Osobné auto je v aktuálnej spoločnosti symbolom priemernej životnej úrovne. Samozrejme, čo krajina, to rozdiel, dokonca čo región, to rozdiel v životnej úrovni. S vyššími príjmami idú ruka v ruke aj náklady. Kúpa a prevádzka auta totiž nestojí v každej krajine rovnako. Existujú rôzne zaťaženia, ktoré pociťujú držitelia vozidla, v tomto prípade myslené ako fyzické osoby. To sa môže prejaviť ako priepastný rozdiel v schopnosti nákupu osobného auta.
Aktuálne to v EÚ vyzerá tak, že zhruba 7 % obyvateľov členských krajín si nemôže dovoliť žiadne auto. Najhoršie je na tom Rumunsko, kde si osobné auto nemôže dovoliť až 29,8 % obyvateľov. Nasleduje ich Bulharsko s 20,6 %, ktoré má v tesnom závese Maďarsko, kde si stále nemôže dovoliť auto až 20,1 % občanov. Na druhej strane, na Cypre alebo na Malte si auto nemôže dovoliť iba 1,7 % obyvateľov. V Luxembursku 2,2 % a tretie miesto má Taliansko s 2,7 % obyvateľov.
V r. 2016 bola priemerná hodnota celej EÚ 7,7 %. Čiže to kleslo o 0,7 %. Prakticky by sa dalo povedať, že tento trend zaznamenali vo všetkých krajinách EÚ okrem Rakúska, Dánska, Luxemburska, Francúzska a Holandska, kde hodnoty rádovo narástli o pár desatín percenta.
Ako je na tom Slovensko? Z grafu vyššie vidno, že medziročne je to lepšie a auto si môžu dovoliť viacerí. Na druhej strane sme v TOP5 z tej negatívnej strany. Auto si u nás nemôže dovoliť stále viac než 10 % populácie.
