Test: VW Passat Variant 2.0 TDI 4Motion - služobný ideál?

Volkswagen Passat je už dlhé desaťročia stálicou strednej triedy. Nazvať ho etalónom síce zaváňa preháňaním, faktom však je, že sa s ním porovnávajú všetci konkurenti v segmente, nájdete ho vo väčšine porovnávacích testov strednej triedy a jeho zákazníci patria dlhodobo k najlojálnejším na trhu. Volkswagenu však nie je čo závidieť, zmodernizovať, či dokonca postaviť novú generáciu a neodohnať pritom stálych klientov, nie je nič jednoduché. Aj preto fabrika už dlhé roky používa osvedčenú taktiku postupných malých krokov a nenápadného zlepšovania. Rovnako ako aj v prípade testovaného modelu VW Passat Variant 2.0 TDI 4Motion. Aj keď to tak nevyzerá, pozeráte sa na jeho najnovšiu evolúciu. A konfigurácia testovacieho auta? Liatinový naftový štvorvalec 2.0 TDI naladený na 140 kW (190 k), pohon všetkých kolies, sedemstupňová dvojspojková prevodovka DSG a najvyššia výbava Elegance. Cena aj s príplatkami takmer 50 000 eur. To veru nie je málo, kto však tvrdí, že život s ikonou je lacný?

Krok po kroku

Ako sám Volkswagen hovorí, v rámci nedávnej modernizácie Passat skôr zdigitalizoval. A veru, týmto vyjadrením to vo fabrike veľmi dobre vystihli. Pohľad na karosériu totiž odhalí len detaily, ktoré si bežný zákazník ani nevšimne. Môžeme hovoriť o športovejšom vzhľade, sofistikovaných detailoch alebo o náraste celkovej dĺžky o 6 mm, ale ručím vám, že si to nakoniec aj tak nikto nevšimne. Poznáte to, ide skôr o „povinnú jazdu“ a udržiavanie marketingového oddelenia v strehu. Vymýšľanie kvetnatých fráz na opis týchto drobností si vyžaduje snáď viac úsilia, ako samotná realizácia zmien. Na druhej strane, testovanému autu to v príplatkovom bielom laku Biela pure (+ 170 eur) a na diskoch Dartford obutých v pneumatikách 235/45 R18 (+ 790 eur) naozaj slušilo.

Život bez hodín

Najviac rozsahu bežných testov nového Passatu je zvyčajne venovaných opisu jeho kabíny a rozsahu novej bezpečnostnej aj komfortnej výbavy. Súhlasím, rozhodne stoja za pozornosť, no len jej kompletný rozsah aj opis by zabrali celý tento test. Pre vás je dôležité vedieť to, že dotykový displej rozšíreného multimediálneho systému fungoval dobre (na volené funkcie som nemusel prstom klopať viackrát ako nepríčetný), nové bezdrôtové pripojenie mobilného telefónu k systému prebehlo bez problémov (MirrorLink, AndroidAuto, CarPlay) a digitálny prístrojový panel má slušnú grafiku a viditeľnosť aj na slnku.

Zaujal má nový príplatkový Travel Assist (+ 560 eur), čo je vlastne systém zlučujúci Side Assist plus (asistent zmeny jazdného pruhu a monitorovanie mŕtveho uhla), Lane assit, adaptívny tempomat ACC, Park assist, Front Assist, City Brake a neviem, čo všetko ešte. Jeho zapnutím na volante (jedným tlačidlom) skrátka aktivujete kompletnú armádu bezpečnostných systémov, ktoré neustále monitorujú okolie auta a dokážu až do tempa 210 km/h asistovať pri jazde bez toho, aby ste museli aktívne zasahovať do riadenia, brzdenia a tlačiť na plynový pedál. Jedinou podmienkou je držať volant v rukách. Ten má už mimochodom kapacitný veniec, ktorý prítomnosť vašich rúk nezisťuje cez senzor na hriadeli volantu (takže nekontroluje pohyby volantu), ale prostredníctvom kapacitného venca reagujúceho na dotyk dlaní. Ak vás teda Passat po pár sekundách jazdy bez rúk vyzve, aby ste chytili volant, už ním nemusíte, tak ako doteraz, jemne otočiť, ale ho len chytiť. V praxi to celé samozrejme fungovalo len na dobre značených cestách. Ako náhle ste sa s Passatom ocitli na ceste s vyblednutými čiarami, začal strácať pôdu pod nohami a nezatáčal tak, akoby by mal. Lenže to nie je problém auta, ale infraštruktúry. Takže na nových diaľniciach pánovi riaditeľovi Passat skutočne umožní trochu za volantom relaxovať, na Slovensku však musí byť za jeho volantom stále v strehu. A možno je to tak aj lepšie. A reakcie adaptívneho tempomatu? Subjektívne stále akési pomalé, hoci sa to výrazne zlepšilo a systém sa pri troche cviku stal v zápchach použiteľným.

Umenie kompromisu

Tichý komfort – práve toto spojenie mi v súvislosti s testovaným Passatom napadlo ako prvé. Nejde o žiadne klišé, ale fakt, že Passat je skutočne jedným z najlepšie odhlučnených áut svojho segmentu. Začína to už slušnou aerodynamikou, kedy na diaľnici neruší šumom od vonkajších spätných zrkadiel ani tesnení okolo dverí, pokračuje dobre odizolovaným podvozkom (dobre odhlučnené silentbloky pomocných rámov, ticho od podbehov aj pneumatík na hrubozrnných asfaltoch) a končí prekvapujúco tichým motorom (k tomu sa ešte dostanem).

Čo sa týka podvozku, prekvapilo ma jeho komfortné naladenie a schopnosť potichu zvládať aj krátke priečne nerovnosti. Veľa toho pri bežnej jazde pohltili aj bočnice pneumatík Pirelli Cinturato P7 s rozmermi 235/45 R18, zvyšok však brali na plecia štandardné tlmiče. V zákrutách sa pritom Passat nijak nadmerne nenakláňal a ani pri rýchlom vyhýbacom manévri nepredvádzal divadlo s nedotáčavosťou a ospalými reakciami. Skôr naopak, predné kolesá reagovali na pokyny volantu dosť urgentne, Passat pri manévri „kľakol“ na predok, predným vonkajším kolesom sa „zahryzol“ do asfaltu a pekne vykrúžil oblúk. Ak si to dám dokopy s dobrým držaním stopy pri rýchlych prejazdoch diaľničných zákrut, vychádza mi z toho vysoká pevnosť prednej nápravy (udrží pôvodnú geometriu aj pri priečnych zaťaženiach). O to viac ma zaráža ticho od kolies, čím ostrejšie reakcie od auta chcete, tým „tvrdšie“ musíte nápravu uchytiť. Zároveň to však znamená viac hluku „odspodu“. Tu to konštruktéri zvládli na výbornú. Do úzkych som Passat dostal až pri vyslovene športovej jazde, kedy sa prepruženia dostávali do krajných polôh a všetko ostávalo na pleciach bočníc pneumatík. Ak to porovnám povedzme s nedávno testovaným Talismanom, Passat bol odspodu tichší.

Dobrá je aj jeho pozdĺžna stabilita. Ak uprostred oblúka prudko pribrzdíte a presuniete ťažisko na vonkajšie predné koleso, zadné vnútorné ostáva na ceste a stabilizačný systém ho ešte dokáže zapojiť do hry. Tu je cítiť rozdiel medzi verziami s predným pohonom a „štvorkolkami“ 4Motion. Tie majú vzadu viac „železa“ (diferenciál, kardany, poloosi...), takže zadok udržia dlhšie na zemi a v bežnej premávke sú stabilnejšie. Do kariet mu hrá aj nižšia celková výška, takže si konštruktéri môžu dovoliť použiť mäkšie stabilizátory, ktoré nemajú tendenciu dvíhať vnútorné kolesá do vzduchu (Tiguan už musí byť na stabilizátoroch výrazne viac „pritiahnutý“, takže v náklone prenáša viac priečnych síl na vonkajšie koleso a stabilizačný systém s ním má viac práce). Mám pocit, že dosť dobrej práce tu odviedla aj elektronická uzávierka diferenciálu XDS, ktorá pošle viac krútiaceho momentu na vonkajšie koleso s lepšou trakciou.

Staré železo

Voľba silnejšieho naftového dvojlitra v ponuke sa síce môže pre pána riaditeľa javiť ako výhoda (110 kW vs. 140 kW), v skutočnosti si však výberom silnejšieho motora volí jeho staršiu konštrukciu. Volkswagen o tom nahlas nehovorí, no kým v prípade výkonovej verzie 110 kW (150 k) dostanete pod kapotu celohliníkový štvorvalec 2.0 TDI Evo, pri testovanom Passate s výkonom 140 kW (190 k) je motor staršej liatinovej konštrukcie. Ten si musí dávať trochu väčší pozor na emisie, čo sa prejavuje opatrnejším nástupom odspodu (riadiaca jednotka opatrnejšie narába s množstvom vzduchu aj nafty vo valcoch). Kým však pri takto motorizovaných Superboch bola zjavná najmä absencia ťahu v nízkych otáčkach, tu sa to konštruktérom aj zásluhou inak poskladanej sedemstupňovej dvojspojkovej prevodovky podarilo eliminovať. DSG skrátka nezopne spojky skôr, než sa motor nedostane aspoň do akej takej emisnej rovnováhy, takže si „hlboký nádych“ motora pri rozjazde spoza volantu ani nevšimnete. Jeho otáčky nepúšťa príliš nízko, takže aj keď jazdíte defenzívne a motor sa prevaľuje niekde okolo 1300 otáčok (vďaka vyvažovacím hriadeľom a dobrým silentblokom pritom neduní), stačí krátke pridanie, DSG po chvíli podradí o dva stupne nižšie a pošle otáčky motora tesne nad dvojtisícovú hranicu. Ak mu dáte pri tempe 90 km/h kickdown, podradí zo sedmičky (1550 ot./min.) na päťku (2050 ot./min.). V režime Eco sú reakcie prevodovky stále ospalé, zlepší to až režim Sport, ale ani vtedy to nie je to, čo by „športovci“ asi čakali. Na druhej strane, stále je to predovšetkým naftové kombi, nie atletický športový špeciál.

Turbodúchadlo nastavené na vysoký prietok sa však v dobrom ukáže pri vyšších otáčkach, kedy sa klapky VGT odklonia naplno a Passat predvádza poriadnu chuť k životu. A vie to aj riadiaca jednotka prevodovky, ktorá ho pri maximálnej akcelerácii posiela až za hranicu 4000 otáčok.

Zlaté dobré kombi

Nízka karoséria a optimalizované jazdné odpory ukázali svoju najsilnejšiu stránku pri hodnotení reálnych spotrieb. Passat Variant je aerodynamicky omnoho priaznivejší, než vysoké SUV, takže neprekvapí, že testovací okruh Topspeed.sk zvládol so spotrebou 5,5 l/100 km. To na kombi strednej triedy s pohonom 4Motion a takmer surovým motorom nie je vôbec zlá hodnota. Evidentne mu pomohlo aj vstrekovanie močoviny AdBlue, vďaka čomu môže motor pracovať s vyššou termodynamickou účinnosťou a produkovať pritom viac oxidov dusíka. Tie následne zlikviduje pomocou močoviny a ide sa ďalej. Na diaľnici si zasa pomohol „dlhou“ prevodovkou, vďaka ktorej pri 130 km/h točí len 1900 ot./min. a spotrebu drží pod sedemlitrovou hranicou. Úsek z Banskej Bystrice do Revúcej (85 km) absolvoval za 5,7 l/100 km (v čase, keď mal najazdených len necelých 500 km).

Volkswagen Passat rozhodne nie je z lacného kraja. Lenže kedy bol, že? V testovanej konfigurácii s najvyššou výbavou Elegance a armádou príplatkových prvkov to navyše vyhnal skoro až na 50 000 eur. Lenže toto je už auto nabité výbavou skoro po strechu a aj keď sa dá ísť ešte ďalej, nič mi v ňom nechýbalo. Dovolím si dokonca tvrdiť, že z neho dýchala prémiová atmosféra a s takým Audi A4 Avant by sa človek vedel dostať ešte k vyšším cenám. V kontexte toho tá cena asi nie je vysoká. Prax navyše ukazuje, že ak niekto chce Passat, je ochotný zaň priplatiť a francúzske autá nepovažuje napriek nižšej cene za alternatívu. Z pohľadu technika mu prakticky nie je čo vytknúť. Áno, má rezervy, adaptívny tempomat by mohol byť pohotovejší, jeho prevodovka DSG je občas ospalá a motor 2.0 TDI je možno v otáčkach hlučnejší, než motory novšej generácie, ale to už protiargumenty trochu ťahám za vlasy. Koncept pohodlného a praktického služobného auta skrátka majú Nemci vyladený k dokonalosti. To auto má všetko, čo môže pán riaditeľ požadovať. Bude sa voziť úsporne, komfortne, sťažovať sa nebude ani na zaostávajúcu konektivitu a nenápadnosťou auta nebude provokovať predstavenstvo firmy. Z hľadiska emócií je to stále nemastný-neslaný Passat, z hľadiska svojho použitia však budete ideálnejšie služobné auto hľadať len veľmi ťažko.