Test Renault Captur mild-hybrid: plachtí aj s vypnutým motorom

Renaultom Captur som ešte nejazdil. Kolegovia už mali v rukách druhú generáciu pred faceliftom, ja som mal zase česť s touto modernizovanou verziou. Zaujímavé na nej je, že vyzerá natoľko odlišne, že ho niekto môže považovať doslova za úplne nové vozidlo.

Skutočne, Renault si dal na obmene svojich modelov v poslednom období záležať a prináša také rozsiahle úpravy exteriéru, že iné automobilky by to označili za auto novej generácie. Rovnako je to aj v prípade Capturu. Okrem skvelej informačnej kampane musím uznať, že sa mi nový dizajnový jazyk značky vážne páči.

Kombinuje totiž ostré zlomy s modernou, prepája staršie hranaté karosérie s tými najnovšími. Vyzerá to perfektne a Renault vďaka tomu výrazne odlišuje svoje modely od konkurencie. Slovníkom mladších Francúzi idú aktuálne veľké „bomby“.

LED veľmi neohúria

Čo považujem za najväčšiu chybu modernizovaného Capturu, sú jeho LED. Tie máte v sérii už od základnej výbavy, lenže... nesvietia tak dobre, ako vyzerajú. Na cestu vrhajú množstvo tmavých miest a sú príliš nehomogénne. Je super, že už základ má túto techniku, ale konštruktéri by na nej určite mali ešte zapracovať.

Naopak, bol som milo prekvapený z asistenta diaľkových svetiel. Tento režim funguje bez chýb a to isté platí aj o automatickom prepínaní. Elektronika zaregistruje protiidúce auto veľmi rýchlo, precízne, neblikne mu, ak ho čiastočne registruje a tiež veľmi rýchlo opätovne rozsvieti diaľkové svetlá. Takto by som si to predstavoval v každom aute. Škoda len toho slabého stretávacieho režimu.

Testovaný kúsok jazdil na 18-palcových diskoch s rozmermi pneumatík 215/55 R18. Podľa mňa zbytočne zhoršujú komfort jazdy, presnejšie povedané budete od zadnej nápravy počuť po prejdení väčšej nerovnosti nepríjemné rany. Vďaka šírke 215 mm sa však auto v zákrute dokáže slušne oprieť do gumy, predná náprava podrží a pokiaľ nebude na ceste priečna nerovnosť, Captur až prekvapivo dobre zvládne celý oblúk bez tendencie opustiť ho rovno von po dotyčnici. Samozrejme, asi nikto si Captur nebude kupovať na „rezanie“ zákrut, mňa ale jazdnými vlastnosťami prekvapil. Len by teda mohol byť trocha komfortnejší.

V kufri je pod dvojitou podlahou dojazdové koleso, za to si ale musíte priplatiť. Dodatočných 200 eur však beriem ako nutnosť, nebudete musieť niekde mimo domova volať odťahovku kvôli preseknutej pneumatike. Našťastie tu priestor pre rezervu ostal a je to len plus.

V tejto triede áut tiež nie je štandardom, že máte k dispozícii zadnú posuvnú lavicu. Tá sa dá posunúť potiahnutím tiahla v spodnej časti sedáku, z kufra si ju preto pri prípadnej snahe naložiť dlhší predmet ale neposuniete. Ak ju dáte čo najviac dopredu, za sedadlami vznikla medzera, do ktorej môžete tiež niečo uložiť.

Ten displej je bezkonkurenčný

Keď som prvýkrát nastúpil do Capturu a naštartoval, prekvapil ma displej pred vodičom. Potom, čo som na ňom mohol zobraziť navigáciu na celú šírku, ma ešte dostalo, že Renault použil navigačné údaje Google Maps. Teda to, na čo pozeráte v počítači, sa zobrazí aj na displeji auta. Nádhera.

Vďaka údajom od Google tak systém pri navigovaní počíta s aktuálnymi dopravnými informáciami, sú zobrazené priamo na mape, jedným slovom dokonalosť. Všetko je tu prehľadné a čitateľné, že stále nechápem, prečo touto cestou nejdú aj iné automobilky. Na ľavej i pravej časti sa zobrazovali údaje o rýchlosti a z palubného počítača, pravú časť ale môžete „vyčistiť“ a nechať zobrazenú mapu na celú obrazovku. Tlieskam za takéto riešenie, ak už mám mať digitálny displej, chcem ho presne takto využívať.

Stredová obrazovka je naopak v porovnaní s displejom pred vodičom otočená vertikálne, čo mne osobne veľmi nevyhovuje. Okrem mobilu sa na svet pozerám v širokouhlom formáte. Výhodou je zobrazenie viacerých úrovní menu pod sebou. V základnom menu „ukazuje“ navigáciu aj údaje z autorádia a telefónu.

V spodnej časti sú údaje z klimatizácie, ovládate ju ale našťastie klasickými tlačidlami pod displejom. Bohužiaľ, výhrev sedadiel či volantu má už len dotykové ovládanie, v zime po studenom ráne to môže byť možno trocha zdĺhavejšie. Systém občas nereaguje okamžite, ale dával si na čas pár sekúnd, kým zaregistroval moju túžbu po vyhriatej sedačke.

Obrovským plusom je množstvo odkladacích miest. Na mobil máte miesto rovno pod stredovým displejom, indukčné nabíjanie ale hľadajte ešte nižšie pod stredovým tunelom, teda rovno pod pákou automatickej prevodovky. Výhodou je fakt, že na displej nebudete vidieť a nebude tak vodiča počas jazdy rozptylovať.

Ďalej sú tu dva veľké držiaky na nápoje a zadných pasažierov potešia samostatné vetracie otvory vzadu na stredovej konzole. Pod nimi sú ešte dva porty USB C a zásuvka na 12 V. Veľké panoramatické okno sa dá otvoriť, nie je teda len pevne integrované do strechy.

Asistenčné systémy majú jedno tlačidlo naľavo od volantu, ktorým ich môžete naraz vypnúť. Ak ale chcete deaktivovať len upozornenie na prekročenie rýchlosti, musíte ísť hlbšie do menu. Akustické varovanie našťastie veľmi neotravuje. Horšie je to so samotným čítaním značiek, raz sa mi dokonca stalo, že systém prečítal maximálnu povolenú rýchlosť z prívesu nákladného auta. Neregistruje ani križovatky, ktoré rýchlostné obmedzenia rušia. To je nutné naladiť.

Zadnú kameru ponúka Captur už v sérii spolu so zadnými parkovacími senzormi. Osobne by mi to stačilo, aj keď kamerový výstup nie je dokonalý. Niekomu však aj takéto zobrazenie môže stačiť, preto je super, že ho dostanete v základe. Adaptívny tempomat sa dá prepnúť aj do režimu Travel Assist, kedy bude v kolóne ale aj na diaľnici zatáčať v zákrutách.

S pohonnou jednotkou nemám toľko skúseností, ako s preplňovanými motormi od koncernu VW. Prvé zoznámenie s 1.33 TCe bolo ešte v Nissan Qashqai asi pred 6 rokmi a už vtedy som tvrdil, že tento štvorvalec dokáže jazdiť veľmi efektívne. Tu sa to s mild-hybridom ešte viac potvrdilo.

Mild-hybrid plachtí s vypnutým motorom

Prvým pozitívom v tomto prípade bola 7-stupňová dvojspojková prevodovka. V každom režime okrem módu Sport po pustení pedálu akcelerátora začne plachtiť, teda vyradí rýchlosť na neutrál. Vďaka mild-hybridu však navyše vypína aj spaľovaciu jednotku, takže Captur je schopný s minimálnym spomaľovaním prejsť stovky metrov a na diaľnici kľudne celé klesanie. Je to perfektné z pohľadu prevádzkovej efektivity a mne sa to náramne páči.

Na našej testovacej trase som dokázal 100 km zajazdiť za 5,6 l/100 km, teda o 3 deci menej, ako uvádza výrobca. Mild hybrid nepomáhal len na okreskách, ale aj v meste. Kto má ľahšiu pravú nohu, dokáže jazdiť so spotrebou aj okolo 4,5 l/100 km.

Mimochodom, tieto agregáty využíva aj Mercedes a zatiaľ sa nevyskytli žiadne technické problémy, preto by to mohla byť zaujímavá alternatíva aj do budúcnosti. Motor už samozrejme má priame vstrekovanie, využíva však dlhší sací trakt s medzichladičom vzduch/vzduch v prednej časti. Vplyv dlhého sacieho potrubia na odozvu pedálu akcelerátora sa však podarilo konštruktérom veľmi dobre zamaskovať.

V Capture ide o najvýkonnejšiu pohonnú jednotku, preto ma zaujímalo, ako je na tom s dynamikou. Pri zrýchlení z 80 na 120 km/h som nameral čas 6,5 sekundy, čo je v tejto triede dostačujúci výkon. Keďže motor pracuje s priamym vstrekovaním, trochu dlhšie sa zohrieva. Po chladnom jesennom ráne, keď nočné teploty klesli pod 10 stupňov, to trvalo približne 5 km, kým mi bargraf ukazoval zohriatu chladiacu kvapalinu.

Záver

Renault Captur pôsobí po modernizácii ako nové auto. Dizajnéri na ňom odviedli veľmi dobrú prácu, takže tvary sú asi najväčšou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim modelom. Skvelý štvorvalec v spojení s mild-hybridom jazdí za málo a k tomu dokáže byť sympaticky dynamický. Nepotešia len slabšie diódové svetlá, zvyšok je skvelo vyzerajúci crossover, ktorý si svoj fanklub určite nájde.