Fiat 128 - 235 bodov

Za vznikom Fiatu 128 stál Dante Giacosa. Auto predstavili na autosalóne vo Frankfurte, ale výroba začala skôr. Spočiatku ho vyrábali v dvoch karosárskych verziách, a to ako štvordverový sedan a ako dvojdverový tudor. Klasický sedan bol dlhý 3,85 metra, vysoký 1,34 metra a široký 1,59 metra. Na vtedajšiu dobu sa radil medzi nižšiu strednú triedu. 

128čka bola prelomová. Ponúkala najmodernejšiu techniku, ktorú vo Fiate mali. Pod prednou kapotou sa usadil štvorvalcový priečne uložený motor s rozvodom OHC a objemom 1116 cm3. Rozvody boli poháňané remeňom. O tento motor sa postaral Aurelio Lamperdi. Celkovo poskytoval výkon 41 kW (55 k), žral cca 8 litrov a dokázal upaľovať 135 km/h. Prevodovka bola 4-stupňová.  

Všetky kolesá mali nezávislé zavesenie. Vpredu McPherson s teleskopickými tlmičmi a vinutými pružinami, vzadu boli listové perá. Riadenie využívalo hrebeňový typ. 

Čím si auto získalo priazeň novinárov? Ako prvé to bola priestrannosť interiéru, jazdné vlastnosti a tiež aj dobrými brzdami. Vraví sa, že práve toto auto slúžilo ako vzor pre vývoj prvého VW Golf MkI. Údajne Giorgetto Giugaro videl rozobratú 128čku vo Volkswagene. 

Rok po premiére prišlo aj kombi, tradične označené ako Familiare. Objem kufra po strechu bol 590 litrov, po sklopení sedadiel 1125 l. Objem kufra sedanu bol 370 litrov. 

Fiat sa pokúsil zahrať na strunu aj športovo založeným vodičom. V r1971 predstavili verziu Rally, ktorá mala objem motora 1290 cm3 a výkon 49 kW. Až táto verzia dostala štandardne posilňovač bŕzd. Prístrojová doska obsahovala viacero ukazovateľov, medzi ktoré patril tlakomer oleja, teplomer chladiacej kvapaliny. 

Existovala ešte aj verzia Sport Coupe. Tá mala inú karosériu, kratší rázvor. Pod kapotou mala motor s objemom 1 120 cm3 a výkonom 46 kW, alebo 1 290 cm3 s výkonom 55 kW. Lacnejší model mal hranaté svetlá, drahší 2 páry okrúhlych.  

128čka prešla počas svojho života dvoma modernizáciami. Prvá bola v r1972. Zmena sa dotkla prednej masky, po novom už bola plastová. V roku 1974 prišiel 128 Special a v roku 1975 trojdverový 3P namiesto Spor Coupé. Pri druhej modernizácii v roku 1976 zmenili názov kombi na Panorama. Predné svetlá už boli hranaté a zväčšili koncové svetlá. 

Konečná výroba bola ukončená až v r1985. Spolu v Taliansku vyrobili 3,1 milióna kusov. Licenčná výroba však bežala do r1990 v Argentíne, kde vyrobili 255-tisíc kusov. Na tamojší trh sa vyrábali aj kusy s klimatizáciou. 128čky ste mohli stretnúť aj pod značkou NSU-Fiat alebo Neckar v Nemecku, v Španielsku ako Seat, v Kolumbii ako CCA, v Maroku ako Somaca a na Srí Lanke pod výrobcom Upali Motor Compani. A takmer by som možno zabudol. Najznámejšia licenčná výroba vychádzala pod značkou Zástava, alebo Yugo v niekdajšej Juhoslávii. Tam vyrobili až 1,3 milióna kusov! Výroba skončila v roku 2008. 

Autobianchi A112 - 96 bodov

Autobianchi A112 je supermini, ktoré vyrábali v r1969 až 1986. Celkovo za 27 rokov vzniklo až 8 sérií. Toto autíčko využívalo novú, ale aj osvedčenú techniku Fiatu. Bolo postavené na platforme Fiatu 128, ale mechanické komponenty využilo zo staršieho Fiatu 127. A112 sa stala nástupcom modelu Banchina a Primula. 

A112 bolo počas celého svojho života ponúkané iba v trojdverovej konfigurácii. Spočiatku bol pod kapotou motor s rozvodom OHV a objemom 903 cm3 z Fiatu 850 a výkonom 31 kW (42 k), o pár rokov neskôr výkon narástol na 35 kW (47 k). 

Prvá modernizácia prišla v r 1973 a A112 dostalo prívlastok E. E znamenalo Elegant. Zmeny sa dočkali sedadla a palubná doska. prišla 5-stupňová prevodovka. Navonok sa auto líšilo prednou maskou, inými nárazníkmi či kolesami. 

O dva roky neskôr došla tretia séria. Od tohto roku bolo miniauto 5-miestne. Na oko sa zmenila odvetrávacia mriežka na C- stĺpiku. Prišla aj verzia Abarth s motorom 1050 cm3 a výkonom 70 koní. To je skoro dvojnásobok oproti základu. V r1976 prišla bežná verzia o 2 kone vďaka novým emisným normám. 

V Novembri  1977 prišla na trh Nuova 112. Exteriér sa líšil najmä trošku dlhšou strechou a inými zadnými svetlami. Trochu popracovali aj na interiéri, ktorý bol ešte o trochu komfortnejší. Motor s objemom 965 cm3 mal lepší priebeh krútiaceho momentu. 

Piata séria dorazila v júli 1979. Prišli čierne plasty do zadnej partie a rovnako sa posunuli aj predné smerovky. Základná motorizácia mala 42 koní, stredná 48 koní a Abarth 70. Abarth sa navyše dostal nového dizajnu kolies a štandardne dostal hmlovky.  

Písala sa jeseň r1982, kedy prišla šiesta séria. Nárazníky mala viac uhladené ako predchádzajúce modely. Chcela sa hrať na čistotu a eleganciu ako prvé kusy. S príchodom tejto generácie exportné kusy pre švédsky a švajčiarsky trh už niesli označenie Lancia. 

Siedma séria v r1984 priniesla iba decentné úpravy. Zmenou grafiky prešli zadné svetlá, do ktorých boli zakomponované odrazové plochy. Abarth dostal červené bezpečnostné pásy. Od teraz sa Autobianchi predávalo iba vo Francúzsku, Taliansku a v Izraeli. Všade inde to už bola Lancia.

Renault 12 - 79 bodov

Renault 12 začali projektovať ešte v r1965. Potrebovali komfortné auto v nižšej strednej triede, ktoré by bolo spoľahlivé a priestranné. Dizajn karosérie vychádzal z R16, ktoré získalo titul v r1966. Novinka mala inú koncepciu. 

R12 predstavil najprv ako sedan, ktorý mal motor umiestnený pred prednou nápravou. Toto uloženie motora pridalo pár centimetrov do interiéru. Pod kapotou bol motor s objemom 1289 cm3, ktorý poháňal predné kolesá. Výkon mal 40 kW (54 k). Žiadny pretekár to nebol, ale dokázal jazdiť za 8 - 10 litrov. Maximálna rýchlosť bola 140 km/h. Okrem sedanu sa Renault 12 vyrábal od roku 1971 aj ako praktické kombi.