Pokoril 300 km/h
Máte pocit, že začiatok je príliš veľkolepý? Že to moc prežívam? Vážne?! Ako by ste reagovali vy, keby vám jeden deň a jedno auto dali všetko, po čom ste túžili, o čom ste celý život snívali? Keď dôjde na pretras 911 turbo, nedivte sa, že som zrelý na psychiatra. Na začiatok spomeniem pokorenie 300 km/h a zrýchlenie začínajúce číslom 3 s. Brzdy, ktoré bolia, pružnosť a ťah i schopnosti zatáčať a držať, ktoré nedokážem opísať... Nehovoriac o cene 5 miliónov korún, výkone 480 k a 680 Nm!
Rovnako ako v prípade BMW M6, čo sme mali začiatkom roka, ani v tomto prípade nemáme najmenšie ambície robiť klasický test. Turbo neberieme na AT slalom ani na meranie výkonu. V tomto prípade by to tiež bolo zbytočné, pretože nik z nás sa necíti byť hoden hodnotiť raketu, na akej sa má možnosť previezť párkrát za život. Podobne ako v prípade Audi R8 z predošlého vydania vám opíšem svoje zážitky a zistenia. Verte, je sa na čo tešiť i čo čítať. Mám pre vás totiž pripravených zopár šokujúcich správ.
Na ten piatok v živote nezabudnem! Mal som už dôležitý program. Ale keď som sa dopoludnia dozvedel o príležitosti, pred obedom urobil pár telefonátov a popoludní som od superporsche preberal kľúč, všetko šlo bokom. Už som v ňom sedel a stále neveril tomu, čo žijem. Slovo rešpekt v nasledujúcich vetách ochotne vymením za menej chlapský strach. To je jeden z hlavných pocitov, ktoré som mal tesne pred i po usadnutí za volant. Ovládať 500-koňové auto pohne s každým, pre koho to nie je každodenné vozenie. Od prvých metrov sám so sebou zvádzam ohromný boj. Chcem neopakovateľnú príležitosť maximálne využiť a užiť si jednoznačne najlepšie auto, aké som mal kedy v rukách. Nesmiem mu však v žiadnom prípade ublížiť, pretože tí, ktorí mi ho požičali, mi dôverujú. Na to, že na spoluúčasť poistnej udalosti by som si určite musel zobrať pôžičku, ani nechcem myslieť. Tak sa len veziem mestom zarovno s ostatnou premávkou a užívam si pocit bohov. Všetci do jedného sa otáčajú. Obzerám interiér, študujem gombíky, funkcie a hlavne dávam pozor i za ostatných na ceste. Nič iné mi nechýba, len byť maximálne opatrný a pozorný a následne dostať ranu od niekoho s mobilom v ruke, od niekoho, kto nedobrzdí, alebo mi nedá prednosť. Toto je už ťažká paranoja! Obávať sa neustále možných rizík, to nevyleziem na ulicu, nieto ešte na cestu...
Mám v rukách auto, ktoré milujem z časopisov, z kníh, z videí, z autosalónov a nezriedka i z ulice. Mám nové Porsche 911 turbo, preboha! Predsa sa na ňom nebudem voziť len po meste ako roztrasený penzista. To chce riadnu nakladačku. Kládu, čo to dá. Neviem ako vy, ale ja žijem len raz! Tak nech to para tlačí. Ale keď ja sa stále bojím! Stačia mi na to čísla, čo má táto beštia v TP. Len z rozmerov kolies ma oblieva studený pot. 235/35 R19 vpredu a 305/30 R19 vzadu s diskmi s rozmermi 8,5 x 19 a 11 x 19". Mám pred sebou jednu z najväčších dilem života. Ako to urobiť tak, aby bola i ovca celá, i vlk sýty? Dostávam spásonosný nápad. Zavolám Vladovi Friedlovi. Azda bude mať čas, trošku sa so mnou povozí a čo-to mi ukáže... Napísal som, že azda?! „Vlado mám nové turbo. Šľahni so všetkým, čo robíš, a spadni dole. Čakám ťa pred vchodom! Jo, a zober si i foťák, to by mohlo stáť za to...“
Pre Vlada to tiež nie je každý deň riadiť káru s takými parametrami. Ale predsa len má násobne viac skúseností so silnými kárami a už čo-to odjazdené na limite. Veľmi rád mu na chvíľu prenechám miesto vodiča. Azda mi pomôže zbaviť sa bloku, ktorý ma ťaží. Predtým, než sa za volanom vystriedame, nás veziem za mesto. Celú cestu dávame do pľacu informácie, ktoré o novom 911 turbo vieme. Tie premiešavam s prvými dojmami, ktoré po asi 30 kilometroch za volantom mám. Ideme ho nafotiť. Počasie nám nadmieru praje. Porsche 911 turbo si zaslúži extra exkluzívne miesto na pózovanie. Počas pobehovania okolo tejto automodly máme dosť času rozprávať sa a upozorňovať sa na rôzne ďalšie detaily a riešenia, ktoré sme si práve všimli. Presne ako som už v tomto vydaní napísal, je pre mňa dôležité si vždy každé auto dobre poobzerať, spoznať a až potom na ňom skúšať blbnúť.
Je docvakané, ideme žiť. Ani Vlado sa však spočiatku za volantom necíti ako majster sveta. Zvyká si pomaly. Hneď síce ide rýchlejšie, než by som tam šiel ja, ale zďaleka to nie je na hrane. Vníma auto, jeho reakcie, schopnosti i možnosti. Už z toho, čo zažívam, mám zimomriavky. Toto auto je strašná vec! Ide ako odtrhnuté z reťaze! Všetky tieto emócie sa znásobujú stlačením gombíka Sport. Už beztak tuhé pruženie v momente stuhne tak, že pre oboch nás je to na hornej hranici akceptovateľnosti v sériovom každodennom aute. Mnohé pretekárske autá sú mäkšie ako toto. Netvrdím, že komfortnejšie, pretože i keď tu plášte nepružia skoro vôbec a v režime Sport vlastne ani pruženie, pohodlie posádke stále do istej miery zabezpečujú špičkovo tvarované sedadlá. Vezieme sa, teda presnejšie nízko letíme. Momenty výmeny názorov a postrehov striedajú okamihy ticha. Reve len motor, syčia turbá a svištia plášte i vzduch okolo nádhernej karosérie. Skutočne zážitok pre bohov. Niet sa teda čo diviť, že som sa neskôr v tú noc previezol cez novučký tunel Sitina s otvorenými oknami systémom „prudké brzdy, dvojka a podlaha“ asi 8-krát! Strašne ma mrzí, že ten rev nedo- káže biedny mikrofón na mobile ani na kamere dostatočne verne zaznamenať. To zvonenie na mobile si neviete predstaviť. Zakaždým, keď som tomu na dvojke uťal, šíril sa v tuneli taký ohlušujúci šťavnatý rachot, ktorý by sa možno dal opísať ako päťsto v jame naraz zaočkovaných levov. Jednoducho strašný rev.
S odstupom času môžem potvrdiť, že napriek ohromnej sile a beštiálnej agresivite sa dá nové turbo skrotiť a zvyknúť si naň veľmi rýchlo. Viem o športiakoch, ktoré majú vďaka nevyváženým jazdným vlastnostiam problém skrotiť i tí najlepší jazdci sveta. Výkon totiž zďaleka nie je všetko. Dokonca som presvedčený, že vôbec nie je najdôležitejší. Práve dobrá ovládateľnosť, pokojné a predvídateľné jazdné vlastnosti a špičkové brzdy sú to najhlavnejšie. Ak toto funguje, cítite sa v aute bezpečne a i keď sa to na oko nezdá, práve v takej káre ste nakoniec rýchlejší a hrôza a strach vám neskracujú život. Ak stále platí, že smiech a pocit šťastia život vďaka istým výlučkom mozgu predlžujú, v tom prípade je nové Porsche 911 turbo hotový elixír života a mladosti. Po celý čas v ňom sme sa obaja škerili na celý svet. Ak by ste nás i zastihli s vážnym výrazom v tvári, verte, že naše duše vtedy plesali o to viac. Len sme to už nedávali na povrchu najavo.
Ale klamal by som, keby som tvrdil, že po celý čas som sa len usmieval. Viem minimálne o jednej situácii, keď bol Vlado veľmi vážny, a o dvoch-troch, keď som bol smrteľne vážny ja! Nepochybujem, že vás zaujíma, kedy to bolo. Tá prvá, ktorú máme spoločnú, vznikla počas úplne nevinného vozenia. Zrazu sme sa ocitli na diaľnici smerom na Malacky. Ani neviem, ako na to prišlo, ale zrazu si to mydlíme asi 250 km/h a človek by mal chuť i zívať. Táto rýchlosť v tomto aute – strašná nuda. Proste bez pohľadu na rýchlomer by tomu nik neuveril. Iste, každý z nás cítil, že ideme rýchlo, ale nie, že nízko letíme. Čo iné ako skúsiť, čo to dá, nám v tomto okamihu asi tak mohlo napadnúť? Vôbec nič! Na ceste so striedmou premávkou zarážame plyn do podlahy a čakáme, čo príde. Tiptronic S pri tejto rýchlosti na šestke na pol plynu úplne šialene na pár sekúnd podradí o dva stupne, následne tam šupne päťku a nik z nás neverí vlastným zmyslom. Nie je predsa normálne, aby čokoľvek, čo už ide na tri štvrtiny svojej maximálky, mohlo ešte takto pridávať! Normálne nie, ale nové Porsche 911 turbo, typ 997, áno. Viete prečo? Pretože táto mašina má ako prvé sériovo vyrábané auto so zážihovým motorom na svete technológiu VGT, ktorú už 10 rokov poznáme z motorov TDi. Variabilné naklápanie rozvádzacích lopatiek kompresora. Vďaka nim má tento motor doslova neuveriteľný priebeh krútiaceho momentu. Vrchol 620 Nm (s výbavou Sport Crono krátkodobo i 680 Nm pri pretlakovaní) nedosahuje pri konkrétnych otáčkach, ale v 2/3 otáčkového rozsahu motora! Čítate správne! Nové turbo má maximálny krútiaci moment v rozsahu od turbodieselových 1 950 až po šialených 5 000 ot.! Po pár sekundách ručička i digitálny rýchlomer ukazujú trojmiestne číslo začínajúce trojkou. A nepoľavujeme. Po chvíli je tam 310, 315, 320 a zrýchľovanie výrazne ustáva. Ešte zo šesťvalca žmýkame posledné kvapky výkonu a cifra 322 je to najvyššie číslo, ktoré vidíme. Taký pocit eufórie som nezažil už dávno. Ani si ho neužijem a pred nami je vďaka premávke ďalšia príležitosť. Chytáme ju za pačesy a celý proces opakujeme znovu. Vrcholná cifra po pár desiatkach sekúnd je znova 322. Neverím! Po 10 rokoch, čo som tiež na 911-ke Carrera 2 typ 996 mydlil asi 270 km/h, sa mi splnilo veľké tajné želanie. Pokoril som tristovku. A Vlado tiež. Nik z nás toľko ešte „nešľapal“.
OK, plynule spomaľujeme a po pár sekundách začíname rozprávať. Žiaden šok, zamdlievanie ani strach sa znova nekonali. Nie pri maximálke. O týchto pocitoch vám čosi napíšem v ďalších riadkoch. Verte, je sa ešte na čo tešiť. Slovo „neverím“ mi už na toto vlastne ani nie je dosť dobré. V podobných súvislostiach sa používa už pričasto. Neskutočné, nemožné? To je výstižnejšie. Je nám obom jasné, že rýchlomer každého auta pracuje s istou plusovou odchýlkou kvôli bezpečnosti i kvôli radarom. Mám skúsenosti, že nepresnosť rýchlomera sa pohybuje od 2 do 5 %. Nech sú to v tomto prípade 3 %, predsa len je to precízne a presné porsche. Z indikovanej rýchlosti by bola skutočná 312 km/h, čo je vlastne práve toľko, čo tvrdí výrobca. Nemáme najmenší dôvod pochybovať. Neskutočné a nemožné je na tom celom pre nás hlavne to, že tú maximálku dosiahne 911 turbo na našej viac než krivej diaľnici, navyše v nepatrnom stúpaní. A napriek tomu je ovládanie i celkové správanie až nepochopiteľne stabilné, presné a pokojné. Všetok tlak je na vodičovi. Je to len o psychike a sebadôvere. Porsche 911 turbo sa i pri troch kilách tvári akoby tieto rýchlosti boli každodennou rutinou. Rezerva podvozka, keramických bŕzd i vycibrenosť aerodynamiky sú dôvody, prečo toto auto milujem.
Teraz som dosť na pochybách. V múdrych knihách, v pár časopisoch a azda i v TV som opakovane videl opis toho, aké to je ísť tristo. Väčšina z opisov mala isté spoločné črty. Vraj v extrémne vysokých rýchlostiach sa vodičovi zužuje videnie, opticky sa zúži cesta pred autom a pohľad má každý zapichnutý rovno dopredu. Ťažko povedať, tí, čo si tristovku vyskúšali, riadili niektoré z tých strašidelných áut na ovládanie, ale ani ja, ani Vlado sme ju nevnímali extra inak ako, povedzme, pri 280 km/h. Hluk motora, vzduchu ani pneumatík sa už veľmi nezvýšia a mihanie okolia sa s rozdielom ďalších 30 km/h už tiež veľmi neurýchli. Pokoriť tristovku je hlavne morálna, nie emočná otázka. „Múdre“ knihy boli plné zážitkov a pocitov, v ktorých v rýchlostiach nad 300 každých ďalších 10 km/h vníma vodič ako ohromný nárast rýchlosti. Blbosť! Nič z toho sa nekoná! Treba si len dávať sakra pozor na všetko vpredu, extrémne presne a pozorne čítať situáciu a brutálne predvídať. Všetky tieto veci sú v danom okamihu otázkou života a smrti. Motorkári by vám vedeli rozprávať...
Na moje veľké prekvapenie som sa s touto superkárou zžil skutočne extrémne rýchlo. Ešte predtým som však zažil svoj druhý a tretí moment veľmi vážnej tváre v čase, keď sa Vlado totálne škeril. Ale tak, že kebyže nemá uši, tak sa smeje dookola. Vzal ma na Pezinskú babu, napriek tomu, že som mu na začiatku naznačil, že poďme kamkoľvek, len tam nie. Tam sa totiž Vlado nepozná! Tu je vždy ako odtrhnutý z reťaze. Ale keď odtrhnete z reťaze auto i pilota, zle je! Za volantom, i ako spolujazdec, som už zažil skutočne všeličo. Mňa už len tak niečo nevyľaká. Hmmm... – myslel som si. Ale spomínaná kombinácia je doslova smrtiaca. Neumrel som celý, ale v priebehu tých asi dvoch-troch minút mi Vlado zabil milióny buniek. A vzal mi všetko to predĺženie života, ktoré mi Porsche Turbo so mnou za volantom dovtedy udelilo. Na konci každej jazdy navyše nezabudne pripomenúť, že toto ešte nebolo úplne na hranu, veď predsa auto nepozná tak ako svoju formulu a navyše nemáme uzavretú trať. Bože, ale som rád, že je to aspoň takto. Asi fakt nechcem vedieť, ako Babu Vlado jazdí na hrane.
Turbo zrýchli z pokoja na kilečko za menej ako 4 s. S mechanickou prevodovkou a s dobrým jazdcom za 3,9 s, s Tiptronicom S, ktorý je i v tomto aute, vraj za 3,7 s i bez dobrého vodiča. Stačí stlačiť Sport, aby automat zaradil i jednotku (normálne jazdí turbo od dvojky) a zatlačiť plyn. Na jednotke však elektronika i tak nedovolí motoru plnú silu. V momente by sa i na suchom povrchu zapálili všetky štyri kolesá, čo by iste bolo veľmi efektné, ale načo by to bolo dobré? Až keď sa už gúľa auto asi 40 km/h, čo je približne po 1,5 sekunde, uvoľní elektronika v motore úplne všetko, čo má. Sťa by vás vystrelili z praku. Azda len v lietadle, keď sa odliepa od zeme, mávam podobný pocit. Neskutočná sila! Pocit jemnej malátnosti a slabučký závrat sú tie pravé adrenalínové zážitky zo zrýchlenia. Turbo ich ponúka na počkanie. Neviem ako ostatní, ale po pár odpaloch z miesta, alebo z veľmi nízkych rýchlostí, som si na to preťaženie zvykol a už mi to nič nerobilo. A to ma, samozrejme, štvalo. Tak som si našiel nový zábavku. Zrýchľoval som z malého kopčeka. Stavím sa, že tu som mohol robiť stovku za 3,5 – 3,6 s.
Nech si hovorí, kto chce, čo chce – pre mňa je Porsche 911 turbo, typ 997, aktuálne najlepšie auto na svete. Ponúka výkony a jazdnú dynamiku rovnakú i lepšiu ako väčšina ferrari, lamb či astonov, navyše za polovičnú cenu! Opakovane ho vyhlásili za najpraktickejší superšport sveta. V rebríčkoch spoľahlivosti je tiež medzi najlepšími. Tu proste nie je čo riešiť! Vlastne je! Mal by som už konečne nájsť spôsob, ako si naň zarobiť.
