Nový svišť musí mať niečo do seba. Státisíce predaných kusov určite nie sú náhodou. Vo viacerých krajinách, i u nás, to opakovane dotiahol na najpredávanejšie auto svojej triedy. Moja poklona patrí i „kreatíve“, ktorá sa nápaditou kampaňou s geniálnym sloganom: „Nejazdite, swiftujte!“ na megaúspechu nepochybne výrazne podieľala.
Prvotná ponuka s dvoma čipernými zážihovými motormi a dvoma verziami karosérie síce pokryla väčšinu požiadaviek, ale nebola nič extra. Moderný, patrične výkonný i úsporný vznetový motor by určite prilákal ešte viac kupujúcich a predajné čísla by vykopol ešte vyššie. Naopak pravá športová verzia by Swiftu, podobne ako niekoľkokrát predtým, slušne zodvihla sebavedomie a získala lepší mestský kredit. Prvú medzeru sortimentu značka na moje prekvapenie stále nezaplátala. Zato druhej, aj keď s odstupom vyše 2 rokov, sa v Suzuki venovalo ohromne veľa ľudí. Swift Sport medzi nás totiž neprišiel len tak, ako ďalší model ponuky. Do predaja sa dostal s patričnou pozornosťou, ktorá mu s ohľadom na historické úspechy dané schopnosťami a kvalitami predchodcov patrí. Reklamná agentúra znova popustila invenciu svojich kreatívcov na dlho. Tí slobodu a liberálnosť zadávateľa patrične využili.
Skôr než som najsilnejšieho svišťa dostal do rúk, počastoval ma zástupca Suzuki Slovakia povinnou brožúrkou so základnými parametrami a výbavou testovačky. Na tom by nebolo nič divné. Ale počas strohého prelistovania kalerábovníka ešte v jeho prítomnosti, presne ako kážu pravidlá slušného preberania auta na test, z neho vypadlo podozrivé papierové vrecko. Hnedá mi v momente pripomenula použitý sáčok z McDonalda. „Stávajú sa i horšie veci,“ hovorím si v duchu. „Čo všetko som už v testovačkách našiel nemôže jedno vrecko ani opraviť, ani pokaziť...“ Keď som ho chytil, pripomínalo mi skôr vrecko z lietadla, do ktorého sa treba uvoľniť, keď vám je nevoľno. Otočím ho, zočím zvláštne piktogramy a začalo mi svitať. Je to skutočne vrecko na grcanie. Podľa zobrazených inštrukcií, okrem iných o tom, že sa treba pripútať, je sáčok primárne určený spolujazdcom. Keďže ideu propagácie zamerali na jazdné vlastnosti, predpokladám, že väčšina z tých, ktorí sa na Sporte vážne povozili, schopnosti podvozka zatáčať, držať i brzdiť ocenili. A to ma, samozrejme, patrične šteklilo. Ľúbim originálne nápady. Presne takéto drobnosti mi dávajú signály, že sa stretnem s čímsi nie bežným, nie tuctovým. Že si to budem dlho pamätať. Všetko platí. Svišť Sport si pamätám pre dobré i zlé. Koncentrát mojich zistení nájdete v drobnej tabuľke s plusmi a mínusmi. Odporúčam vám však prečítať si moje mudrovanie do konca. Iste vám už dávno povedali, že svet nie je čierno-biely.
Ak je bežný Swift pekný, Sport je krásny. Posadený nepatrne nižšie než bežné svifty, medzi ostatnými autami stále trčí, kvôli až zbytočne štedrému priestoru nad hlavami pasažierov. Spolu s netradične vzpriameným posedom vtisli tieto prvky novému svišťu vysoký pontón a dosť príkre áčkove stĺpiky. Ale má to svoje výhody. Vnútorný priestor je viac než štedrý, povedal by som kráľovský. Nič z toho športové auto síce necharakterizuje, dokonca sa mu ani nehodí, ale Swift Sport nie je plnokrvný športiak. Je to v rámci možností a kompromisov vytvorená športová verzia ľudového „vozítka“. Na to, prosím vás, nezabúdajte. Podobne ako v ostatných testoch AT magazínu, nebudem ani v tomto, ani v ďalších, z pohľadu automobilového nadšenca a športovo založeného vodiča riešiť malichernosti. Drobnosti ako veľkosť a prístupnosť kufra, vhodnosť umiestnenia „kastlíka“, držiakov nápojov či počet a veľkosť odkladacích priestorov. Nič z toho, nech je to akékoľvek dobré či zlé, nám danú káru neurobí ani atraktívnejšou, ani ju nezhnusí.
Naše i vaše priority sú jasné! Autá preklepávame podľa nich, svišť nebude výnimkou. Keď som ho tesne pred obdržaním kľúča a dokladov zbadal, nemohol som skrývať nadšenie. Celý život tvrdím, že mi na farbe auta extra nezáleží. Ak by som mohol mať porsche, či ferrari, pokojne i hnedé... To v žiadnom prípade neznamená, že vhodnú farbu neocením. Krásna modrá metalíza v kombinácii s bielymi polepmi dodávajú autíčku primeranú dávku dravosti. Samolepky a rýchle pruhy na autách sú mi smiešne. Hlavne na verziách, ktoré neťahajú ani do strany, a jediný spôsob, ako im majitelia dokážu dať gule, sú polepy. Veril by som, že bojové polepy sú súčasťou balíka Sport už od výrobcu. Sú i nie sú. Suzuki ich neponúka, ale Suzuki Slovensko ich za pár tisíc zaobstará. Citlivo si totiž uvedomili, ako veľmi zmení pár pruhov autu charakter. Tiež ma ohromne prekvapili kolesá. Jednak tvarom diskov, ktorý je s hustými robustnými lúčmi jednoduchý a veľmi športový, a atypickými rozmermi. Mať na drobcovi 17-ky oficiálne je super! Tu už skutočne nik nemôže chcieť viac. Keby však mali disky prirodzenú šírku 7 či 8 palcov, bolo by nutné obúvať na ne plášte široké 215 až 225 mm. Hotová vražda dynamiky malého auta s malým motorom. Chválim konštruktérov, že pred problémom neušli k 16" diskom, ktoré by tu vzhľadom na rozmery bŕzd i veľkosť auta úplne postačovali. Kolesá robia auto! 17-ky so šírkou len 6 palcov a s rozmermi plášťov 195/45 R17 robia zo svišťa Sport extrakáru. Tiež prispievajú k podstatne menším neodpruženým hmotám, čo výrazne ovplyvňuje jazdné vlastnosti na nerovnom povrchu. Pravda, hlavne vďaka veľmi nízkym gumám nie je verzia Sport ani zďaleka to najpohodlnejšie, v čom som za vozil. Na každodenné vozenie sa to ešte stále dá vydržať. Je to rovnaké, ako keď má kočka na nohách lodičky. Viem si predstaviť, že každý krok v nich je malé utrpenie. Ale čo by sme my ľudia neobetovali pre štýl, však?
Prvé okamihy za skvele tvarovaným 3-ramenným volantom sa skladali zo zmiešaných dojmov. Nepodarilo sa mi nájsť si v až zbytočne veľkých športových sedačkách, ktoré vzdialene pripomínajú skvelé rekará z Imprezy WRX Sti, optimálne sedenie. Posed na všetkých miestach je až netradične vysoký a vzpriamený bez možnosti ho výškovo skorigovať. Stĺpik riadenia sa zas nedá nastaviť pozdĺžne, len výškovo. To nebolo všetko. Výrobca hlása, že použitá 1,6-ka vládze 92 kW (125 k) a 140 Nm. Myslím, že vcelku fajn parametre, i keď v porovnaní s motormi honda spred 10 rokov to nie je žiadna bomba. A práve tieto čísla som počas prvých kilákov v meste akosi necítil. Neskôr som zistil, že motor je treba skutočne čo-to potočiť, aby kone v jeho stajni ožili. Skoro som si však pri pohľade na displej spotreby jednoduchého palubáka uvedomil, že to s točením nebude až taká výhra. So svišťom Sport sa treba veľmi snažiť jazdiť v medziach rozumnej spotreby. Počas testu sme na ňom dovedna nakrútili tesne cez tisíc kilákov. Verte, že 3/4 z nich bolo na spotrebu alebo mimo mesta. Napriek tomu sa na všetkých pri odovzdávaní auta na displeji škerila cifra 8,7 l/100 km.
Už po prvých sto metroch som si uvedomil, akú má Sport krátku prevodovku. Keď jazdím na spotrebu, otáčkomer veľmi nesledujem. Radím, ako to cítim. Zväčša bez toho, aby som na to myslel. Keď som precitol z myšlienok a pozrel sa, čo tam mám, vždy som bol o jeden stupeň vyššie než na iných autách. A keď som vyliezol na diaľnicu a mal pri bežných 120 km/h na päťke šialených 4 000 otáčok, došlo mi, že toto je vážne extrém. Pri ustálenej 150-ke je okamžitá spotreba vyše 11 l! Hlavným dôvodom vysokej spotreby i nadpriemerne väčšej hlučnosti je krátka prevodovka. Počúvať muziku zo vcelku slušného audiosystému, telefonovať alebo len s kýmkoľvek v rýchlosti vyše 100 km/h konverzovať, to chce veľa tolerancie. Zníženiu hlučnosti v rýchlostiach ani za mak neprispievali plášte Goodyear GSD3 so šípovým dezénom. Pre všetky tieto dôvody je toto jedno z mála áut, na ktorom som si počas testu nemal chuť ošahať maximálku. Jednoducho sa mi nechcelo...
Krátke prevody 5-stupňovej skrine sú v kontraste s dlhými, nešportovými dráhami radenia i veľmi mäkkým naladením pedálu spojky. Sprevodovanie je však hlavným tajomstvom nadpriemernej dynamiky. Pozrite si v tabuľke výsledok AT slalomu. Swift je bezpečné auto a verzia Sport má slušnú výbavu. To automaticky znamená, že nie je práve najľahší. Napriek tomu sa podarilo zajazdiť s ním tretí najlepší čas. Niežeby sme s Vladom netušili, že práve pre slalom bude drobec ako stvorený, ale tretie miesto sme nečakali. A mohlo to byť i lepšie, keby sa nám viac pozdávali brzdy. Tie síce na slalome moc nepoužívame, ale tých pár kopancov do stredného pedálu si systém užije. Na jednej strane som pre krátke a svižné jazdy krátkym sprevodovaním nadšený, na druhej strane ma počas dlhších jázd, či snahy o spotrebu veľmi štvalo. Zdá sa vám, že to nemá riešenie? Blbosť! Je mi jasné, že toto muselo byť od počiatku čo najlacnejšie autíčko, nielen v predajni, ale hlavne vo výrobe. Očakávať v ňom 6-stupňovku by bol hrubý nezmysel. Ale aký problém bol dať päťke dlhší prevod? Na nej už predsa nik nepotrebuje byť pretekár...
Podvozok som už po kúskoch opísal, myslím, dostatočne. Napriek tomu by som mu veľmi ukrivdil, keby som v samostatnej vete neuviedol, že až po limit možností plášťov je neutrálny a podrží. Ale len ak s plynom v zákrutách nerobíte kraviny. Po prudkom ubratí sa pripravte na riadne boky a chuť driftovať azda zakaždým. Dávať zákruty bokom netreba vyvolávať ručnou brzdou. Vlastne sa to ani nedá, lebo parkovacia brzda je tu skutočne len taká, akou jej kážu byť predpisy. Zabezpečuje auto pred samovoľným pohybom, nič viac. Ale ten podvozok. O ňom by sa dalo spievať. Je veľmi zábavný, presný a vypočítateľný. A čo ma prekvapuje asi najviac je nesmierne tolerantné ESP, o ktorom pri vyvádzaní dosť dlho vôbec neviete, že je zapnuté. Dovolí s károu vyparatiť skutočne husárske kúsky. Chalani, ak ste si nedávno založili rodinku, prípadne už máte potomka na ceste a bubáčikov nieto nazvyš, svišť Sport sa môže zdať riešením ako sa nepripraviť o zážitky a radosť z... Radím vám, najprv v ňom prevezte svoju milú, lebo je veľmi pravdepodobné, že ak pre nič iné, tak pre tuhosť pruženia vám ho proste neprejde...
Pravdupovediac, od motora, podobne ako od ručnej brzdy, som čakal trošku viac. Moderné jednašestky ponúkajú väčší výkon, väčšie otáčkové spektrum s obmedzovačom ďaleko za 7 500 ot. a nepijú tak. Keď sme svišťa šupli na brzdu, nemal som veľké oči ani očakávania. Vlastne vôbec by ma neprekvapovalo, keby sme namerali menej, než deklaruje výrobca. Preto keď z farebnej tlačiarne vyliezol graf, všetci sme ostali milo prekvapení. Skoro 95 kW (130 k) a skoro o 5 Nm viac sú slušné výsledky. Rovnako prekvapivý je pre mňa i zvuk. V istých okamihoch mi náramne pripomínal trojvalec v rovnakom aute dve generácie dozadu, ktoré som mal na test kedysi v roku 1997. Ale toto nie je extra moderný motor. A hlavne to nie je extra drahé auto. Jeho cenovka by všetkým mala byť vysvetlením, nie ospravedlnením, pre väčšinu spomenutých mínusov. Cena napríklad určite nevysvetlí nedobre odpružené vnútorné zrkadlo, ktoré sa pri rýchlej jazde i po kvalitnej ceste trasie tak, že pohľad doň po chvíľke doslova bolí!
Súčasťou výbavy Sport boli okrem povinných vecí ako ABS a TC i vypínateľný elektronický anjel strážny ESP, automatická klimatizácia, nadštandardný audiosystém. Svišť má i bezkľúčové odomykanie a zamykanie gombíkom na kľučkách. Nemôžem, a vlastne si nasledujúcim verdiktom ani nechcem pomôcť: Suzuki Swift Sport je medzi športovo strihnutými kárami skutočne najviac muziky za vaše peniaze. To isté viacerí tvrdia o ostatných dvoch generáciách Corvette. Bohužiaľ, to vám nemôžem potvrdiť, lebo s ňou nemám osobnú skúsenosť. Ale to sme v triede supercars, nie v kategórii kompaktov. Veľa muziky za vaše peniaze – platí i o bežných swiftoch. V Maďarsku ich nestíhajú vyrábať. Je teda Swift Sport hodný svojho mena? Ježišmária, že áno!
