S dvojtaktným dvojvalcom s objemom 0,6 litra mal aj po modernizácii skromných 26 koní, pri pohotovostnej hmotnosti len 620 kg to však stále nestačilo na vyššiu maximálnu rýchlosť ako 100 kilometrov za hodinu. Problém Trabantu však nebol v tom, že bol pomalý a hlučný. Oveľa horšie bolo to, čo odchádzalo z jeho výfukového systému.
Model 601 spaľoval zmes benzínu s olejom (pôvodne v pomere 1:33, neskôr 1:50) a aj keď jeho emisie oxidu dusíka neboli vďaka nízkemu kompresnému pomeru vysoké, nespálených uhľovodíkov toto auto produkovalo asi tridsaťkrát viac v porovnaní so štvortaktným motorom bez katalyzátora.
Východní Nemci preto už od počiatku 80. rokov jednali s Volkswagenom o zakúpení licencie na radové štvorvalce EA111, čo sa v roku 1984 skutočne i podarilo. Výrobu modernejších pohonných jednotiek s objemom 1,3 litra (pre Wartburg) a 1,1 litra pre Trabant zahájil štátny podnik VEB Barkas-Werke v meste Karl-Marx-Stadt (dnes Chemnitz).
Menší štvorvalec dostal vlastné označenie Barkas BM 820, mal vŕtanie 75 mm, zdvih 59 mm a celkový objem 1043 centimetrov kubických. Produkoval 41 koní pri 5300 otáčkach za minútu a 74 Nm pri 3000 ot./min., ale zároveň s výkonom stúpla i hmotnosť auta na 680 až 740 kg v závislosti na karosárskej verzii.
Spotreba rovnaká, ale bez oleja
Trojpriestorový model bol schopný rozbehnúť sa z miesta na 100 km/h za 21 sekúnd a jeho maximálna rýchlosť stúpla na 126 kilometrov za hodinu. Spotreba sa príliš nezmenila. Zatiaľ čo dvojtakt jazdil za 6 až 9 litrov mixu na 100 km, s novším agregátom to bolo 8 litrov benzínu na 100 km.
K ďalším moderným prvkom konštruktéri pridali vzpery McPherson na prednej náprave, ktoré dopĺňali vinuté pružiny a konečne tiež kotúčové brzdy. Trabant 1.1 však dorazil neskoro. Nemci stihli od roku 1989 do apríla 1991 vyrobiť necelých 40 tisíc štvortaktných modelov.
Práve z tejto várky pochádza i model upravený firmou Vilner, ktorá na čalúnenie sedadiel použila kombináciu látky s kožou a rovnaké materiály len v trochu inej farebnej kombinácii nájdete i na palubnej doske.
Modrá károvaná látka sa objavuje tiež na strope, vo výplniach dverí a pozoruhodne vylepšeného veterána autori vnútri vyšperkovali modrými bezpečnostnými pásmi a trojramenným športovým volantom s kontrastným prešívaním. Kompletnou renováciou údajne prešla i malá pohonná jednotka, pohľad pod prednú kapotu (mimochodom už nie bakelitovú ale z oceľového plechu) nám však Vilner neponúkol.
zdroj: Vilner
