieta do malej reálnej spotreby. Nemusíte byť žiadny eko-jazdec a bežne budete jazdiť za štyri litre. Dovolím si povedať, že s týmto autom bude úsporne jazdiť aj nejedna menej skúsená manželka, či dcéra. Práve v tom je rozdiel medzi nenáročným turbodieselom a maloobjemovým prepĺňaným benzínovým agregátom citlivým na správny jazdný štýl. Ak budete s Corsou jazdiť len krátke trasy s veľkým počtom studených štartov, počítajte s tým, že na trase dlhej 10 km (aj so studeným štartom) si vezme približne 5,5 l/100 km, čo je stále veľmi príjemné číslo (v čase merania bol mráz -3 °C, ø 66 km/h). Stačilo však pokračovať ďalších 10 km (dokonca v hornatom teréne) a spotreba razom klesla na 4,7 l/100 km (ø 61 km/h).

Výjazd na diaľnicu a zrýchlenie na 130 km/h znamená 2200 ot./min. (VI.), to sa však už začína mierne ozývať aerodynamický šum aj hluk „odspodu“. V rámci segmentu malých áut je však v Corse príjemné ticho a rozhodne tu nie je „rachot“, z ktorého by vás bolela hlava. V aute sa dá aj na diaľnici pokojne rozprávať nezvýšeným hlasom. Nevšimol som si ani výraznú citlivosť na bočný vietor. Naopak, už spomínané pevné silentbloky zvyšujú jej smerovú aj pri diaľničnej jazde a ani prejazd okolo pomalšie idúceho kamióna nevyžaduje korekcie smeru volantom. Len pre zaujímavosť, ani prelet tempom 150 km/h (2500 ot./min.) nerobí jazdu nestabilnou. A spotreba? Pri 130 km/h približne 5,1 – 5,3 l/100 km. Spomalenie na 110 km/h znamená 1800 otáčok a pokles spotreby pod päťlitrovú hranicu.

Svojou úspornosťou ma Corsa doslova šokovala pri normálnej jazde na úseku Banská Bystrica – Revúca, kde si vzala len 3,3 l/100 km (!). Nedalo mi to a tak som rovnakú trasu preletel ešte raz, no podstatne dynamickejším jazdným štýlom. Výsledok 4,4 l/100 km bolo maximum, aké som vedel dosiahnuť. Na klasickom testovacom okruhu Topspeed.sk (100 km) sa Corsa predviedla spotrebou 3,8 l/100 km.

Čarovne obyčajný

Nový Opel Corsa rozhodne nie je dokonalý. Pri pozornejšom skúmaní ľahko odhalíte jeho príbuzenský vzťah s Peugeotom 208 a ak pôjdete do detailov, možno vám príde dokonca nudný. Lenže práve v starosvetskom prístupe k veci tkvie jeho čaro. Je moderný, neuveriteľne úsporný a svojim klasickým stvárnením interiéru nás vracia do čias, keď všetko fungovalo akosi jednoduchšie. Viem si predstaviť, že mladá generácia nastupujúcich vodičov odchovaných na dotykových displejoch mobilných telefónov radšej siahne po Peugeote 208. A určite jej to nebudem rozhovárať, pre vodičov s inými hodnotami je tu však Corsa. Malý ostrovček jednoduchosti v oceáne moderných dotykových technológií súčasnosti. V mojich očiach odviedol Opel svoju prácu výborne. Na prvý pohľad síce jeho kabína vyzerá ako z výpredaja, v skutočnosti na to však ide omnoho inteligentnejšie, než väčšina jeho dnešných konkurentov.