Konzervatívnejší nástupca?
Prvá generácia Insignie prišla v r. 2008 a o rok na to získala titul Auto roka. Druhá generácia prišla v roku 2017, a to v karosárskych verziách Grand Sport (liftback) a Sports Tourer (kombi). My sme v minulosti otestovali liftback s motorom 2,0 Turbo 4x4 a 2,0 CDTI. Teraz je čas pre praktický kombík so vznetovým dvojlitrom.
Nová vs. "stará" Insignia.
Nový Opel Insignia sa mi páči. Je tu však jedno ale. Predchádzajúca generácia, najmä v karosérii kombi, pôsobila aspoň na mňa mimoriadne majestátne. Stála na obrovských kolesách a pôsobila ako dobre vytesaný ingot, aj keď mala riadnu nadváhu. Súčasná generácia je chvalabohu výrazne ľahšia, ale pôsobí tvarovo jednoduchšie a „obyčajnejšie“. Je to však subjektívne a vám sa paradoxne môže páčiť viac. Meria bezmála 5 metrov! Skutočne mi pripomína veľkú zadokolkovú „loď“ Opel Omega C z prelomu milénia, a to nie je zlé. Názor si spravte z rozsiahlej fotogalérie naprieč článkom.
Pracovisko ako sa patrí
Po nasadnutí vás objímu geniálne ergonomické a zároveň športové sedadlá s certifikátom AGR. Pripravte sa na plejádu plusov. Majú perfektný tvar, ideálnu tuhosť a rozpätie ich nastavenia vyhovie aj neforemným postavám. Pri dlhých cestách chrbtici uľaví integrovaná masáž. Už dlho som nesedel v aute, v ktorom si môžem sedák predĺžiť takmer ku kolenám, a to mám nadpriemerných 186 cm. Toto, vážení, bola „láska“ na prvý pohľad.
Skvelý posed za volantom pokračuje možnosťou spustiť si sedadlo k zemi a vytiahnuť tvarom výborný volant až k hrudníku – hodí sa na svižnú jazdu, pre ktorú je Insignia tiež vhodná. Za posed za volantom si Insignia zaslúži 1*. Aj po dlhej jazde je chrbát v úplnom poriadku. Palubná doska na prvý pohľad zaujme športovo elegantným tvarom, ktorí nezunuje. Poteší veľmi dobre dielenské spracovanie a kvalita plastov. Oceníte aj dostatok rozmerných odkladacích priestorov. V Insignii sa po chvíli budete cítiť ako doma. V rámci triedy nemám čo vytknúť. Azda by to chcelo len viac korenia v podobe kontrastnejšieho výberu materiálov. Stačilo by niekoľko zaujímavých líšt, aby interiér nepôsobil „len“ plastovým dojmom.
Veľmi dobre sa usadíte aj na zadnej lavici. Je tu dostatok miesta vo všetkých smeroch a sedáky nie sú ploché. Za seba som si sadol s rezervou pred kolenami a s trochou uskromnenia si vedľa seba sadnú a odvezú sa traja dospelí aj na dlhšiu jazdu. Ako v starej dobrej Omege. :) Kufor je na prvý pohľad mimoriadne objemný a skladný, rešpektuje rozmery veľkej karosérie. Má 560 litrov v základnom usporiadaní. Po sklopení všetkých delených zadných sedadiel v pomere 40:20:40 ponúkne až 1665 litrov. Ponúka aj jedno vylepšenie. Ak máte plné ruky, "zamávaním" nohou pod zadným nárazníkom vám sám otvorí. V noci vám dokonca osvetlí miesto, kde treba "kopnúť".
Ergonomické detaily nepotešia
Zostaňme ešte chvíľu v kokpite a ja sľubujem, že sa dostanem k najlepšej disciplíne, a to k jazde. Ergonómia niektorých ovládacích prvkov a ovládanie infotainmentu chce zvyk. Má peknú grafiku a animácie, nie je však úplne intuitívny a bude chvíľu trvať, kým si na všetky funkcie a ovládanie zvyknete. Čo naštve, je ovládanie klímy a kúrenia. Podobne to mal aj Opel Crossland X. Zdvojené ovládanie klimatizácie mi hlava neberie. Ak už máte panel klímy s hardvérovými tlačidlami, je taký problém integrovať doň aj nastavenie prúdenia vzduchu? Teplotu si nastavíte na paneli, ak však chcete zmeniť prúdenie vzduchu alebo synchronizovať teplotu, musíte vyvolať menu na dotykovom displeji. Nelogické.
Ďalšou rozporuplnosťou je displej pred vodičom, ktorý sčasti nahrádza budíky. V Insignii máte aj klasické budíky s ručičkami, ale aj veľký infopanel. Ide tak o akéhosi hybrida medzi klasikou a čisto digitálnym prístrojovým panelom ala Passat vo výbave. A oproti Passatu to nie je dotiahnuté do detailov. Na klasických budíkoch nič nevadí, okrem zmätočného rozloženia. Ako keby v Opli nevedeli, čo kde umiestniť. Kvitujem však zobrazenie teploty oleja. Digitálny displej má veľké rozmery, navigáciu však zobrazí len v malom štvorčeku. V Opli plne nevyužili potenciál.
No a na záver je tu parkovacia kamera. Tá má tak nízke rozlíšenie a nekvalitné zobrazenie, že v strednej triede je hanbou. Príklad by si mohla zobrať aj z dlhodobo testovanej redakčnej Suzuki Vitara, ktorá je cenou a zaradením úplne niekde inde.
Nízke rozlíšenie kamery sa v strednej triede nenosí.
Hlavný chod, JAZDA!
Poďme však k hlavnej disciplíne. Som klasik, pre mňa auto musí hlavne dobre jazdiť a mať vyladený podvozok spolu s prvkami, ktoré pri jazde používate najčastejšie, ako napr. radenie manuálnej prevodovky. A jazdne Insignia exceluje. Náš kus vybavili adaptívnym podvozkom FlexRide a ja ho odporúčam všetkými desiatimi. Adaptívny podvozok Passatu B8 strčí Insignia do „kapsy“.
Chcete plavný komfort a geniálne tlmenie nerovností s bonvivánskym pohupovaním karosérie? Nech sa páči, „Tour“ režim, pane! Štandardný režim je perfektným kompromisom medzi komfortom a svižnou jazdou v zákrutách. Dostal vás športový posed a máte chuť na rezanie zákrut? Sport režim spraví z Insignie dynamické auto strednej triedy, ktoré sa nebojí zákrut. Riadenie, ktoré je aj v komfortnom režime presné a bez stredovej vôle, výrazne stuhne. Insignia freneticky reaguje aj na najmenšie povely volantom okolo stredovej polohy a zvýšená tuhosť podvozku poskytne sebavedomie a maskuje reálnu rýchlosť a hmotnosť 1560 kg. Pozor však, fyziku neoklamete a ak to preženiete až príliš, nedotáčavosť jednoducho príde a jazdou nosom vpred vás potrestá. Podvozok je Sport režime tuhý až tvrdý, ale nekoná sa žiadne búchanie do karosérie alebo rázy. V Sport režime dokáže prežiť aj výrazne rozbitú cestu, čo nie je zvykom.
Paradoxne, na diaľnici nepôsobí neposedne a nepotrebujete stále korigovať smer, ako pri niektorých starších športovo ladených autách strednej triedy. Toto sa inžinierom Oplu podarilo. Za perfektné jazdné vlastnosti Opel vďačí aj ideálnym rozmerom kolies s pneu 245/45 R18.
Komfortom v mojich očiach prevyšuje etalón Passat a radosťou z jazdy sa približuje Mazde 6. Dobre, nie je až taká ľahkonohá, rýchlejšie ukazuje nedotáčavé správanie a na limite je ťažšie čitateľná. Ale kvôli ideálnemu mixu a možnosti nastaviť si podvozok podľa "nálady" hodnotím jazdne Insigniu ako špičkový stroj. Vo vyšších rýchlostiach však bola hlučnejšia. Na diaľnici počuť výrazný valivý hluk od pneumatík a so spolujazdcom už na seba zdvíhate hlas.
Hluk mohli spôsobovať široké zimné pneumatiky, aerodynamicky je Insignia skvelo odhlučnená aj pri diaľničných tempách. Brzdy sú krásne dávkovateľné s tuhším pedálom, na ktorý musíte šliapnúť väčšou silou. Ak naň šliapnete poriadne, Insignia vám dokáže rozhádzať žalúdok, brzdí mimoriadne dobre.
Obyčajný naftový dvojliter? Áno...
A čo dieselové srdce s tradičným objemom 2,0 l pod kapotou? Ponúka solídnych 170 koní pri 3750 ot/min a 400 Nm pri 1750-2000 Nm. Za podvozkom FlexRide mierne zaostáva, nie je však zlý. Vadia váhavé rozjazdy z nízkych otáčok na prvé dva prevodové stupne. Motoru sa nechce rozbiehať. Keď maca trochu prebudíte, ide už adekvátne ponúknutému výkonu. Reálne zaberá od 1700-1800 ot/min, čo nie je úplne najnižšie spektrum otáčok, ale aspoň nebudete agregát podtáčať. Ideálne spektrum otáčok je 2000 - 3000 ot/min, nad 3500 ot/min ho trápiť nemusíte. Pri jazde ho v kabíne počuť viac ako by som chcel a okolo 2000 ot/min mierne zaduní.
Na testovacej trati jazdil za 6,6 l/100 km, čo je na chlp presne ako pri minule testovanej Insignii s rovnakým motorom a karosériou liftback. Ja som pri každodenne pokojnej jazde spálil 7 - 7,5 l/100 km, čo nie je najmenej. Aj pri výraznej snahe sa mi pod 6 l/100 km podarilo dostať len ťažko. Výrobca udáva v kombinácii nereálnych 5,3 l / 100 km. Pri 130 km/h točí 2300 ot/min a žerie 6,7 l/100 km.
Ako celok hodnotím pohonnú jednotku mierne nadpriemerne, chce sa mi až napísať, že motor je „taký normálny“. Nemá výrazný charakter, ale ani nesklame. Insignia s ním uháňa až 218 km/h a na stovku zrýchli za 9,9 s. Ak vám „normálny“ motor nestačí, Opel má v ponuke aj biturbo verziu 2,0 CDTI s 210 koňmi pod kapotou. Okrem neho je k dispozícii ešte s benzínovými motormi 1,5 Turbo, 2,0 Turbo a dieselom 1,6 CDTI.
Zmätené asistenčné systémy, kompromisné svetlá
Insignia vás dokáže aj naľakať. Predkolízny systém je naladený veľmi úzkostlivo a doslova varuje pred nehodou pri jazde pozdĺž zaparkovaných áut na chodníku. A že v meste, ale aj na dedine, takto parkuje kdekto. Ani asistent pre udržanie jazdy v pruhu nepracuje najlepšie. Ak ho chcete len ako bezpečnostnú „poistku“ v prípade, že nedávate pozor, funkciu spĺňa. Nevie však Insigniu udržať ako-tak v strede jazdného pruhu, jazdí zo strany na stranu a dokáže ísť až nebezpečne blízko ku krajnici. Adaptívne Matrix LED svetlá poskytnú na prvý pohľad všetko, čo by ste od moderného osvetlenia chceli.
Diaľkové svetlá „vvyrezávajú“ protiidúce autá a aj v stretávacom režime svietia výborne. Má to však jedno ALE, a tým je natáčanie diaľkových svetiel v ostrých zákrutách. Je nedostatočné. Svetelný kužeľ je „tunelový“ a vnútornú časť zákruty neosvetľuje dostatočne. Toto však platí len pri diaľkových svetlách. Audiosystém hrá v pri nižšej hlasitosti veľmi dobre. Ak ho však vybudíte, basy sa nepríjemne zlievajú v jedno a dunia naprieč celým autom. Mali sme však štandardný audiosystém a nie príplatkový BOSE.
V diaľkovom režime sa Matrix LED svetlá nedostatočne natáčajú v ostrých zákrutách a "podkovách".
Keďže s radiacou pákou počas spolužitia s autom narábate neustále, nestačí napísať „radenie je dobré“ alebo „radenie je na figu“. Insignia zaujme netradičným tvarom veľkej radiacej páky, ktorý nemusí každému vyhovovať. Mne radenie do rúk sadlo, má sympaticky krátke dráhy, je presne vymedzené, ľahké a bez vôli. K ideálu mu chýba menšie „drhnutie“ v neutrále pri rýchlom radení. Ako celok je však plusom auta a poteší.
Pri Oploch je už dlhšie zvykom firemná asistenčná služba OnStar. Po stlačení tlačidlá vás auto prepojí s operátorom, ktorý vám dokáže pomôcť napr. so zadaním cieľa do navigácie bez ťukania do displeja infotainmentu. Operátor vás kontaktuje aj v prípade nehody a dokáže zavolať záchranné zložky. OnStar však vie omnoho viac, a preto odporúčam staršie video, kde si ho Maroš „preklepol“.
Head-up projekčné displeje mám veľmi rád, alebo ich vôbec nemusím. Záleží na type displeja a spracovania. Lacnejšie riešenie s premietaním na sklíčko mi ťahá oči a trčiaci panel v zornom poli nepovažujem za praktické riešenie. Insignia má však drahšie a oveľa lepšie riešenie v podobe premietania na čelné sklo. A funguje výborne! Je veľmi detailný a vybrať si môžete z rôznych typov zobrazení. Okrem aktuálnej rýchlosti vie zobraziť obmedzenie rýchlosti, pokyny navigácie, otáčky motora alebo len zvolenú stanicu rádia.
Testovaný kus bol vo výbavovom stupni Innovation a okrem toho nabitý drahými príplatkami. Výsledné porovnanie súčasnej ceny s konkurenciou si pozrite v tabuľkách na konci testu. Niektorí konkurenti dokážu byť výrazne lacnejší. Základná cena výbavy Innovation s motorom 2,0 CDTI je 31 990 eur.
Zhodnotenie a záver
Opel Insignia je jedným z favoritov strednej neprémiovej triedy. S adaptívnym podvozkom FlexRide jazdí skvele. Zvláda diaľničné presuny vysokou rýchlosťou a zároveň nesklame ani v zákrutách. Je veľká, praktická a keď si prečítate mínusy testovaného kusu, tých zásadných veľa niet. Navyše, vzadu je dostatok miesta a poteší aj skladný a rozmerný kufor. Jednoducho výborné auto, ktoré sa mi na rozdiel od naposledy testovaného Oplu Crossland X dostalo pod kožu. Palec hore pre Insigniu!
Opel Insignia Sports Tourer 2,0 CDTI
Rok výroby 2017
Cenník Opel Insignia Sports Tourer platný na Slovensku
PLUSY: + geniálne AGR sedadlá, + univerzálny adaptívny podvozok FlexRide, + komfort jazdy aj v Sport režime, + presné, strmé a priame riadenie, + dávkovanie bŕzd a účinok, + priestranný interiér, + skladný a objemný kufor, + presné radenie s krátkymi dráhami.
|
MÍNUSY: - hlučnejší motor, - vyššia spotreba, - nepresné basy audiosystému pri vyššej hlasitosti.
|
Opel Insignia ST 2,0 CDTI | rok výroby 2017 |
Hnací agregát: | Turbom prepĺňaný vznetový radový 4-valec s priamym vstrekovaním paliva, objem 1 956 cm3, 4-ventily na valec, rozvod DOHC, max. výkon 125 kW (170 k) / 3 750 ot/min, max. krútiaci moment 400 Nm / 1 750 - 2500 ot/min, . |
Pohon: | 6-stupňová manuálna prevodovka, pohon predných kolies |
Podvozok: | nezávislé zavesenie predných kolies McPherson s trojuholníkovým ramenom, viacprvkové zavesenie kolies vzadu, adaptívny podvozok FlexRide, elektronické systémy ABS, ESP, TC |
Kolesá: | zliatinové18 palcové disky, pneu 245/45 R18 |
Rozmery a hmotnosť: | d x š x v - 4986 x 1 941 x 1500 mm, rázvor 2 829 mm, objem batožinového priestoru 560 l / 1655 l, pohotovostná hmotnosť 1 487 - 1633 kg, kombinovaná spotreba 5,3 l/100 km (reálna 6,6 l/100 km), objem palivovej nádrže 62 l, |
Dynamické parametre: | maximálna rýchlosť - 218 km/h, zrýchlenie z 0 na 100 km/h - 9,9 s |
|
|
||||
|
|
|
|||
|
|
|
|||
|
|
|
|||
|
|
|
|
|
||||
|
|
|
|||
|
|
|
|||
|
|
|
|||
|
|
|
|
|
||||
|
|
|
|||
|
|
|
|||
|
|
|
|||
|
|
|
Za krátky čas sme mali v redakcii už tretiu Insigniu druhej generácie. V tomto prípade išlo o kombík, ktorý bude skôr využívaný v rodinách, ako liftback vo fleetovom programe.
Motor a jeho odhlučnenie nepatrilo k najlepším, taktiež priemerná spotreba na našej testovacej trase trocha zaostala za mojim odhadom. Výkonovo je motor na danú triedu kompromisom, uponáhľaný manažér ho bude pri diaľničnej rýchlosti určite preklínať, keď sa mu bude 190-koňový Passat alebo Superb vzďaľovať. Dokonca ani voči 150-koňovému TDI nešiel pocitovo lepšie.
V interiéri mi vadí nový infotainment od Oplu, tiež v lakťovej opierke schovaný port na USB bez podsvietenia mi evokuje nižšiu triedu.
Jazdné vlastnosti to však vynahradia, Insignia jazdí naozaj bravúrne aj vďaka generačnej odtučňovacej diéte.
Inteligentné Matrix LED svetlá som kritizoval už minule, takže sa len opakujem. Je fajn, že funkcia vyrezávania funguje super, ak mi však auto pri prejazde zákrutou svieti primárne v diaľkovom režime dopredu a nie aj viac do strany, je to veľmi obmedzujúce. Na Pezinskej Babe tak človek vchádza doslova do úplnej tmy pri prejazde ktorejkoľvek zákruty. Diaľkový režim je proste nastavený príliš dopredu a na rozšírenie svetelného kužeľa sa akosik pozabudlo.