Test Renault Clio 1.5 Blue dCi - pohladenie naftou

Že bude naftové Clio dobrým autom, som už akosi tušil, milo ma totiž prekvapila už jeho benzínová verzia 1.0 TCe. Tentoraz som však bol zvedavý, ako si v Renaulte poradili s emisným nastavením legendárneho naftového štvorvalca 1.5 dCi a ako sa bude prejavovať nielen v oblasti spotreby, ale aj v priebehu výkonu a krútiaceho momentu. Nebolo by to totiž prvýkrát, keď prísnejšia emisná norma motoru vzala „energiu zo žíl“. V tomto prípade sa však stal pravý opak, s lepšie reagujúcim 1.5 dCi som hádam ešte nejazdil.

Oči kupujú

Testované Clio importér vyšperkoval výbavou Intens, ktorú ešte okorenil veľmi zaujímavou modrou metalízou „Modrá Céladon“ (bez príplatku je len biela Glacier, za modrú na fotografiách si musíte priplatiť 470 eur) a 17-palcovými diskami Viva Stella s pneumatikami Continental EcoContact 205/45 R 17 (+ 300 eur). Vizuálne sa mi auto páčilo a pravdou je, že najmä vďaka tej nevšednej metalíze sa za ním na cestách otočilo viac ľudí, než za akýmkoľvek iným autom, ktoré som v poslednej dobe testoval. Ak sa však máme baviť úprimne, za 17-palcové disky by som nepriplácal, dôvod vysvetlím v texte nižšie.

Dizajnéri sa predviedli aj v kabíne. Veľká časť plastových povrchov je mäkká, počas jazdy nikde nič nevŕzga a kontrastné farebné zladenie robí kabínu ešte zaujímavejšou. Len tie biele povrchy by som nechcel udržiavať v čistote, už na testovacom aute bolo totiž vidieť, že si vyžadujú pravidelnú očistu a opatrnosť. Za vizuálny dojem však dávam Cliu jednotku s hviezdičkou.

Čo sa týka ergonómie, nevidel som tu žiadny vážny nedostatok. Tým, že sedím trochu bližšie k volantu, zdala sa mi radiaca páka dosť vzadu, takže som pri radení dvojky a štvorky zakaždým narážal pravou rukou do operadla, stačilo si však odsunúť sedadlo viac dozadu a bolo po probléme. Keď som už pri radiacej páke, pochvalu si zaslúži aj šesťstupňová manuálna prevodovka TL4. Je presná, dráhy páky sú tak akurát dlhé a jednotlivé prevody pekne zapadajú do koncových polôh. Getrag vo Focuse je samozrejme delikátnejší a precíznejší, ale na pomery francúzskych mestských áut je TL4 výborná a tichá prevodovka, s ktorou nebude mať problém radiť ani nemehlo.

Nekazte si komfort

Ak by som chcel ísť s dobou, pochválim rafinovaný výber 17-palcových diskov Viva Stella a ich skutočne atraktívny dizajn. Okrem pekného vzhľadu v nich však žiadnu výhodu nevidím. Zato nevýhody vnímam hneď dve. Bočnice 17-palcových pneumatík nie sú schopné pohltiť toľko nerovností ako štandardne dodávané 16-palcové pneumatiky s vyšším profilom, na ceste tak kolesá viac odskakujú a spôsobujú väčšie kmitanie relatívne mäkkých štandardných tlmičov zadnej nápravy. Podvozok tohto auta je naladený predovšetkým na komfort, čo je len dobre, s naftovým Cliom predsa nebude nikto pretekať. Ani na priemerne rozbitých povrchoch preto Renault nie je uskákaný a slušne drží stopu. Ak však trafíte väčšiu dieru, cítiť, že tlmič stratí nad ťažkým kolesom kontrolu a akustickú ranu nasleduje odraz kolesa do vzduchu a odskok nápravy do strany (tento efekt je navyše podporený aj jednoduchou koncepciou nápravy, ktorá prenáša impulz aj na koleso na druhej strane). Pevnejšími bočnicami pneumatík sa navyše intenzívnejšie šíri hluk od kolies, takže okrem menšieho komfortu prichádza zospodu aj viac hluku (na niektorých špecifických povrchoch som mal dokonca pocit, že nad autom letí stíhačka). Protiargumentom použitia menších diskov je presnejšie vedenie stopy 17-palcovými pneumatikami, čo je samozrejme pravda, pri naftovom Renaulte Clio to však argument nie je. Navyše, rád by som sa porozprával s vodičom, ktorý by v premávke vedel odlíšiť, či je auto obuté do 16 alebo 17-palcových pneumatík. Takže kým benefit 17-palcových kolies v presnosti riadenia je takmer nerozoznateľný, vyšší hluk odspodu a menší komfort sú trvalé a značné (a to sa ešte nebavíme o cene väčších pneumatík).

Ako pohladenie po duši

Najväčšou „perlou“ celého auta je bezo sporu jeho naftový štvorvalec K9K (1.5 Blue dCi). Jeho veľmi stručnému technickému popisu som sa už venoval v článku Test Renault Clio 1.5 Blue dCi: Odpovede na otázky čitateľov, len preto pripomeniem, že práve zásluhou vstrekovania močoviny AdBlue a vodného medzichladiča stlačeného vzduchu má jeho aktuálna evolúcia najpohotovejšie reakcie zo všetkých doterajších verzií motora 1.5 dCi. Veľmi príjemný je aj lineárny záťah motora odspodu, ktorý je k dispozícii aj po studenom štarte (trojvalec 1.0 TCe 100 sa napríklad vo fáze zohrievania a neskôr aj pri vysokej záťaži prejavoval kolísavým ťahom zapríčineným balansovaním na hranici detonačného spaľovania a pomalšou reguláciou výstupného tlaku turbodúchadla). Naftové Clio šlo skrátka hneď od začiatku krásne ticho, lineárne a úsporne. Práve SCR katalyzátor so vstrekovaním močoviny mu totiž umožňuje pracovať s vyššou termodynamickou účinnosťou ako predchádzajúce generácie motorov 1.5 dCi (Blue dCi v skutočnosti vytvorí viac oxidov dusíka ako staré dCi, následne ich však ešte vo výfuku účinnejšie zlikviduje pomocou močoviny).

Odrazom vyššej účinnosti a pohotovej regulácie spaľovania je až šokujúco nízka reálna spotreba. Na medzimestskej trase BB-Revúca (85 km) dosiahlo Clio priemernú spotrebu len 3,2 l/100 km. Vidieť, že v maximálnej možnej miere využilo dobré odstupňovanie šesťstupňovej prevodovky, ktorá pri tempe 90 km/h točí 1700 otáčok (VI.), čo je hranica, kedy Blue dCi vo väčšine situácií dosahuje maximálny dynamický krútiaci moment (statický je k dispozícii už pri 1500 ot./min.). V kopcoch sa tak Clio aj v prudkých kopcoch oprie o krútiaci moment a dopredu sa aj naložené hrnie ako tank (na trase sme sa v aute viezli traja dospelí). Dobre si auto počínalo aj na medzimestskom testovacom okruhu Topspeed.sk (3,9 l/100 km), na diaľnici sa pri tempe 130 km/h (2400 ot./min.) jeho spotreba pohybovala okolo hranice 5,2 – 5,4 l/100 km. S prehľadom tak ide o najpružnejšiu a najúspornejšiu verziu modelového radu Clio.

Kupujte, kým je v ponuke

Naftové Clio je dobrým a zdá sa, že aj poctivo navrhnutým autom. Dobrá bude nielen vnímaná, ale asi aj skutočná kvalita, hoci za toto ruku do ohňa samozrejme nedám. Minimálne motoru by som však veril. Agregát sa už dlhší čas ukazuje ako mimoriadne odolný a spoľahlivý motor, ktorý pri poctivom servise a kvalitnej nafte prežije celé auto. Určite by som sa tejto verzie nebál a ak by som na to mal, volil by som ho ešte radšej ako benzínovú verziu 1.0 TCe 100. Nebojte sa ani udávaného menšieho objemu kufra, v skutočnosti ide len o iný výlisok podlahy pod dnom, v ktorom je kvôli nádrži na AdBlue miesto len na dojazdovú rezervu (toto miesto za započítava do celkového objemu kufra). Len by som si ho určite kúpil na 16-palcových diskoch. S nimi zažijete ešte väčší komfort, viac ticha a niečo mi hovorí, že vám s nimi dlhšie vydržia aj silentbloky náprav a samotné tlmiče.